Guadeloupe a Martinique sú kontaminované na storočia vopred pesticídmi

Žurnalisti Faustine Vincentová a Stéphane Foucart odpovedajú na otázky

Guadeloupe a Martinique sú kontaminované extrémne toxickým chlórdekónom masívne používaným na banánovníkových plantážach v období rokov 1972 až 1993.

Kvázi-totalita Antíl spôsobila, že Antilčania sú už tiež kontaminovaní ako zverejnila jedna štúdia zverejnená vo Francúzsku, ktorej výsledky budú predstavené populácii v októbri.

Prečo sú v súčasnosti vystavovaní účinku pesticídov? Aké sú riziká? Kedy vypukol tento škandál? Ako štát rieši túto záležitosť?  Novinári v Le Monde Stéphane Foucart a Faustine Vincentová odpovedali na uvedené otázky v rámci jedného četu.

Ako sa vysvetľuje mlčanie okolo tohto škandálu v súčasnosti?

Faustine Vincentová: Nie je to po prvýkrát, keď tlač hovorí o tomto škandále. Miestne médiá ho často pripomínajú. Ale táto kauza v hlavnom meste zakaždým zapadne do zabudnutia.

V decembri  2017 sa publikovalo kontroverzné hlásenie ANSES /Národná agentúra zdravotnej bezpečnosti výživy, ktoré reagovalo na veľký problém na Antilách.

Verejná agentúra dala na známosť, že maximálne limity pozostatkov chlórdekónu potvrdené v potravinách boli dostatočne bezpečné pre populáciu. Otázka je kruciálna, pretože zmena  v európskych predpisoch  v roku 2013 viedla k zvýšeniu pozornosti na limity potvrdené pre prítomnosť chlórdekonu v hydine a mäsách.

Alebo, ANSES vo svojich záveroch odhaduje, že nové stavy sú dostatočne bezpečné. Podľa agentúry ich znižovanie by bolo neužitočné, atď.

Tento názor bol pochopený ako  zmena v spôsobe, ktorým autority zaobchádzajú s touto kauzou. Vláda je podozrievaná , že chce privilegovať ekonomiku pred zdravím dovoľujúc chovateľom hoviad a hydiny predávať svoje výrobky so zvýšenými normami chlórdekonu.

USA zakázali chlórdekon v roku 1977 a Francúzsko kvázi o 20 rokov neskôr. Ako vysvetliť také oneskorenie? A či je taký časový sklz častý?

Stéphane Foucart: Časový sklz bez toho, aby bol sústavný, sa môže vytvoriť počas toho, ako zdravotné bezpečnostné agentúry prechádzajú vo svojich uzáveroch divergujúcich k nebezpečenstvám, ktoré predstavuje jeden produkt alebo prijateľným rizikám /alebo nie/ pre obyvateĺstvo.

Podľa všeobecného pravidla, zakázaný výrobok v dôležitom ekonomickom priestore, ako je EÚ alebo USA, končí rýchlo ako zakázaný aj ostatnými krajinami.

Časový sklz 16 rokov  je príliš dlhý. Na Antilách bol chlórdekon používaný ešte v roku 1993.

To znamená, že napríklad atrazín /herbicíd predávaný firmou Sygenta/ bol zakázaný v Európe nakonci  mileniálnych rokov a je stále používaný za Atlantikom.

Prečo nebola spoločnosť predtým varovaná?

Faustine Vincentová: Aféra vypukla na začiatku milénia, keď inžinier Eric Godard dal do pozornosti rozsah nešťastí čo sa týka kontaminácie vôd, pôd, dobytka a vegetácie. Rozsahy boli zaznačené, ale autority hovorili čo najmenej o tomto, aby  nespôsobovali paniku či hnev. Táto stratégia sa stala kontraproduktívnou: podozrenie je odteraz všade, ak sa ovšem nemení na psychózu.

