Tag archives for Literatúra - Page 2

Kultúra

Hemingway a jeho Piata kolóna: zahrajú ju druhýkrát v histórii /recenzia/

Budúci týždeň bude v Southwark Playhouse v Londýne hraná po druhýkrát v histórii v Británii hra od Ernesta Hemingwaya Piata kolóna. Prvýkrát ju produkoval Michael Powell na začiatku roka 1944. Hemingway napísal túto hru počas svojej misie v Madride v úlohe vojnového reportéra pre Severoamerickú novinársku alianciu. V tom čase sa odohrávali boje na severe, Madrid bol denne ostreľovaný delostrelectvom a bombardérmi. Bol obkolesený štyrmi kolónami frankistických jednotiek, mesto trpelo ostreľovačmi a sabotérmi, ktorým sa hovorilo piata kolóna. Hra ako taká nebola považovaná za veľké dielo, no fascinuje svojou výpovednou hodnotou o samotnom Hemingwayovi. Zápletka hry je relatívne jednoduchá a točí sa okolo postavy Philipa Rawlingsa, Američana a  kontrašpionážneho agenta Kominterny, ktorý opisuje sám seba ako „druhoradého poliša predstierajúceho, že je treťoradým novinárom“. Ústredná téma je konflikt medzi Rawlingsovým poslaním v boji proti Piatej kolóne a jeho želaním byť s Dorothy Bridgesovou, vysokou nápadnou blondínou s nejasnými kontaktami na časopis Cosmopolitan. Vyčerpaný Rawlings, cynický aj romantický, je projekciou samotného Hemingwaya. Má široké ramená a kráča ako gorila, má rád surovú cibuľu, lančmít, čistú whisky a Chopinovu hudbu a píjava v Chicote´s bare. V hre je veľa narážok na jeho manželku Pauline Pfeifferovú. Hra sa začína v hoteli Florida obývanom rôznymi bezpečnostnými silami. Florida bývala v skutočnosti v Madride a tu…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Čo odporučiť na čítanie – Mysli ako Zuckerberg /recenzia/

Vízia o prepojení ľudstva zrodená v Zuckerbergovej hlave sa pretvorila do funkčnej komunikačnej siete, bez ktorej dnes nehodno čosi začínať. Každý nový obchodný, sociálny a kultúrny projekt sa bez stránky na Facebooku považuje za polomŕtvy. Knižka viac motivačná ako budujúca kult osobnosti vznikla na klávesnici pod prstami priekopníčky sociálnych inovácií vo firme Intel. Ekaterina Walterová napísala výborne štylizované informačné dielo o úspechu mladého Zuckerberga, no nielen to. Ako odborníčka na marketing v podnikaní dokázala identifikovať hlavné nervové uzly a položiť na ne prst, aby presne odmerala hodnotu projektu patriaceho medzi najväčšie "succes story" 21. storočia. Kto sa chce niečo naučiť, či vylepšiť prípadne vychytať posledné muchy na vlastnom projekte, môže si cez pozorné prečítanie tejto knižky pomôcť. Kniha je dosť podrobnou anatómiu zrodu tejto globálnej sociálnej siete a zmysluplným opisom procesu rastu Facebooku. Walterová ako dobre podkutá vo vedení firmy Intel je viac ako kompetentná napísať túto analýzu a predstaviť lídra a jeho cestu za úspechom. Knižka je už dva roky na slovenskom trhu, no ešte sa neocitla v akciových výpredajoch. Drží si svoju cenu vďaka kvalite svojho obsahu. Ekaterina Walter: Mysli jako Zuckerberg - Pět podnikatelských tajemství šéfa firmy Facebook, vydal Management+, rok 2013 ©Ľudmila Balžová-Marešová  
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Umberto Eco a jeho posledná knižka Pape Satan Aleppe

Umberto Eco / rok 1984. Foto: Wikimedia Commons Týždeň po smrti spisovateľa tak obľúbeného a trvalo sídliaceho v mojej knižnici vydáva talianske vydavateľstvo Nave di Teseo jeho posledné dielo nazvané "Pape Satan Aleppe". Publikovanie románu bolo pôvodne plánované na máj. Týždeň po Ecovom skone vydá vydavateľský dom 26. februára 2016 jeho posledné dielo, ktoré nemohlo vyjsť v jeho historickom vydavateľstve Bompiani, lebo Eco aj so svojimi kolegami odmietli v ňom publikovať. Vec má politický podtón, keďže vydavateľstvo kúpila Berlusconiho skupina Mondadori. Viacero prestížnych talianskych autorov sa vyjadrilo, že chce chrániť svoju nezávislosť a brániť vydavateľskú diverzitu. Patrí medzi nich nielen Eco, ale aj Sandro Veronesi a iní. Pape Satan Aleppe, „kroniky tekutej spoločnosti“, je esej, ktorá sa podobá na texty vydávané po roku 2000 v týždenníku L´Espresso, s ktorým Eco spolupracoval. Titul knižky prevzal ri slová nachádzajúce sa na začiatku siedmeho spevu Pekla v Božskej komédii Danteho Alighieriho. Pocit z knihy je vraj dosť mystický, čo poskytuje možnosť jeho viacerých interpretácií. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Jana Šulková: Všetko úsilie raz prinesie ovocie.

