Niektoré udalosti  v marci a apríli boli natoľko turbulentné, ministri a premiér padali ako hniličky zo stromu a o mnohých kauzách sa začalo konečne verejne hovoriť, tak som nevydržala, lebo je potrebné o tom niečo prehodiť aspoň jedným kútikom úst, keď nechcem byť za pštrosa. Myslím, že najakútnejšia situácia je v riešení káuz zamotaných do jedného chumľa na východe Slovenska. Vláda aj opozícia záhadne mlčí o dôležitých faktoch, ktoré nám všetkým chýbajú, čo spôsobuje všelijaké záhadologické snahy vysvetliť kriminálne prípady, ktoré sa stali a ešte stále sa dejú, lebo nikto zodpovedný neurobil takú samozrejmosť, že si zrátal jedna a jedna a povedal to nahlas. Nepočítam generálneho prokurátora, čo zakrýva neochotu oboznámiť "ulicu" o stave vyšetrovania svojími emocionálnymi kreáciami. Tak sa deje to, že udalosti sa skryli ako ponorka pod hladinu týchto dní a nastalo významné ticho. Toto ticho naznačuje, že v zamotaných kriminálnych prípadoch, ktoré sa politicky vyťažujú, čosi nesedí. Jedného člena mafie síce poslali na vyžiadanie do talianskej väznice, no rôzne s ním prepojené subjekty si zatiaľ hovejú vo svojich úradoch. Nie je to len justičná mafia na východe, sú to aj vládne subjekty poľnohospodárstva, šéf agrárnej platobnej agentúry. Čudné ticho mi zatiaľ nepripadá ako ticho pred búrkou. Je to ticho, ktoré smeruje zrejme k ututlaniu týchto rozčuľujúcich záležitostí. Na druhej strane, je povzbudivé, že vznikli nové strany s novými ľuďmi a nie recyklovanými postavami…
Pokračovať v čítaní