Fyzici môžu byť na samotnom okraji vysnívaného kontinentu stability. Pokiaľ vyrobíme či nájdeme hornodolnú hmotu, tak by sme mohli spustiť hornodolnú energetiku, podľa všetkého užívateľsky príjemnejšiu ako fúznu energetiku. Od sklonku roku 2016 je oficiálne uznaným a pomenovaným najťažším prvkom periodickej tabuľky oganesson, s chemickou značnú Og. Ide o transurán s protónovým číslom 118 a atómovú hmotnosťou 294. Tak ako u každého zo všetkých známych prvkov periodickej tabuľky predstavujú väčšinu hmotnosti atómu oganessonu protóny a neutróny. Každú z týchto častíc pritom tvoria protóny a neutróny, ktoré sú zase poskladané vždy z troch kvarkov. Kľúčovým znakom známych častíc baryónovej hmoty je to, že kvarky v týchto časticiach drží veľká sila tak strašne silno, že sú prakticky neoddeliteľné. Lenže by to nemuselo platiť pre všetky atómy. Práve oganesson by mohol byť jedným z posledných v rade, ktoré fungujú týmto tradičným spôsobom. Bob Holdom z Torontskej univerzity a jeho kolegovia vo svojej novej štúdii tvrdia, že u atómov prvkov s atómovou hmotnosťou okolo 300 dochádza k extrémnej zmene. Mohla by ich totiž tvoriť polievka voľne sa pohybujúcich kvarkov "up" a "down", čo sú kvarky z protónov a neutrónov. Nie však spútané veľkou silou, ale odtrhnuté z reťaze. Holdom a spol. predpovedajú, že takáto hmota, ktorej hovoria hornodolná kvarková hmota (up down Quark matter,…
Pokračovať v čítaní