Spisovateľka Jana Šulková copyright: Jana Šulková-súkromný archív Mladá autorka Jana Šulková v sebe skrýva veľa talentu a rozvíja ho aj tým, že píše knihy. Momentálne prezentuje najnovšie dielo s názvom Odvrhnutá, ktoré zaujalo nejedného čitateľa. Ako sama tvrdí, je ambiciózna, no zároveň je vidieť, že stojí nohami pevne na zemi. Kariéru má poriadne našliapnutú a čaká ju nepochybne skvelá budúcnosť. Môžete sa ňou inšpirovať aj prostredníctvom nasledujúceho rozhovoru. 1. Gratulujem k novej knihe Odvrhnutá. Je to už tvoj tretí titul. Mohla by si čitateľom priblížiť, prečo si sa ju rozhodla napísať? Ďakujem pekne! Čo sa mojich titulov týka, každý je napísaný na nejaký popud - intuitívnu myšlienku, ktorá mi skrsla v hlave a ja som zrazu vedela, že je to práve to, čo musím rozpracovať v novej knihe. Často sa autorov pýtajú, kde čerpajú inšpiráciu, ale u väčšiny z nás je to doslova niečo, čo je nám vložené do mysle, hoci neviem, od koho. :) Ten nápad proste príde a ja hneď viem, že z neho bude ďalšia kniha (či už sa dostane na pulty kníhkupectiev je druhá vec). (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Kristína Falťanová: Písanie mi dáva krídla

Úspešná slovenská spisovateľka, matka a žurnalistka Kristína Falťanová má vo svete slovenskej literatúry svoje pevné miesto. Prispieva do úspešného ženského magazínu a popritom stíha písať knihy. Titul Kým nás dieťa nerozdelí je medzi čitateľmi veľmi obľúbený, možno k tomu prispel aj fakt, že ho písala s Marekom Mittašom. Niečo viac nám prezradila v nasledujúcom rozhovore. Si autorkou mnohých titulov, kedy sa u teba začal prvý raz prejavovať záujem o písanie? Tuším išlo v prvom momente o povinnosť písať slohové práce do školy. Tá sa rozšírila na písanie úvah, opisov a iných literárnych prác aj pre spolužiakov a kamará Následné pochvaly zo strany pedagógov do mňa vložili prvé, ale poriadne pevné základy pre moju, predpokladám, doživotnú záľubu. Vo finále to bola hlavne zásadovosť a sľub, ktorý som dala sebe aj okoliu. Vždy som tvrdila, že svoju knihu napíšem na materskej dovolenke. Pár mesiacov po narodení syna som sa do toho teda pustila. "Zárodok" v mojej hlave však vznikol podstatne skôr. Mala som tuším 8 rokov. Nosila som okuliare. Spolužiak ma preto oslovoval Krista Bendová. S plačom som sa vyžalovala mame. Ona ma, pravdaže, povzbudila tým, že spomínaným oslovením mi chlapec vlastne obrovsky lichotí. Nuž, a môj otec tiež nie je bez "viny". Aj on má podiel na tom, že prvá kniha skutočne vznikla. Odkedy som začala pracovať v médiách, neustále sa ma…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

