BúranMiro
Miroslav Búran

Podľa aktuálnych prieskumov sa v dnešnej, zrýchlenej dobe knihy už takmer vôbec nečítajú, a ak sa aj nájdu svetlé výnimky, vyberajú si najmä encyklopédie, kuchárske knihy, detektívky či ženské romány. Poézia v podstate zostáva minoritným žánrom, o ktorý sa zaujíma iba úzka skupinka ľudí.

V súčasnosti sa najmä na sociálnych sieťach, akoby roztrhlo vrece s množstvom poetických skupín a básnikov. Nie každý si však uvedomuje, že poéziou nie je len veršovaná básnička s gramatickým rýmom, ale že ňou môže byť aj dynamickejší voľný verš s originálnymi metaforami. Dávno už neplatí nepísané pravidlo, že kým začnem poéziu písať, mal by som si najprv nejakú načítať, aby som získal aspoň približný obraz, ako má dobrá poézia vyzerať. Lebo tak, ako každý z nás nemá talent na spev, či maľovanie, nemá každý talent na písanie poézie. Skôr než snahu o tvorbu poézie to vnímam ako pokus upútať na seba pozornosť, čo je v súčasnej „elektronickej dobe“ celkom pochopiteľné. Ľudia sa takmer nerozprávajú, nekomunikujú, navzájom sa prehliadajú, a tak sa snažia aspoň takto pripomenúť. Viac-menej je raritou, ak sa autori publikujúci na internete dopracujú k tlačenej knihe. Musím však uznať, že aj medzi internetovými básnikmi sa nachádza niekoľko výnimočných talentov, ktoré by som vám rád predstavil. Dnes som si vybral dve poetky, ktorým sa podarilo úspešne prekročiť pomyselné hranice internetu. Obe už vydali po dve tlačené zbierky poézie.

MartaFranekovapoeziaPrvou z nich je rodáčka z Oravy Marta Franeková, ktorá publikovala na mnohých literárnych portáloch. Autorka o sebe tvrdí, že ju inšpiruje najmä život. Aj keď to môže znieť ako klišé, jej poézia skutočne dýcha životom. Cítiť ho z každej jej básne. Nedávno jej vyšla v poradí druhá zbierka, pod názvom Odklonené svety. V takmer prozaických textoch je cítiť vnútornú vyzretosť autorky. Každá jedna báseň predstavuje krátky príbeh zakončený prepracovanou pointou. Celkovú atmosféru zbierky vkusne dotvárajú osobité ilustrácie Juraja Bociana. Autorka už v názve prezrádza, že píše o vnútorných, odklonených svetoch. V originálnych textoch načiera až na dno ľudskej duše, tam, kde sa často bojíme nahliadnuť. Ako sama píše (na zadnej strane svojej knihy) snaží sa:

…uchrániť vrúcnosť svojho sveta

uprostred všetkého hluku ostať

tichá a otvorená

svetom ostatných

Odporúčam vám túto neskutočne empatickú a vnímavú poetku, ktorá vás zavedie do svojich, odklonených svetov.

KruhyodMátefy1Druhá autorka píše pod pseudonymom Silvia Mátefy. Prezradila mi, že svoju tvorbu pôvodne prezentovala na blogu, no neskôr sa rozhodla publikovať aj na sociálnej sieti. Keď som sa s jej tvorbou zoznámil, mala už vydanú prvú zbierku a naskytla sa jej možnosť vydania druhej. Spočiatku s vydaním trocha otáľala, ale napokon sa do toho doslova ponorila. Nazvala ju symbolicky Kruhy a celú zbierku venovala priezračnej tekutine – vode. Je to dobre namiešaná zmes intímnej poézie, z ktorej je jednoznačne cítiť, že autorka si v živote prešla mnohými útrapami. Napriek tomu básne nepôsobia pateticky, ale práve naopak, vyzreto a uveriteľne. Autorka vo svojich minimalistických textoch plne využíva obraznosť a pomocou nej nám odhaľuje hĺbku ženskej intimity.

Rozmostenie

mosty sa rozmostia

ticho sa zasekne

 

križovatka neobúva nohy

hlási lúčenie

Ak nemáte radi dlhé, poetické texty, tak poézia Silvie Mátefy, je presne to, čo by vás mohlo zaujať.

© Miroslav Búran

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/05/BúranMiro-e1496933502843.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/05/BúranMiro-e1496933502843.jpgadminKultúraRecenzieLiteratúra,SlovenskoPodľa aktuálnych prieskumov sa v dnešnej, zrýchlenej dobe knihy už takmer vôbec nečítajú, a ak sa aj nájdu svetlé výnimky, vyberajú si najmä encyklopédie, kuchárske knihy, detektívky či ženské romány. Poézia v podstate zostáva minoritným žánrom, o ktorý sa zaujíma iba úzka skupinka ľudí. V súčasnosti sa najmä na sociálnych sieťach, akoby roztrhlo vrece s množstvom...