Mária Terézia ako 10-12. ročná arcivojvodkyňa rakúska. foto: Wikimedia Commons Cisárovná Mária Terézia je považovaná za významnú osvietenskú panovníčku, ktorá uskutočnila výrazné a všeobecné reformy v riadení monarchie, jej ekonomike a štátnej správe a v právnom systéme. Treba však podotknúť, že tieto reformy boli vynútené celkovým oneskoreným vývojom na územiach Rakúsko-Uhorska. Tereziánske reformy boli nastolené ani nie tak kvôli ideologickým potrebám ale nevyhnutným pokrokovým vylepšeniam, ktoré už boli v západnej Európe etablované, no v Rakúsko-Uhorsku  zmeškané kvôli osmanským vojnám a sedemročnej vojne o nástupníctvo v Sliezsku. Sú dobre známe jej modernizačné zmeny, jej reštrukturalizácia štátnej správy a rezortu spravodlivosti až do úrovne poddanského ľudu. Osvietenská panovníčka však nezačala na zelenej lúke, ako východisková platforma jej slúžila plánovaná modernizácia jej otca Karola VI. V roku 1751 zverejnila panovníčka svoj politický manifest, ktorý definoval jej zámery reforiem vo všetkých oblastiach. Treba povedať, že tieto reformy  sa vo väčšine ríše nestretli s odporom, odpor voči nim sa prejavil hlavne v kruhoch šľachtických majiteľov pôdy, vyberačov daní a u všetkých funkcií, ktoré mali prístup ku vtedajšiemu obehu peňazí. Štýl jej reforiem však bol konzervatívny, čo určovala jej prísna katolícka výchova a viera. Preto v náboženských otázkach pretrvávali v jej monarchii rozpory zachádzajúce do útlaku všetkých ostatných vierovyznaní. Stanovenie a uskutočňovanie tohto plánu reforiem bolo v referáte zboru kráľovských poradcov. Patrili medzi nich významné osobnosti z mnohých krajín patriacich do monarchie. Jedným…
Pokračovať v čítaní