S dušou Japonky /recenzia/

Na prvý pohľad vyzerá kniha S dušou Japonky ako jedna z mnohých titulov na pomyselnej poličke „typických ženských románov na jedno použitie“, no opak je pravdou. Kombinácia talentu Kataríny Kopcsányi s príbehom Denisy Ogino je viac ako zaujímavá. Vypísané pero a originálny príbeh sa stretli a vzniklo jedno pekné dielo. Keby to niekto nepochopil z názvu, už obal knihy nasvedčuje tomu, že kniha opisuje japonskú kultúru. A naozaj to tak aj je. Čitateľ sa okrem príbehu dozvie rôzne zaujímavosti z cudzej kultúry. Niektoré informácie nie sú úplne nové, napríklad to, že Japonci pri jedení grgajú a to veľmi radi, keďže je to znak toho, ako im jedlo chutí. V knihe sa ale objavujú zatiaľ nie veľmi verejné informácie, ako napríklad fúkanie si nosa, čo je absolútne tabu. Ak si chcete vyfúkať nos, musíte ísť mimo ľudí, lebo sa to považuje za nehoráznu neslušnosť. Ak by sa vám pri komunikácii s Japoncom zdalo, že ho vaše problémy nezaujímajú, nemusí to tak hneď byť. Sú totiž takí konzervatívni, že vás nechcú ovplyvniť svojim názorom, aby nemuseli prevziať zodpovednosť za následky vášho konania. A toto sú len úlomky zaujímavostí z danej kultúry. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Viedenská univerzita-Alma Mater Rudolphina

Miesto, kde vznikala slovenská inteligencia, sa nenachádzalo v dávnejších dejinách na Slovensku, ale v Rakúsku, a to vo Viedni. Najdôležitejšou kolískou všetkých učencov pochádzajúcich zo Slovenska bola Alma Mater Rudolphina (historický názov) alebo terajšia Viedenská univerzita. V minulom roku bolo okrúhle výročie jej založenia 12. marca 1365 Rudolfom IV. Habsburským. 650 rokov stará univerzita má na svojom konte významných absolventov - fyzikov, matematikov, lekárov, historikov. Patria medzi nich aj Slováci, napríklad: Adam František Kollár (alias Slovenský Sokrates), Maximilián Hell (bibliotekár Márie Terézie), slovenský národovec Ján Kollár, zakladateľ Matice slovenskej Karol Kuzmány. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Ružena Šípková: recenzia bez piluliek

Aforistické básne Ruženky Šípkovej v zbierke V pôvodnom znení s pilulkami som zhltla rýchlo a bezbolestne, ani jedna sa mi nevzpriečila v hrdle. Pekne vypointované krátke poetické útvary sa rýchlo čítajú, rýchlo chápu a človek má pocit, že získal niečo obohacujúce a intelektuálne výživné. Aforizmy sú myšlienkovo aj formálne precízne bez krívajúcich básnických obrazov. Po nich nasledujú kúsky senzuálnej poézie s voľným veršom, sebapozorujúce a sebaobjavujúce postrehy. Ružena Šípková (toto je jej občianske meno) sa rozkošatila rýchlo, vydáva sladko-trpkú poetickú vôňu a ani príliš nepichá. Výsledný vnem po prečítaní nie je brutálny ani drásajúci, ako býva u autorov, ktorí chcú silou-mocou hovoriť holú pravdu. Poetka vyjadruje jemným hlasom životné brutalitky, ktoré vchádzajú do vedomia nenápadne, no zato sa tam ukotvia o to silnejšie. Svoju tvorbu hodnotí s nadhľadom a presne: „ Moja vlastná báseň pre mňa väčšinou znamená krátky záznam určitého okamihu, príbehu, nálady. Pôžitok, trápenie, rébus.“ Z jej krátkych okamihov nálad a mikropostrehov vzniká nevnucujúci sa, myšlienkovo vypointovaný básnický text. Veľmi pekný príklad: povodeň nahlas vonia/vykoľajená rieka/je zvláštne/ byť so záplavou/ na jednej lodi/brodím sa/ k rodičovskému domu/ stúpam kvapkám/ po hlavách/boh ma zle/ pochopil/veď som len/ chcela utopiť /minulosť /v lyžičke vody/ Jej myšlienkovo a logicky kompaktné výtvory  pôsobia ako dobré vybrúsené horské kryštály. Vnímam túto autorku ako…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Shakespeare: 400. výročie

V roku 2016 sa dovŕši okrúhle číslo, ktoré vyjadrí výročie smrti Williama Shakespeara. Anglický fenomén literatúry vplýva a formuje britskú a svetovú literatúru už 400 rokov neprerušene, čo je naozaj výnimočný jav aj vo svetovom meradle. Angličania prichystali na výročie jeho smrti 23. apríla 1616 veľké slávnosti. Medzi ne patria predstavenia v divadle Globe, ktorého originálna stavba zhorela v roku 1613, znova postavená začala slúžiť v 20. storočí. Pôvodné divadlo postavila spoločnosť hercov s názvom Lord Chamberlain’s Men. Dnes vieme ako vyzeralo vnútri vďaka jedinej zachovanej ilustrácii jeho interiéru od Arenda von Buchella, z jeho kresby Swan Theatre z roku 1956. (viac…)
Pokračovať v čítaní