Tag archives for historické - Page 3

Historický krúžok

Palmýra

Ak chceme pochopiť pojem Palmýra a čo civilizácia stráca pod kladivami a zbíjačkami fanatických militantov z ISIS, musíme sa vrátiť do 2. tisícročia pred Kr. Toto miesto je totiž odvtedy známe v písanej histórii a pretrvalo ako obývané do 15. storočia po Kr. V klinopisných textoch sa spomína už v 2, tisícročí ako dôležité centrum karavánovej prepravy. Oblasť obývali v tej dobe amuritsko-západosemitské kmene. Socha leva v archeologickom parku v Palmýre, ktorú aktuálne rozbili militanti ISIS, Antické múzeum v Palmýre je vzdialené od Damasku 230 km na východ. Mesto sa rozvíjalo vďaka prameňom vody a salinám v jeho okolí. foto: wikipé                             To, čo udržiavalo tri a pol tisícročia Palmýru (aramejsky: Tadmur) ako obývanú zónu naprostred sýrskej púšte, bol obchod. Tu končili obchodné púštne karavány, ktoré sem dovážali hodváb, jantár, jemné bavlnené látky, koreniny, eben, slonovinu a drahé kamene. Cesta do Palmýry bola prepojená na Hodvábnu cestu z Číny, čím sa stala obchodným a cestovateľským centrom celého Orientu, lebo transport tovaru z Palmýry pokračoval na západ do antického Grécka a Itálie. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Objavy slovenských archeológov v Guatemale

Pod vplyvom objavu slovenských archeológov zo SAHI (Slovenský archeologický a historický inštitút), ktorý urobil spolu s Univerzitou Komenského a Slovenskou technickou univerzitou v Guatemale tento rok, sa významne zmenila časová os dejín Mayov. Najnovší nález v Uaxactúne zmenil názor historikov, že Mayovia zakladali kráľovstvá až po roku 250 Objav v komplexe H Sever, kde sa nachádza dynastická svätyňa, posunul ich existenciu o niekoľko storočí do minulosti. Svätyňa kráľov skrývala vo svojom podzemí prázdnu šachtu, v ktorej boli uložené kráľovské insígnie jedného z prvých kráľov Mayov. Prieskumom ich štruktúry sa prišlo na to, že sú to vôbec najstaršie kráľovské insígnie moci nájdené na území Mayov. Nájdené kráľovské žezlo je z jadeitu a nesie znaky až z predmayského obdobia. Žezlo pokrýva 20 hieroglyfov, ktoré sú súčasnými prostriedkami nerozlúštiteľné, no je predpoklad, že by mohli byť, a to vďaka svojej gramatickej stavbe. Jadeitové žezlo sa tak stalo základom pre novú disciplínu - predklasickú epigrafiu. Pri žezle bola uložená jadeitová soška s jemným vyrezávaním spodobujúca fantastické zviera, ktoré Mayovia nazývali "way". Zrejme reprezentovalo dušu alebo druhé ja kráľa, čo je už známe z mayského kultu klasického obdobia. Nález najstaršieho mayského písma a posun vzniku prvého kráľovstva urobili vážny zásah do doterajšieho datovania. Fotografie nálezov sa na Slovensku zatiaľ nemôžu zverejňovať kvôli zákonom Guatemaly. Objekty…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Ezoterika a komunizmus

V histórii Československa sa vyskytol paradoxný jav, ktorým bol postoj komunistickej moci voči ezoterikom tesne po vojne, teda od 1948 až do roku 1953 a počas osobitnej etapy od 1953. V tomto roku sa stalo čosi, čo spôsobilo menšiu úľavu  ezoterikom a parapsychológom úpiacim pod tlakom KSČ upevňujúcej si svoju diktatúru. Vtedy totiž nastúpil do funkcie prezidenta Antonín Zápotocký, ktorý mal veľmi kladný zážitok s ezoterikou tesne po príchode z koncentračného tábora, kde dostal gangrénu do nohy. Pred jej amputáciou ho zachránil liečiteľ a diagnostik Jan Mikolášek (1889-1973). Jeho zásluhou sa mohli prestať skrývať parapsychológovia, jasnovidci a telepati, ktorí prežili útlak po zakázaní Universalie (Československá parapsychologická spoločnosť). Universalia bola spoločnosťou českých hermetikov od dvadsiatych rokov 20. storočia, pôsobila na pôde Prahy a svoje stretnutia viedla v Zlatej husi. Jej predsedom bol PhDr. Jan Kefer, ktorého v roku 1941 zatklo gestapo a spoločnosť zakázalo. Kefer skončil svoj život v koncentračnom tábore Flossenburg. Neskôr padla do oka vtedajšej komunistickej polície a tajnej služby schopnosť viacerých jasnovidcov, parapsychológov a telepatov získavať informácie a tiež možnosť ich využitia v kriminalistike. Napriek okupácii Varšavskou zmluvou sa tieto zámery rozvinuli až do založenia ústavu. Impulzom ku tomu bola 1. medzinárodná psychotronická konferencia v sídle nakladateľstva Československý spisovateľ v roku 1973. Hlavným organizátorom bol Zdeněk Rejdák, ktorý…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Pyramída z ľadu: Marie-Antoinette pod snehom