Od kontroverzného oznámenia ANSES vláda vykrikuje svoju vôľu byť transparentná. Jeden syndikát Regionálnej agentúry zdravia v Martinique v januári odmietol „tlaky, ktoré uskutočňujú agenti, aby obmedzili informácie pre verejnosť na prísne minimum“, ale tiež „manévre zacielené na odstraňovanie personálu povereného touto kauzou“, ktorého expertíza je preto „jednomyseľne uznaná“.

Napríklad, v apríli a máji obyvatelia obce Gourbeyre na Guadeloupe skonzumovali kontaminovanú vodu bez toho, aby ich autority na to upozornili. Prokurátor z Basse-Terre bol na aféru upozornený.

Idem čoskoro na Martinique na mesiac. Sú zdravotné riziká, hoci je to dosť krátky pobyt? Aké opatrenia urobiť?

Stéphane Foucart: A priori,  jeden kratší pobyt nespôsobuje zdravotné potiaže, hlavne pre dospelých alebo ženy, ktoré nie sú tehotné. Jedno z dokázaných rizík výskumníkmi z akademického sveta je, že vystavenie sa pôsobeniu chlórdekonu na niekoľko mesiacov sa týka vplyvu na maternicu s možnosťou, že neskôr v živote budú zistiteľné problémy alebo výsledky čo sa týka jemnej motoriky. Rezumé z hlavných vedeckých výsledkov o efektoch chlórdekonu je k dispozícii na stránke IRSET.

Je nebezpečné konzumovať antilské banány čo sa nachádzajú v predaji v metropolitnom Francúzsku?

S.F: Nie, chlórdekon nevystupuje až do banánov. Avšak koreňová zelenina /ignamy, sladké batáty/ pochádzajú z kontaminovaných zón a obsahujú pozostatky pesticídov.

Sú zvláštne odporúčania pre obmedzenia konzumácie chlórdekonu počas pobytu na Antilách?

S.F.: V hlásení ANSES naznačuje, že osoby najviac prestúpené chlórdekonom sú tie, ktoré zásobujú  informačný tok. Konzumenti vajec, hydiny pochádzajúci z nakazených oblastí, tí čo morské živočíchy lovia v blízkosti pobreží, korisť z lovu v sladkých vodách vyzerajú byť viac vystavené prítomnosti chlórdekonu.

Aké sú pozorovania zdravia obyvateľov? Sú efekty pozorovateľné dodnes?

F.S.: Štúdie vedené dodnes sú poučné. Jedna z nich publikovaná v 2012 Národným inštitútom zdravia a medicínskeho výskumu /Inserm/ ukazuje, že chlórdekon zvyšuje nielen riziko skupín mládeže pred dospelosťou ale že tiež má negatívne efekty na rozvoj poznania a pohybu dojčiat.

Toto vyšetrovanie v súčasnosti pokračuje s tými istými deťmi teraz predpubertálnymi, aby sa sledoval ich vývoj. Výsledky pozorovaní vo veku ich 7 rokov sú očakávané na konci roku alebo začiatku budúceho roka.

Pesticíd je tiež silne podozrivý zo zvyšovania rizika rakoviny prostaty.

Martinique drží svetový rekord s 227, 2 nových prípadov na 100 000 mužov ročne.

Rakovina prostaty je 2x častejšia a dvakrát ťažšia na Guadeloupe a Martinique ako v metropolitnom Francúzsku s 500 novými prípadmi ročne na každom ostrove.

Aká je zodpovednosť štátu v tejto afére?

F.V: Štát povolil používanie chlórdekonu po tom, ako Komisia pre jedy, ktorá závisela od ministerstva poľnohospodárstva prijala žiadosť o homologizáciu produktu v roku 1972. Tri roky neskôr táto žiadosť  bola zamienutá z dôvodu toxicity molekuly konštatovanej u potkanov a jej zotrvávania v životnom prostredí.

V roku 1981 bol však produkt opäť autorizovaný, teda skúšky toxicity sa viac akumulovali.

