Minský líder urobil krok ku zlepšeniu vzťahov so Západom, čím nahneval Kremeľ.

Manévre, ktoré Rusko a Bielorusko aktuálne uskutočňujú, zatienilo napätie kvôli vzťahu k Západu a vystavilo roztržke medzi Moskvou a jeho najbližším vojenským spojencom.

Na papieri majú Rusko a Bielorusko tesné spojenectvo. Bývalá sovietska republika, ktorá zdieľa hranicu s troma členmi NATO, prisahala, že príde Moskve na pomoc v prípade útoku. Ale Minsk sa popudil, keď Rusko povolalo viacej svojich vojakov do Bieloruska počas cvičení spojencov, ktoré bude pokračovať v pondelok, keď aj čínske námorné plavidlá prídu do ruského ďalekovýchodného prístavu Vladivostok.

Vo Vladivostoku sa tiež koná separátne vojenské cvičenie.

Keď povedal ruský minister obrany, že prvá tanková jednotka nastúpila proti bieloruskej hranici a že tri ruské parašutistické divízie pristáli na bieloruskom území, bieloruský minister obrany to poprel.

„Nič z toho nebolo potvrdené bieloruskou stranou“, povedal Arsenij Sivickij, riaditeľ Minského centra pre strategické štúdie a zahraničnú politiku, ktorý má prepojenie na bieloruské ministerstvá zahraničia a obrany.

Vzťahy sa pokazili natoľko, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho proťajšok v Bielorusku Alexander Lukašenko sa radšej nestretli počas cvičenia napriek doterajším zvyklostiam.

Lukašenkov hovorca povedal bieloruskej štátnej tlačovej agentúre, že nebol vôbec pozvaný, aby sa pozeral na paralelné cvičenie, ktoré vedie Moskva v Rusku.

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov povedal, že neexistujú problémy medzi dvoma prezidentmi a ich stretnutie sa zrušilo kvôli plným plánom lídrov.

Rozpor sa zväčšil, keď Lukašenko často nazývaný „posledný európsky diktátor“, urobil kroky k normalizácii vzťahov so Západom. Bielorusko povedalo, že chce vstúpiť do WTO (World Trade Organisation) v najbližších troch rokoch, aby dalo krajine šancu vyjednávať obchody s Európskou úniou.

Také predohry iritujú Kremeľ, ktorý intenzívne sleduje povstanie proruského prezidenta na (východnej) Ukrajine, ktorá hraničí aj s Bieloruskom aj s Ruskom.

Napätie však naštartovala Moskva, keď podnikla inváziu a anektovala Krym v roku 2014, čo vytvorilo napätie medzi Ruskom a NATO.

Aktuálne vojenské cvičenie nazývané ako Zapad je jedno z najväčších, čo Rusko podniklo od konca Studenej vojny. Oficiálne, cvičenia zahŕňajú 120 700 vojakov rozmiestnených v oboch krajinách, väčšinou sa nachádzajúcich vo výcvikovom priestore na bieloruskej pôde.

Ale západní a bieloruskí pozorovatelia uviedli počet ruských vojakov zapojených do bojových cvičení v počte 70 000 osôb a 120 000 osôb. Prezident Putin v pondelok pozoroval jedno z cvičení Zapad vo výcvikovom priestore pri jeho rodnom meste St. Petersburg.

Vojenské cvičenia, ktoré sa majú konať do stredy, už zväčšili napätia medzi Ruskom a Západom. Pred manévrami západní predstavitelia a bieloruskí analytici uviedli, že Rusko by mohlo skúsiť použiť na pokrytie bieloruského územia svoj stály vojenský kontingent.

Rusko tiež koná viaceré manévre na vlastnom teritóriu, čo zahŕňa veľký počet vojakov, uviedli vojenskí experti. Rusko neuviedlo koľko vojakov sa zúčastňuje na civčeniach, ktoré sú nad plán, ale severomorské loďstvo  Južný vojenský okruh boli tiež zapojené do manévrov Zapad.

„Cvičenie má ukázať ako Rusko bojuje vo veľkej vojne proti Západu a ako dobre iné vojenské jednotky môžu získať formu v druhej obrannej línii“, uviedla osoba z ruského ministerstva obrany.

Analytici hovoria, že účasť na takých manévroch je cesta pre vojensky slabé Bielorusko ako upokojiť oveľa silnejšieho suseda. Prezident Putin tlačil na prezidenta Lukašenka, aby povolil stavbu budovy v ruskej vojenskej základni na teritóriu Bieloruska. Lukašenko opakovane odmietol žiadosť, naposledy vo februári.

Ale ako sa vzťahy medzi Minskom a Moskvou ukazovali horšie, Bielorusko zvýšilo svoju strategickú dôležitosť pre Moskvu, hovoria pozorovatelia.

NATO rozmiestnilo asi 4000 vojakov v Pobaltí ako odstrašujúci prostriedok po anexii Krymu.

Zatiaľčo Lukašenko musí prosiť Moskvu, podľa analytikov, jeho vláda urobila konkrétne kroky v posledných rokoch, aby sa otvorila Západu a integrovala sa viac s európskymi a ázijskými trhmi.

Bielorusko liberalizovalo svoj vízový režim na začiatku roku 2017, dáva voľné vstupné víza pre veľký počet európskych krajín. Minsk odmieta Rusmi podporované odštiepenie regiónov v Gruzínsku a na Ukrajine a odmietlo nejednohlasné rozhodnutie Krymu stať sa časťou Ruska.

Také podmienky zvýšili ruskú diplomatickú izoláciu, myslia si experti.

„Nemyslím si, že Lukašenko chce robiť manévre v komplikovaných bezpečnostných podmienkach, ale urobil otáznymi svoju lojalitu a záväzok“, povedal Sivickij.

zdroj: Wall Street Journal

©preklad: SvP

©foto: VAYAR MILITARY NEWS AGENCY/EPA/Shutterstock + Mikhail Klimentyev/Associated Press

Rusko a Bielorusko robia spolu manévre a napätie stúpa https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/09/ManévreZapad-e1505858738368.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/09/ManévreZapad-e1505858738368.jpgadminPolitikaNATO,RuskoMinský líder urobil krok ku zlepšeniu vzťahov so Západom, čím nahneval Kremeľ. Manévre, ktoré Rusko a Bielorusko aktuálne uskutočňujú, zatienilo napätie kvôli vzťahu k Západu a vystavilo roztržke medzi Moskvou a jeho najbližším vojenským spojencom. Na papieri majú Rusko a Bielorusko tesné spojenectvo. Bývalá sovietska republika, ktorá zdieľa hranicu s troma...