Tag archives for Blízky Východ

Ekonomika

Irán: nemecké firmy odmietajú hrozby sankciami

Okolo 10 000 nemeckých podnikov má obchodné vzťahy s Iránom, patria k nim veľké skupiny ako je Siemens. Už dva dni sú nemeckí priemyselníci v šoku. Oznam Donalda Trumpa z 8. mája  o zrušení nukleárnej zmluvy s Iránom zmrazilo ekonomické jadro v údolí Rýna.  Tento úder je osobitne tvrdší pre nemecké firmy než iné európske. Nový ambasador USA v Nemecku Richard Grenell bez objímajúcich pozdravov a obvyklej opatrnosti tlmočil rozhodnutie amerického prezidenta veľmi priamymi a vôbec nie diplomatickými slovami: "Nemecké firmy prítomné v Iráne musia prerušiť  ihneď svoje aktivity“, napísal v stredu na Twitteri. Hlboký resentiment Po zverejnení tejto správy Eric Schweizer, prezident federácie obchodných komôr a nemeckého priemyslu, vyhlásil, že návrhy pána Grenella „vyprovokovali veľké neistoty a hlboký odpor v centre nemeckej ekonomiky.“ "Pán Grenell je ambasador len krátko a musí určite vojsť do svojej novej úlohy. Som si istý, že mu naše ministerstvo zahraničných vecí pripomenie, že nie je jeho úlohou dávať príkazy nemeckým podnikom alebo im hroziť“, reagoval Michael Tockuss, člen vedenia iránsko-nemeckej obchodnej komory. Dieter Kempf, predseda BDI, hlavnej priemyselnej federácie Nemecka, použil menej diplomatický tón.  Zo svojej strany ubezpečil, že „nemá žiadne porozumenie pre rozkaz adresovaný nemeckým podnikom prerušiť ich aktivity v Iráne.“ V komuniké zo stredy 9. mája na obed uviedol,  že „hlboko ľutuje“ odstúpenie USA od zmluvy, „o ktorej sa dlho a náročne „ vyjednávalo. Tlaky na „nepredvídané dôsledky“ „Nemecký priemysel odmieta použitie…
Pokračovať v čítaní
Politika

Izrael útočil na iránske pozície

Jeruzalem. foto: Pixabay Izrael zasiahol všetky dosiahnuteľné iránske infraštruktúry Izrael vyhlásil, že zasiahol iránske infraštruktúry v Sýrii počas leteckých útokov, ktoré boli ako odpoveď na raketový útok  na jeho vojsko v okupovaných Golanských výšinách. Údajná iránska obranná paľba tesne po polnoci podľa Izraela nebola úspešná  pri odstreľovaní izraelských cieľov  a odpovedala jej izraelská silná paľba, čo sa považuje za najvážnejšiu konfrontáciu medzi týmito dvoma protivníkmi, ktorí už dlho chystajú vojnu. Malo by to byť prvýkrát, čo Irán vystrelil rakety priamo na izraelské sily v konflikte, ktorý za posledné roky viedol  ku stretom napríklad s libanonskpu skupinou Hizballáh. Najvážnejším vojenským konfliktom bola do etapy terajšej sýrskej vojny Jom kippurská kampaň. Izraelský minister obrany Avigdor Lieberman povedal na konferencii o bezpečnosti: „zasiahli sme približne všetky iránske infraštruktúry v Sý „Nechceme eskaláciu, ale nechceme, aby nás hocikto napádal alebo budoval infraštruktúru kvôli útokom na nás v budúcnosti.“ Tiež povedal, že Irán dokázal vniesť svoje protiletecké systémy blízko izraelských hraníc vrátane logistiky a munície. Pozorovateľ a vojenské posty blízko okupovaných Golanských výšin boli tiež zasiahnuté, zatiaľčo sýrska obranná letecká armáda zapojila svoje  protiletecké batérie proti izraelským raketám. Na izraelskom vojenskom twitteri v arabskej reči  bola v utorok správa, že Izrael  začal útočiť proti iránskym cieľom v Sýrii a varoval Damask, aby nezasahoval. Sýrske hlavné mesto sa otriasalo od explózií,  keď rakety prelietavali nad ním. Občania publikovali videá na…
Pokračovať v čítaní
Politika