V predohre ku Francúzskej revolúcii, ktorá bola význačná svojimi aférami a intrigami, čo boli súčasťou mediálneho politického boja v samom srdci monarchie, sa udiala jedna zvláštna udalosť, podľa ktorej vytvoril francúzsky autor Parot napínavú historickú detektívku. Po roztopení ľadu na parížskej ulici sa našlo telo dvojníčky arcivojvodkyne Rakúskej. Nicolas Le Floch, kráľov policajt, viedol vyšetrovanie. „Nevedel som, či existovala ešte iná zima podobná tejto,“ napísal vtedajší kronikár. Nachádzame sa vo februári 1784 a mráz až do kosti drása Paríž. Ohrození hladomorom, Parížania vztyčujú kde tu obelisky zo snehu a ľadu na počesť kráľa Ľudovíta XVI., ktorý je súcitný voči okolitému biednemu ľudu a rozdáva dobročinné dary. Keď sa ľad rozpustí, jedna z týchto pyramíd z ľadu odkrýva telo mladej mŕtvej ženy podobnej Márii Antoinette. Bola zavraždená, ale kým a prečo? Či to je tlak politického vrenia? „ Aký diabolský človek dostal nápad dať mŕtvolu do snehu práve na toto miesto? Nebolo tažké predstaviť si, že nevyhnutné roztopenie ľadu ju odhalí...“ rozmýšľal Nicolas Le Floch, kráľov komisár v Châtelet, poverený vyšetrovaním, čo  zavedie čitateľa do labyrintu epochy, ktorá bola obeťou všetkých druhov skazenosti. Zatiaľčo ľud narieka, úpadková aristokracia sa zabáva ako nikdy dovtedy, posmievajúc sa kráľovi, ktorý sa už viac neovláda. „Kráľ je milovaný s útrpnosťou, kráľovná je nenávistne očierňovaná. Šľachta a finančníci sa nehanebne hádajú a upadajú do nenávisti…
Pokračovať v čítaní

Výprava Xenofóna a Desiatich tisícov

Cesta Xenofóna a 10000 Grékov po Malej Ázii. Začala v pobrežnom meste Trapezunt, pokračovala k rieke Eufrat a odtiaľ na západ k Egejskému moru približne k mestu Aleppo. Táto výprava začala kvôli nástupníckym sporom kráľa Kýra Mladšieho a jeho brata Artaxerxa. Kýros odpustil Sparte dlhy, aby si ju naklonil a mohol tam verbovať žoldnierov pre svoju vojnu v Perzii. Sparťania mu poslali sedemsto spartských hoplitov (ťažkoodencov) pod velením Cheirisofa. Paralelne so suchozemskou posilou postupovala spartská námorná flotila, ktorá mala tiež podporiť Kýra. Nakoniec sa Kýrovi podarilo zhromaždiť bojovú silu 14 000 Grékov na čele so Sparťanom Klearchom. Na jar roku 401 pred Kr. vytiahol so svojou armádou na ťaženie. Jej jadro tvorili grécke falangy o sile 10000 mužov. Kýros ich viedol na východ pod zámienkou, že budú bojovať proti lúpežným bandám. Vojvodca Tissafernes sa pridal ku doterajšiemu kráľovi Artaxerxovi II. a podal mu zprávu o výprave. Kýros Mladší sa zatiaľ dostal až k Eufratu, kde Grékom vyjavil svoj skutočný zámer. Tí sa rozhodli zotrvať pri ňom a biť sa s Artaxerxom. Ten nelenil a zvolal armádu, ktorú postavil proti gréckej sile neďaleko mesta Babylon. Bitka sa odohrala na jeseň roku 401 pred Kr. pri Kúnaxách. Na začiatku bitky zaujali grécki hopliti pozíciu na pravom krídle bojovej línie a zahnali protivníka…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Našla sa hrobka Filipa Macedónskeho