Hlásenie Národného inštitútu výskumu agronómie zverejnenom v roku 2010 sa podivuje: „Ako mohla komisia o toxicite ignorovať signály poplachu: údaje o rizikách zverejnených vo veľkom počte hlásení  v USA, zaradenie chlórdekonu do skupiny kancerogénov  v USA, údaje o akumulácii tejto molekuly v životnom prostredí na Francúzskych Antilách?  Tento bod je dosť osudový, pretože verbálny proces Komisie pre toxicitu  sa nedá nájsť.“

Hovorí sa aj o zodpovednosti štátu a miestnych producentoch banánov, ale kto vyrába a predáva chlórdekon?

F.V.:  Chlórdekon bol predávaný podnikom Laguarigue na Martiniku. Meno bývalého riaditeľa je na Antilách veľmi známe. Jedná sa o Yvesa Hayota, najstaršieho v mocnej rodine bielych kreolov pochádzajúcich od kolonizátorov. Jeho brat Bernard Hayot má jeden z najväčších majetkov vo Francúzsku /300 mil. €/ a je majiteľ skupiny Bernard Hayot, špecializuje sa vo veľkoobchode.

Asociácie a Vidiecka konfederácia podali sťažnosť proti neznámemu v roku 2006 za „uvedenie do nebezpečia blížnych a administráciu výživových substancií.“

Le Monde mohol konzultovať  verbálny proces syntézy,  ktorý uskutočnili v roku 2016 vyšetrovatelia  „Centrálneho úradu pre boj proti environmentálnym útokom“ na zdravie verejnosti.

Dokument  zverejnil, že  podnik Laguarigue vybudoval gigantický sklad  chlórdekonu , hoci ešte vtedy tento jed nemal homologizáciu. Alebo „prinajmenšom služba štátu bola informovaná o jeho importe, jeho 1560 ton bolo správne preclených pri dovoze na Antily v roku 1990 a 1991, upresňujú vyšetrovatelia.

Zodpovednosť spoločnosti Laguarigue a štátu je daná. Ale Yves Hayot nebude znepokojovaný justíciou: zomrel v roku 2017.

Ako posudzujete túto aféru so zákazom glyfosátu, ktorý nebol ešte ukončený po právnej stránke, hlavne ak je zaradený medzi kancerogény?

S.F.: Sú zaujímavé paralely. V roku 1979 bol už chlórdekon zakázany tri roky v USA, ale CIRC ho klasifikoval ako „možný kancerogén“ alebo „kancerogén dokázaný“.

Dnes CIRC zaraďuje glyfosát ako „pravdepodobne kancerogénny“, ale bezpečnostné zdravotnícke agentúry sú v rozpore s týmto názorom. Štáty ho nezakazujú.

Veľký rozdiel medzi dvoma substanciami je ich pretrvávanie v živej prírode: chlórdekon je oveľa dlhšie pretrvávajúci ako glyfosát a hlavne, akumuluje sa v organizmoch, čo nie je prípad glyfosáru.

Treba tiež dať pozor: nové práce o živočíchoch robí Inštitút Ramazzini a mieni, že glyfosát by mohol mať tiež vlastnosť akumulácie v organizmoch.

Zdroj: Le Monde

Preklad:redakcia  SvP

Škandál s chlordekonom na Antilách: rakovina v jedle https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2018/06/banana-981176_960_720-e1528406802387.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2018/06/banana-981176_960_720-e1528406802387.jpgadminEkológiaAféry,Francúzsko,Preklad z francúzštinyGuadeloupe a Martinique sú kontaminované na storočia vopred pesticídmi Žurnalisti Faustine Vincentová a Stéphane Foucart odpovedajú na otázky Guadeloupe a Martinique sú kontaminované extrémne toxickým chlórdekónom masívne používaným na banánovníkových plantážach v období rokov 1972 až 1993. Kvázi-totalita Antíl spôsobila, že Antilčania sú už tiež kontaminovaní ako zverejnila jedna štúdia zverejnená vo Francúzsku, ktorej výsledky budú...