Karel Kryl sa v roku 1968 stal veľmi rýchlo ikonou. Jeho nepoškvrnený štít človeka aj umelca vytrval dodnes. Viem, že každá jeho formulka vychádza z opravdivého preciťovania, že tento umelec nerobí podfuky na poslucháča. Jeho zbierku novinových príspevkov z rokov 1990-93 je preto možné čítať bez strachu, že tam človek narazí na manipulatívne spôsoby mediálnych predátorov. Pred revolúciou sa mi občas podarilo nerušene počúvať jeho rozhlasové politické komentáre. Dnes čítam jeho knižku Země Lhostejnost a dokážem si ju myšlienkovo spracovať s nadhľadom, ktorý mi v pozitívnom zmysle chýbal v jeho prípade celé desaťročia. Súbor politických komentárov poprekladaný básňami-textami piesní, čo kvitujem s potešením, zrkadlí osobnosť autora z dvoch strán. Básnik, umelecká duša, sa pokúša vysvetliť niektoré morálne princípy vo svetle tých, na ktorých funguje on sám na príkladoch z poprevratového ČSFR, pesničkár napísať politický komentár. Ťažká práca propagovať morálku v porevolučnom chaose hodnôt. Napriek tomu,  Kryl  -  statočný človek sa opakovane púšťal do vysvetľovania,  nie výchovne poučujúco, ale pomocou názorného opisu reality. V jeho politických fejtónoch a úvahách cítim odovzdanú snahu čosi napraviť, vysvetliť, i keď bez nádeje, no tvrdohlavo napredovať k stanovenému  cieľu. Ich myšlienkový obsah nie je bojovne kritický, jeho jemný štýl spojený s cieľavedomou zaujatosťou a klasicisticky vznešenou českou štylistikou je nevtieravý. V súčasnom postmodernom literárnom a žurnalistickom virvare by znel staromódne. Jeho porevolučný pokus vmiesiť sa do disidentskej elitnej politiky skončil roztržkou s hlavným havlovským prúdom chartistov,…
Pokračovať v čítaní