Trumpove odskočenie od zmluvy o jadre a jeho ozveny

Počas telefonickej konverzácie ubezpečili Emmanuel Macron a Hassan Ruhání o svojej vôli spolupracovať  na pokračovaní diela podľa zmluvy o jadre. Zrušenie zmluvy po rozhodnutí Donalda Trumpa oznámenom 8. mája týkajúcej sa nukleárnej dohody s Iránom  je jasné celej medzinárodnej komunite.  Prezident Trump má na svojej strane však premiéra Izraela Benjamina Netanjahua, ktorý kvalifikoval toto  „totálne riešenie“  ako „odvážne“. Sunnitské kráľovstvo Saudskej Arábie, ktoré je veľkým  rivalom  šiitského Iránu,  takisto oznámilo svoju „podporu“, zatiaľčo Arabská liga to nazvala revíziou zmluvy. Radikálna podmienka Donalda Trumpa bola Teheránom odmietnutá a otvorene oplakaná európskymi spojencami , ktorí sľúbili zachovať kompromis dojednaný v roku 2015. Emmanuel Macron kvalifikoval rozhodnutie Donalda Trumpa ako chybné.  „Ľutujem rozhodnutie amerického prezidenta, myslím, že to je chyba, a preto sme sa rozhodli my Európania zostať  v zmluve z roku 2015, vyhlásil v stredu prezident. Mal som príležitosť ihneď toto povedať prezidentovi   , dodal E. Macron, ktorý sa tak raz vyjadril v jednom interview v nemeckej televízii. “Nie, táto zmluva nie je mŕtva”, vyhlásil neskôr minister obrany FR Jean-Yves Le Drian na kanáli RTL. Psychologická vojna Americké rozhodnutie bolo veľmi očakávané na Blízkom východe, kde sa veľmi obávajú eskalovania vzťahu s Teheránom. Menovite Turecko uviedlo, že “sa obáva nových konfliktov”. Jeho prezident Recep Tayyip Erdogan kritizoval rozhodnutie svojho amerického partnera.  Podľa neho by mali USA  byť “porazenými”, “pretože nerešpektujú…
Pokračovať v čítaní
Politika

Vypovedanie saláfistického imáma z Francúzska

Európsky súd pre ľudské práva CEDH schválil vypovedanie saláfistického imáma do Alžírska Imám mešity As-Súma v Marseille, ktorý priťahoval množstvo vyznavačov, bol známy avojimi radikálnymi a nenávistnými kázňami. Imám El-Hadi Doudí, 63-ročný saláfista, bol v piatok 20. apríla vypovedaný po 38-mich rokoch strávených v Marseille, kde vykonával úrad vo viacerých mešitách. Veľmi urgentný príkaz vydal Európsky súd pre ľudské práva /CEDH/ vo štvrtok opätovne, keď ho predtým advokát El-Hadího dokázal dať odvolať. Advokát Nabil Boudi uviedol dôvody zrušenia príkazu na vypovedanie z Francúzska ako je „riziko mučenia alebo zlého zaobchádzania“ po príchode do Alžírska. Imám Doudí bol umiestnený do väzenia v Marseille v zmysle príkazu na zadržanie od CEDH. Hlavný imám mešity AS-Súna úradoval v nej od roku 2000 a je opisovaný tajnými službami  ako  symbol saláfizmu, jeden z hlavných propagátorov radikálneho náboženstva v Marseille. Podľa jednej informácie, získavanie nových prívržencov sústavne a neprerušene Doudím viedlo k rozšíreniu učenia saláfizmu medzi štvrtinu jeho aktuálnych vyznavačov  v miestach vyznávania islamu v oblasti Bouches-du-Rhône. 11. decembra  2017 policajný prefekt podpísal dočasné uzavretie mešity As-Súna, ktorá sa nachádza v 3. arrondismente mesta Marseille. Komisia, ktorá odhlasovala vypovedanie imáma z Francúzska, zdôraznila radikálnu povahu jeho kázní. „Analýza propagovanej ideológie imámom Doudím ukázala, že jeho kázne boli dlho nepotrestateľné čo dlho prevažovalo, napísala komisia, “.  Doudí kázal o islame rigoróznom, kázal pomstu karikaturistom Mohameda, kládol na piedestál džihád, horlil proti judaizmu…
Pokračovať v čítaní
Politika

Sýrska kríza: mohol by nekontrolovane eskalovať útok chemickými zbraňami v Sýrii?

