Svet má dva roky, aby zabezpečil dohodu o prírode, aby zastavil „tichého vraha“ tak nebezpečného, ​​ako je zmena klímy, hovorí šéf biodiverzity

Odlesňovanie v Indonézii, aby sa uvoľnila pôda pre pestovanie paliem na palmový olej. Fotografia: Ulet Ifansasti / Greenpeacpôda

Svet by mal v najbližších dvoch rokoch vyriešiť novú dohodu o prírode, lebo ľudstvo by mohlo byť prvým druhom, ktorý sa dokáže sám zničiť, varoval šéf biologickej rozmanitosti v OSN.

Na kľúčovej medzinárodnej konferencii v diskusii o páde ekosystémov povedala Cristiana Paşca Palmerová, že ľudia vo všetkých krajinách musia vyvíjať tlak na svoje vlády, aby do roku 2020 vypracovali ambiciózne globálne ciele na ochranu hmyzu, vtákov, rastlín a cicavcov, globálna výroba potravín, čistá voda a sekvestrácia uhlíka.

„Strata biodiverzity je tichým vrahom,“ povedala pre Guardian. „Je to odlišné od zmeny klímy, kde ľudia cítia vplyv v každodennom živote. Pri biodiverzite nie je to tak jasné, ale v čase, keď cítite, čo sa deje, môže už byť príliš neskoro. „

Pašca Palmerová je výkonnou tajomníčkou „Dohovoru OSN o biologickej diverzite“ – svetového orgánu zodpovedného za udržiavanie systémov prirodzenej podpory života, od ktorých závisí ľudstvo.

Jeho členovia – 195 štátov a EÚ – sa stretnú v Šarm el Šejk v Egypte tento mesiac, aby začali diskusie o novom rámci na riadenie svetových ekosystémov a voľne žijúcich živočíchov. Bude to vrchol dvoch rokov frenetických rokovaní a výkonná tajomníčka Pašca Palmerová dúfa, že vyvrcholí ambicióznou novou globálnou dohodou na ďalšej konferencii v Pekingu v roku 2020.

Ochrancovia prírody sú zúfalí a ochotní urobiť dohodu o biodiverzite, ktorá bude mať rovnakú váhu ako parížska dohoda o klíme. Doteraz však táto téma dostala zúfalo málo pozornosti, aj keď mnohí vedci tvrdia, že predstavuje aspoň rovnakú hrozbu pre ľudstvo.

Posledné dve hlavné dohody o biodiverzite – v rokoch 2002 a 2010 – nedokázali odstrániť najhoršie straty na Zemi od zániku dinosaurov.

Pred ôsmymi rokmi v rámci cieľov biodiverzity, „Aichi“ prisľúbili krajiny prinajmenšom zníženie strát prirodzených biotopov na polovicu, zabezpečenie udržateľného rybolovu vo všetkých vodách a rozšírenie prírodných rezerv z 10% na 17% svetovej pôdy do roku 2020.

Avšak mnohé krajiny zaostali za týmito cieľmi a tí, ktorí vytvorili viac chránených oblastí, urobili len málo na to, aby túto politiku vykonali.

Táto otázka sa nedostatočne odráža v politických programoch. V porovnaní s klimatickými summitmi sa len niekoľko hláv štátov zúčastňuje rozhovorov o biodiverzite. Ešte predtým Donald Trump odmietol ratifikovať zmluvu a poslal len pozorovateľa. Spolu s Vatikánom je jediným štátom OSN, ktorý sa nezúčastňuje.

Pašca Palmerová hovorí, že sú záblesky nádeje. Niekoľko živočíšnych druhov v Afrike a Ázii sa zotavilo (aj keď väčšina z nich je v úpadku) a lesná pokrývka v Ázii sa zvýšila o 2,5% (aj keď sa znížila inde vyššou rýchlosťou). Aj morské chránené oblasti sa rozšírili.

Celkovo to však hovorí, že obraz reality je znepokojujúci. Už v priebehu nasledujúcich 30 rokov sa v dôsledku zmeny klímy a rastúcej populácie obyvateľstva zrýchľuje už vysoká miera straty biodiverzity spôsobenej ničením biotopu, chemickým znečistením a invazívnymi druhmi.

Do roku 2050 sa očakáva, že Afrika stratí 50% svojich vtákov a cicavcov a ázijský rybolov sa úplne zrúti. Strata rastlín a morského života zníži schopnosť Zeme absorbovať uhlík a vytvorí bludný cyklus.

„Čísla sú ohromujúce,“ hovorí bývalý rumunský minister životného prostredia. „Dúfam, že nie sme prvým druhom, ktorý dokazuje naše vlastné vymieranie.“

Napriek slabej reakcii vlády na takúto existenčnú hrozbu Palmerová povedala, že jej optimizmus v tom, čo nazývala „infraštruktúra života“, zostal neochvejný.

Jednou z príčin jej nádeje je zbližovanie vedeckých záujmov a rastúci záujem podnikateľskej komunity.
Minulý mesiac usporiadali prvé spoločné stretnutia najvyššie inštitúcie a vedci v oblasti klímy a biodiverzity OSN. Zistili, že riešenia založené na prírode – napríklad ochrana lesov, výsadba stromov, obnova pôdy a hospodárenie s pôdou – by mohli poskytnúť až tretinu absorpcie uhlíka potrebnej na udržanie globálneho otepľovania v rámci parížskych dohôd.

V budúcnosti by obe zložky OSN v oblasti klímy a biodiverzity mali vydávať spoločné hodnotenia.

Poznamenala tiež, že hoci sa politika v niektorých krajinách pohybovala nesprávnym smerom, existoval aj pozitívny vývoj, akým je napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý je prvým svetovým vodcom, ktorý poznamenal, že otázka klímy sa nedá vyriešiť bez zastavenia straty biodiverzity. Toto bude na programe najbližšieho samitu krajín G7 vo Francúzsku.

„Veci sa pohybujú. Existuje veľa dobrej vôle, „povedala. „Mali by sme si byť vedomí nebezpečenstva, ale nečinnosťou nečinnosťou. Je to stále v našich rukách, ale okno pre akciu sa zužuje. Potrebujeme vyššiu úroveň politickej a občianskej vôle na podporu prírody. „

• Poznámka:Cristiana Paşca Palmerová je výkonnou tajomníčkou CBD; členmi CBD je 195 štátov a EÚ.

zdroj: The Guardian 

Zastavme stratu biodiverzity, inak budeme čeliť nášmu zániku, https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2018/11/Odlesnenie-Indonezie-e1541537638467.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2018/11/Odlesnenie-Indonezie-e1541537638467.jpgadminEkológiaVedaBodiverzita,EkológiaSvet má dva roky, aby zabezpečil dohodu o prírode, aby zastavil 'tichého vraha' tak nebezpečného, ​​ako je zmena klímy, hovorí šéf biodiverzity Svet by mal v najbližších dvoch rokoch vyriešiť novú dohodu o prírode, lebo ľudstvo by mohlo byť prvým druhom, ktorý sa dokáže sám zničiť, varoval šéf biologickej rozmanitosti...