Blob, zvláštny viskózny génius, ani rastlina, ani živočích, ani huba

Život na Zemi má mnohotvárne podoby, pri niektorých nestačí systemizovanie známe zo školy.

Takým čudom je Blob, slovensky Vápenatka mnohohlavá, tvoriaca jedinú gigantickú bunku s mnohými bunečnými jadrami. O Blobe sa zistilo, že hoci nemá mozog, má pamäť.

Physarum polycephalum popiera všetky kánony v biológii.  Jediná bunka, považovaná za živočíšnu, je malá. No vie sa premiestňovať, má špecifické pohybové orgány.

Zvláštnosťami tohto jednobunkového biologického objektu je, že sa premiestňuje a stravuje ako živočích, pigmenty si tvorí ako rastlina, rozmnožuje sa ako huba. Okrem svojej zvláštnej univerzality je schopná počítať ako komputer, to znamená odpovedať na vonkajšie signály, spracovať ich a uskutočniť logické operácie.

Andrew Adamatzky, profesor informatiky na univerzite v britskom Bristole je jedným z tímu špecialistov, ktorí sa zaoberajú štúdiom vlastností Blobu (Physarum polycephalum). Vápenatka mnohohlavá sa dá ovládať elektronicky.

Vedec Adametzky dokázal už za pomoci činnosti tohto živočíšneho druhu rozsvietiť LED žiarovku a merať v nej hodnoty elektrického prúdu. Ukázalo sa tiež, že Vápenatka je schopná filtrovať frekvencie striedavého prúdu alebo naopak, meniť jednosmerný elektrický prúd na striedavý. Toto je umožnené javom oscilácií vlastnej bunky, ktorá tak napreduje a kontrakciami svojich vnútorných organel.

Na univerzite v Southhamptone sa vyžarovaním modrého svetla z rôznych smerov jednej siete na Physarum docielilo, že si samé mení svoje elektrické prúdenie a tým správanie, čo mu umožňuje aktivovať rôzne pohybové organely.

Ešte udivujúcejšie je, že Physarum má pamäť: tok elektrického prúdu necirkuluje s tým istým elektrickým odporom podľa stimulácií prijatých predtým.

Jednoduchý transfer alebo prevzatie kontroly?

Ale toto by ešte nemohol byť transfer informácií. Vedci znovu začali s experimentom, tentokrát  oddelili bloby jednu hodinu po ich prepojení a iné bloby  tri hodiny po ich fúzii.

Dvaja vedci Audrey Dussutourová a David Vogel pozorovali viac ako 4000 blobov  rozdelených na dve skupiny po 2000. Všetky jednobunkové organizmy museli prekonať most, aby sa dostali k potrave. Prvá skupina (experimentálna)  sa musela naučiť prejsť cez most zo soli, aby našla potravu. Druhá skupina (naivná) musela preliezť cez most celý z odpudivých substancií ako sú pre Physarum káva, chinín a soľ. Výsledkom bolo, že Naivné bloby, ktoré zostávali v kontakte prinajmenšom tri hodiny s blobom zo skupiny Experimentovanej, ignorovali soľ. Naivné bloby ukázali silnú averziu, čo nasvedčuje, že prijali informáciu.

Dva bloby z experimentovaných fúzovali s jedným naivným. Pseudopódium, ktoré prešlo cez mostík, pochádza z blobu naivného. Na úrovni zóny kontaktu možno vidieť formovať sa žilu medzi blobmi.

Výskumníci tiež pozorovali fúziu blobov pod mikroskopom a zistili, že cieva sa medzi nimi sformovala na konci trojhodinového kontaktu. Podľa toho je to veľmi pravdebodobne cirkulácia informácií  práve cez tieto cievy.

„Naša budúca štúdia pozostáva zo snahy pochopiť mechanizmy tvorby výmeny informácií , vysvetľuje Audrey Dussutour, to znamená, ako sú tieto prenášané: prepisom kyseliny ribonukleovej, výmenou proteínov? Ideme zistiť štyri rôzne informácie v štyroch bloboch: jeden  sa naučí ignorovať soľ, iný chinín, atď. Potom urobíme fúziu medzi dvoma blobmi, aby sme videli ako a ktoré informácie sa vymenili.

Koniec  experimentu bude znamenať určiť, či je konflikt medzi informáciami alebo či sú každá vymenená a teda kódovaná nezávisle. „Ak sa zistí, že jedna bunka je schopná urobiť toto bez nervového systému (a bez mozgu), bude to skutočne veľmi zaujímavé“, dúfa biologička. Mohlo by to otvoriť nové cesty, hlavne  v medicíne.

zdroje: L´Express, Le Monde, Wikipédia.fr

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Vápenatka mnohohlavá: čudo Blobhttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/06/blob-unicellulaire-biologie_5768485-e1497981572378.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/06/blob-unicellulaire-biologie_5768485-e1497981572378.jpgadminVedaVedaBlob, zvláštny viskózny génius, ani rastlina, ani živočích, ani huba Život na Zemi má mnohotvárne podoby, pri niektorých nestačí systemizovanie známe zo školy. Takým čudom je Blob, slovensky Vápenatka mnohohlavá, tvoriaca jedinú gigantickú bunku s mnohými bunečnými jadrami. O Blobe sa zistilo, že hoci nemá mozog, má pamäť. Physarum polycephalum popiera všetky kánony v biológii. ...