James Mattis, minister obrany USA povedal vo Washingtone, že ten, kto uskutočnil dva chemické útoky v sobotu v Damasku, by mohol nekontrolovane eskalovať tento typ útokov. Francúzsky prezident Macron povedal v utorok, že vláda /francúzska/si overila, že vláda Bašára al-Assada je zodpovedná za tieto útoky, ktoré údajne zabili asi 50 osôb a zranili stovky ďalších. NBC a CNN citovali amerických predstaviteľov, že v krvi a moči obetí zo soboty sa ukázali stopy chlorínu a nervového plynu a tajná služba USA má aj iné dôkazy nasvedčujúce vine sýrskeho režimu. Ale Mattisov tón z utorka je echom na ranný tweet Donalda Trumpa, ktorý má znamenať návrat k jeho hrozbám uskutočniť vojenskú akciu, čo vyhlásil 24 hodín pred utorkovými vyhrážkami. A v stredu Trump tweetol, že americké rakety prídu a o Rusoch a ich silách v Sýrii povedal, že ich „vybaví“!. Ale nasledujúce ráno Trump tweetol, že „nikdy nepovedal, kedy bude útok na Sýriu uskutočnený“. „Útok by mohol byť veľmi skoro alebo nie tak skoro“! Vo svedeckej výpovedi pred vojenskou komisiou povedal Mattis, že tento tweet mienil Trump ako taký, ktorý „neurobil rozhodnutie“. Tiež zdôraznil, že Trump by sa chcel stretnúť s najvyššími bezpečnostnými poradcami v Bielom dome v utorok poobede, kedy by chcel predstaviť  kompletný rad podmienok.* Mike Pompeo, ex-riaditeľ CIA a Trumpov minister zahraničia dali najavo, že počas híringu nahlásili 200 zabitých ruských žoldnierov v rámci februárových konfliktov so sýrskymi silami…
Pokračovať v čítaní
Politika

Migračná politika: priepasť medzi Európanmi zostáva

Európski lídri, ktorí sa zišli na vrcholovom stretnutí v Bruseli, debatovali pri štvrtkovej večeri o kvótach na utečencov. Bez toho, aby dosiahli dohodu. Cieľ, ktorý stanovil Donald Tusk, prezident Európskej rady, je začať umiernený dialóg o tejto otázke. V júni 2016 navrhol novú architektúru riešenia tohto problému. V dnešnom štádiu je už ďalej. Ako zhrnula kancelárka Merkelová počas dlhého večera, ktorý sa skončil v skorých piatkových hodinách, "sa pozície nezmenili". "Máme veľa práce", dodala. Podľa Andreja Babiša, nového českého premiéra, diskusia bola "dosť búrlivá" a Alexis Tsipras, grécky premiér, bol "dosť agresívny". Je jasné, že želanie Emmanuela Macrona, ktorý bol náchylný hľadať zbližujúce sa východiská, nebol vypočutý. Tusk - spojenec vyšegrádskej skupiny Skupina zložená z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska sa utáborila na svojich pozíciách, ktoré sú v zmysle zmien dohodnutých vo Varšave premiérom Tuskom a takisto v Prahe. Nebolo otázkou nechať si klásť požiadavky na kvóty na utečencov od Únie. Robert Fico, predseda vlády SR, tiež vyhlásil, že akt "cestovania do EÚ nie je v jeho očiach "ľudským právom". Premiér Babiš Nový český premiér odmietol prijať aj symbolický počet 20 migrantov z kvóty, čím by sa Česko vyhlo žalobe za jej nedodržanie. Česko prijalo naposledy 12 migrantov. Pre Babiša je ich ďalší prírastok neprijateľný, ako vyhlásil na summite. Tento…
Pokračovať v čítaní
Politika

