Vladimir Putin dostal čo chcel. Kyjevská vláda to môže volať „plánovaný ústup“, ak sa pri tom cíti lepšie, ale pozorujúci svet sa chce pridať k pohľadu ruského prezidenta, ktorý vidí ústup ukrajinskej armády zo strategického miesta Debaľcevo ako vysoko významné víťazstvo Moskvou vyzbrojených separatistov.


Kritickou otázkou je teraz: bude to dosť pre Putina, alebo chce tlačiť na vzbúrencov a skúšať budúce rozširovanie územia po ich kontrolou? Napriek prímeriu z posledného víkendu boj pokračuje pozdĺž iných častí frontovej línie v okolí Donecka a vládou držaného južného prístavného mesta Mariupoľ.


S utekajúcou ukrajinskou armádou, s politicky doráňaným prezidentom Porošenkom, potom ako urobil veľké politické ústupky dosiahnuté posledný víkend v mierovej dohode Minsk II a s Kyjevom rozdeleným prudko neschopnými západnými spojencami a neistotou čo robiť, Putin môže kalkulovať, že môže dodržiavať postup, dokiaľ sa záležitosti ukončia.


Vodcovia separatistov nerobia tajnosti s ich ambíciou vybojovať si životaschopnú, samostatnú entitu obsahujúcu tri východné oblasti Doneck, Luhansk a Charkov, čo by mohlo v súčasnosti vytvoriť nezávislý štát. Moskva môže uprednostniť autonómny región vovnútri Ukrajiny, čo môže spôsobiť iný tzv. zmrazený konflikt.


Ale ak Putin a rebeli budú pokračovať v narušovaní prímeria alebo iných porušeniach, budú čeliť oveľa tvrdšej eskalácii americkej odpovede. Barack Obama a NATO sa vyhli vojenskému zásahu čiastočne pod vplyvom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, hlavnej mediátorky EÚ. S Kyjevom opakujúcim svoje volanie na západ po zbraniach a materiáli a Putinovými prostredníkmi dostávajúcimi amok toto obmedzenie nemôže dlho trvať.


John Kerry, americký štátny sekretár, telefonoval s Moskvou v stredu, kedy varoval pred hroznými dôsledkami. V utorok varoval Putina Joe Biden americký viceprezident a Obamova administratíva neľútostne kritizovala ruské správanie na nahnevanej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN.


David Cameron neočakávane dostal štuchanec na prebudenie od Washingtonu. Preto urgoval krajiny, aby sa zoskupili v odpore voči Moskve a nebáli sa spoločne uvaliť dodatočné boľavé sankcie, čo je silná americká línia.
Iné faktory môžu podnietiť eskaláciu. USA, EÚ a NATO, všetci dokola odsudzujú zničenie Debaľceva ako jasné znásilnenie prímeria. Títo majú však narastajúci problém s kredibilitou, no nie práve kredibilitou Rusov.


Ak v posledný víkend v Minsku II nemá mierová cestovná mapa šancu na jeho implementáciu v dlhšom termíne, našli si cestu – ktorá je mu ďaleko vzdialená – ako odradiť a potrestať zlo bez zničenia procesu ako takého.


Nie je jasné, ako dlho sa môže Porošenko udržať doma. Bol donútený ísť na minské rozhovory vzhľadom k niektorým nacionalistickým politikom. Teraz trpí demoralizujúcou porážkou. Niektorí mienia, že by si mohol udržať autoritu návrhom vojenského zákona.
Semion Semenčenko, veliteľ bataliónu a MP odsudzuje vojenské velenie a za Porošenkovho prispenia zradu záujmov krajiny v Debaľceve. „Máme dosť síl aj prostriedkov. Problém je velenie a koordinácia. Tie sú tak zlé ako len môžu byť“, povedal na svojom facebookovom konte.


Ak USA a UK prejavujú záujem pohnúť sa do veľkej konfrontácie, Európania rovnako silno dúfajú, že Debaľcevo chce naznačiť de facto začiatok prímeria, nie jeho koniec. Stephane Le Foll, hovorca francúzskej vlády hovorí, že Francúzsko chce urobiť všetko čo môže, aby sa udržal Minsk II pri živote. Dúfa, že separatisti chcú teraz čestné rozdelenie. Niektorí rebeli v Donecku naznačili, že chcú.


„Chceme pokračovať, vieme, že máme nejaké problémy, vieme že nie všetko sadlo. Ale medzi situáciou pred Minskou dohodou a terajšou situácou… tu bol pokrok“, povedal Le Foll. Merkelovej hovorca Steffen Seibert povedal niečo podobné. Nemôže povedať či Minsk II prežije alebo umrie, ale Berlín považuje za užitočné „vydržať pracovať“, povedal. Nemecko pokračuje v odpore proti dodávkam zbraní Kyjevu.


Nakoniec, Merkelová a jej hlavný spolupracovník francúzsky prezident François Hollande budú hovoriť telefonicky v stredu – dnes – s Putinom a Porošenkom. Na strane upevnenia prímeria je stiahnutie ťažkých zbraní obidvoch strán a ustanovenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny.
Táto predstava môže byť charakterizovaná ako pochabo naivná. Putin vie, že EÚ krajiny sa chcú vyhnúť ozbrojenej konfrontácii a sú rozpoltené v otázke tvrdších sankcií. Ako všetci tyrani, opovrhuje slabosťou a toto by mohol vidieť vo francúzsko-nemeckom úsilí udržať vyjednávania. Mohol by sa rozhodnúť uložiť svoje víťazstvo a volať po zastavení. Rovnako by mohol urýchľovať tlak na získanie väčšieho územia.
Američania zo svojej strany celkom strácajú trpezlivosť. Merkelová a Hollande, s nedokonalými riešeniami k dispozícii, sa zachytili medzi nimi tak ako nikdy predtým. Sútu  len dvaja ľudia, ktorí stoja medzi Európou a veľkou vojnou.
Zdroj: The Guardian
Preklad: redakcia SvP

prezentačné foto: Donbas/Ria Novosti

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/02/DonbasRianovosti.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/02/DonbasRianovosti-300x203.jpgadminPolitikaEÚ,Rusko,UkrajinaVladimir Putin dostal čo chcel. Kyjevská vláda to môže volať „plánovaný ústup“, ak sa pri tom cíti lepšie, ale pozorujúci svet sa chce pridať k pohľadu ruského prezidenta, ktorý vidí ústup ukrajinskej armády zo strategického miesta Debaľcevo ako vysoko významné víťazstvo Moskvou vyzbrojených separatistov. Kritickou otázkou je teraz: bude to...