Medaila pre víťazov z bronzu z 3. storočia po Kr. vyrobená počas panovania rímskeho cisára Alexandra Severa. Pochádza z pokladu v Tarsose. zdroj: wikipé Archeológovia, ktorí skúmali ostatky nájdené v hrobke vo Vergine v Grécku vyhlásili, že patria macedónskemu kráľovi Filipovi II. otcovi Alexandra Macedónskeho. Našli pri ňom pochovanú aj ženu-bojovníčku. Podľa gréckeho archeológa Theodora Antikasa, šéfa výskumu, by to mohla byť dcéra skýtskeho kráľa Ateasa, čomu nasvedčujú viaceré stopy častej jazdy na koni na kostre. Skýtska princezná mohla byť súčasťou 20000 zajatých skýtskych žien, ktoré Filip zajal v bitke proti Ateasovi. Iná varianta predpokladá, že to bola princezná - dcéra kráľa Ateasa, ktorú poslal Grékom ako rukojemníčku. Táto žena žila na Filipovom dvore možno od roku bitky v 339 pred Kr. a po jeho smrti spáchala samovraždu, čo bolo podľa dobových zvyklostí. V predsieni pohrebnej kobky sa našiel skýtsky "gorytus", čo je puzdro na luk. V Nález predmetov: skýtske puzdro na luk a chrániče na nohy. foto: Theodor Antikas   tej istej miestnosti objavené zbrane skýtskeho pôvodu mohli patriť tu pochovanej skýtskej princeznej. O jej bojovej aktivite napovedá zranenie nohy, ktoré sa zle vyliečilo a spôsobilo jej skrátenie. Aktuálne odkrytá hrobka bola nájdená už v 70. rokoch 20. storočia ako súčasť troch hrobiek v danom mieste nálezu. Kráľ ležal…
Pokračovať v čítaní
Recenzie

Pogrom – Na sny sa nezomiera

Bohuš Chňoupek vydal v roku 2003, rok pred svojím skonom, zbierku poviedok s tematikou menej frekventovaných historických udalostí 20. storočia prepojených s dejinami Česko-Slovenska. Literárnou fikciou zarámované politicko-vojenské a spoločenské pocesy sú zobrazené pomocou individuálnych príbehov ľudí, ktorí sa v nich ocitli a buď sa zaťato nimi prebíjali alebo sa nimi nechali vliecť ako obete. Odhadujem, že na svoje si prídu čitatelia Milorada Paviča alebo tí, ktorí si radi listujú v literatúre faktu. Každý príbeh je totiž podložený veľmi konkrétnou historickou udalosťou, len zdanlivo marginálnou, podobne ako v Pavičových príbehoch tiež prepojenou s príbehom fiktívnej osoby či osôb. Autor sa zameral na udalosti menej frekventované v médiách, napríklad Malú vojnu na Východnom Slovensku v roku 1919, výsledkom ktorej bolo pripojenie Podkarpatskej Rusi k novovzniknutému Československu. Toto spodobnil v poslednej poviedke-historickom medailóne „Jasiňa“. Ďalšou dejinnou udalosťou, ktorú použil pre príbeh „Kurihara“, bola výmena území časti Spiša a Oravy za územie Tešínska. Nadpis tejto poviedky odvodil autor od mena japonského diplomata Šó Kuriharu, ktorý sa zúčastnil ako zástupca mocnosti Trojspolku v  rámci Tešínskej komisie pre určovanie hraníc, pozorovania na plebiscitnom území častí Oravy a Spiša. Autor si zvolil pikantný paradox, keď Japonec vplýval na výsledok Versailleských zmlúv tak, že sa rozhodlo o čisto slovenskom osídlení pripojením jeho územia k Poľsku. Chňoupek ako rodený Petržalčan so vzdelaním nadobudnutým výhradne v Bratislave spomína vo viacerých poviedkach na konkrétne reálie z Bratislavy…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Islam v Kosove

Dňa 17. februára roku 2008 vyhlásilo Kosovo svoju nezávislosť a stalo sa tak jednou z najnezvyčajnejších krajín na svete. Drvivá väčšina jej populácie je moslimského vierovyznania, čo je zvláštnosť v Európe, a nadôvažok je Kosovo veľmi pro-americké a jeho vzťahy s Izraelom sú na veľmi pozitívnej úrovni, čím sa líši od väčšiny moslimských krajín sveta. Vzájomné vzťahy na Balkánskom polostrove sú veľmi komplikované a preto je dôležité rozobrať históriu islamu a etnických skupín aspoň v menšom rozsahu.  Obdobie pred vstupom islamu na územie Kosova a vzťahy so Srbskom V storočí, teda v dobe vznikania islamu na Arabskom polostrove, sa na dnešné územie Kosova presťahovali Slovania, ustupujúci pred turko-altajskými Avarmi, ktorí vytlačili pôvodné obyvateľstvo a stali sa dominantným etnikom. Balkánsky polostrov bol v tej dobe ovládaný byzantským cisárom Justiniánom I., ktorý začiatkom 7. storočia pozval slovanský kmeň Srbov, aby mu pomohli chrániť ríšu pred nájazdom Avarov. Srbi sa postupne začali usadzovať v oblastiach Rašky, severného Kosova a na území dnešnej Čiernej Hory, postupne prenikli aj do Albánska, kde vytvorili významné slovanské etnické zázemie, vďaka ktorému sa postupne posrbštila väčšina obyvateľstva. Po schizme v roku 1054, kedy sa kresťanstvo rozdelilo na dva nepriateľské a súperiace tábory, sa tieto celky vyvinuli na samostatné civilizačné okruhy. V Kosove prevládala inklinácia k pravoslávnemu kresťanstvu, čo…
Pokračovať v čítaní