Nová politika USA na Blízkom a Strednom východe

Minister zahraničia Rex Tillerson pokračoval tento rok v úsilí obmedziť vplyv Iránu a počas rozhovorov so spojencami v októbri ich žiadal, aby potlačili vplyv Iránu na Irak, v situácii, keď sa ukazuje prehra Islamského štátu v oblasti Blízkeho východu. Otázka iránskeho vplyvu v oblasti vrátane Iraku a Kataru bola predmetom Tillersonovej návštevy v Rijáde a Dohe, ktorá sa udiala len niekoľko týždňov po Trumpovom zamietnutí potvrdiť jadrovú dohodu s Iránom. Trump ohlásil novú agresívnu stratégiu proti Teheránu. Ukazuje sa, že minister zahraničia USA sa fokusoval na posilnenie Sunnitov v Iraku, kde šiitské sily podporované Teheránom bojovali na severe ako súčasť boja za vplyv v regióne, ktorý siaha od Sýrie do Jemenu. "Určité iránske milície, ktoré teraz operujú v Iraku proti IS, prišli k názoru, že potrebujú ísť domov", povedal Tillerson na tlačovke v Rijáde. Všetci zahraniční bojovníci musia domov. Ľudové mobilizačné sily /PMF/ , čo je silná paravojenská jednotka dominujúca v šiitských milíciách cvičených Iránom, sa zúčastnila na boji proti IS a pokračuje v akciách proti rôznym frakciám v Iraku. Tillersonove poznámky boli zamierené na iránske revolučné gardy a ich zahraničné operácie a ich zahraničnú odnož "Quds Force". "Pozícia irackej vlády a našej vlády je, že by tam mala byť len jediná bezpečnostná sila irackého štátu", povedal anonymný štátny úradník. "Čo…
Pokračovať v čítaní
Politika

Pokles migrantov po explicitnej hrozbe Líbye

Taliansky aplauz  líbyjskému rozhodnutiu o „zachraňovaní migrantov“ Talianska vláda privítala v nedeľu líbyjské rozhodnutie zakázať cudzím plavidlám vstupovať do jej pobrežných vôd, čo je krok, ktorý zabraňuje všetkým medzinárodným charitám robiť záchranné operácie v tejto oblasti. Komentár talianskeho ministra zahraničia  Angelina Alfana prišiel potom, ako „Save the Children“  a „Sea Eye“ oznámili, že zrušili operácie v oblasti ako odpoveď  na líbyjský krok. Líbyjské námorníctvo nariadilo v predošlom týždni zahraničným plavidlám zdržiavať sa mimo „záchrannú zónu migrantov“ smerujúcich do Európy a vyslovilo , že príkaz bol určený pre mimovládky, ktoré obvniňuje z uľahčovania ilegálnej migrácie. Líbyjská vláda „ je pripravená robiť záchrannú a vyhľadávaciu prácu vo vlastných vodách, spolupracovať s Európou a dotovať svoje pobrežné stráže“, povedal Alfano pre denník La Stampa v nedeľu. „Toto posiela signál, že sa obnovuje v Stredozemnom mori rovnováha“. Šesť rokov od revolúcie, ktorá odstránila dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího, sa Líbya stala kľúčovým bodom odchodu migrantov riskujúcich svoje životy pri preplávaní Stredozemného mora do Európy. Desaťtisíce migrujúcich sa rozhodlo zaplatiť pašerákom za cestu na preťažených a zlých plavidlách a charitatívne organizácie posielali lode na ich záchranu pred utopením. Ale od nedele loď „The Aquarius“, ktorá konala záchranné operácie v Stredozemnom mori, sa stala  len humanitárnym plavidlom pre záchranné a vyhľadávacie práce mimo Líbye. Len španielska charita „Proactiva Open Arms“ uviedla, že je ochotná zostať operovať aj od pondelka. Značné investície Líbya…
Pokračovať v čítaní
Politika

Záchranné plavidlá zrušili prácu po hrozbách od lýbijskej pobrežnej stráže

Lekári bez hraníc oznámili cez talianske úrady, že zvyšujúca sa agresia líbyjských lodí tvorí bezpečnostné riziko. Lekársky tím z Vos Prudence bude pracovať z inej lode, lebo táto je mimo akcie. Fotografie: Carlo Hermann/AFP/Getty Images Lekári bez hraníc povedali, že v súčasnosti zrušili aktivity svojej záchrannej lode kvôli hrozbám od Líbye. Líbyjské pobrežné stráže sa stali viac agresívnymi v patrolovaní vo vlastných pobrežných vodách, kde pašeráci ľudí posielajú lode preplnené migrantami smerom do Európy. Humanitárne skupiny tvrdia, že záchranné koordinačné centrum riadené talianskou pobrežnou strážou informovalo v piatok, že líbyjské hrozby sú bezpečnostným rizikom. Skupina dodala, že líbyjské autority vyhlásili svoju vlastnú oblasť záchran rozšíriac ju do medzinárodných vôd v ten istý deň. Lekári bez hraníc uviedli, že ich lekársky tím chce pokračovať v práci na lodi, na ktorej operuje iná záchranná skupina, zatiaľčo ich vlastné plavidlo Vos Prudence nie je účastné na záchrane migrantov. Talianska vláda v predošlom mesiaci súhlasila vyslať námornú misiu, aby asistovala líbyjskej pobrežnej stráži a protipašeráckym patrolám. V posledných rokoch bolo privezených do bezpečia talianskych prístavov stovky tisícok zachránených žiadateľov o azyl, viacerých utekajúcich pred chudobou v Afrike. Vláda tlačila na záchranné skupiny, aby dodržali pravidlá, ktoré zakazujú vstúpiť  do líbyjských vôd s úmyslom zachraňovať tam migrantov bez špecifického poverenia a súhlasili, aby sa ozbrojení talianski súdni  úradníci mohli nalodiť na ich plavidlá. Taliansko povedalo záchranným skupinám,…
Pokračovať v čítaní
Politika

Erdogan: zmena ústavy značí spochybnenie prezidenta

Turecko: víťazstvo „áno“  spochybňuje Erdogana vkresle prezidenta Ak, legálne, prezident môže a uskutočňuje ústavnú  reformu, jeho legitimita môže byť vážne narušená výsledkom hlasovania. Máme tu tesné víťazstvo, ktoré dosiahol Recep Tayyip Erdogan 16. apríla túto nedeľu v referende predurčenom na inštalovanie „hyperprezidentúry“ dávajúcej šéfovi štátu bezprecedentné plné moci, ktoré mu dovolia kontrolovať exekutívnu zložku štátu a tiež aj zákonodarstvo a spravodlivosť. Áno povedalo 51,3 % voličských hlasov podľa výsledkov, ktoré ešte nie sú potvrdené ako konečné číslo. Je to niekoľko mesiacov, čo Erdogana fanúšikovia volajú „reis“ (slov. šéf) a čo sa cíti byť posilnený po neúspešnom pokuse o (zinscenovaný) štátny prevrat v júli 2016. Skoro 25 mil. tureckých voličov hlasovalo za 18 pozmeňovacích návrhov ústavy, čo je o 1,5 mil.  viac ako tých, ktorí  ich odmietli. Obrátiac sa ku stovkám podporovateľov  v dave pred jeho palácom v Tarabya na európskej strane Bosporu  pripomenul Erdogan „historické víťazstvo“ vzišlé z  „rozhodujúcej“  úlohy tureckých voličov v cudzine. „16. apríl je víťazstvo pre Turecko pre tých, ktorí  hlasovali za áno a aj  pre tých, ktorí hlasovali nie“, vyhlásil. „Krajina prijala historické rozhodnutie“, blahoželal si šéf štátu dávajúc do pozornosti všetkých tých, ktorí  by popierali výsledok. „Všetci budú musieť rešpektovať rozhodnutie nášho ľudu, osobitne naši spojenci“, tvrdil, hoci Európania neskrývali svoje znepokojenia ohľadne ústavnej reformy, ktorá  spochybňuje množstvo hlavných…
Pokračovať v čítaní