Spojené štáty zabili Násira Al-Wahajšího (38) počas útoku dronu na juhovýchode Jemenu dnes – 16. júna. Al-Wahajší bol šéfom najnebezpečnejšej pobočky Al-Kajdy – jej jemenskej vetvy. Na jeho hlavu vypísali USA odmenu 10 mil. USD v októbri 2014. Al-Wahajší patril k privilegovaným priateľom Abu Bakra Al – Baghdádího, „kalifa“ ISIS.

V auguste 2013 prerušenie komunikácie medzi Jemenčanmi a Egypťanom Aymanom Al-Zawahírím, emirom centrálnej Al-Kajdy, stačili na to, že Washington musel zatvoriť svojich 21 ambasád po celom svete, pretože predseda bezpečnostnej komisie Komory reprezentantov kvalifikoval toto ako „jednu z najvážnejších hrozieb, ktoré videl od 11. septembra 2001.

V tom období bol šéf jemenskej filiálky Al-Kajdy Nasír Al-Wahajší jedným z hlavných dedičov „otca zakladateľa“ teroristickej siete Usámu Bin-Ládina. Na konci 90. rokov bol Abú Bašír (jeho bojové meno) poverený vedením jedného výcvikového tábora v sieti Al-Kajdy v Tarnaku pri Kandaháre v Afganistane.
Stal sa dôverníkom Bin-Ládina, jeho osobným tajomníkom. Trávil svoje rána v jeho kancelárii počas mesiacov predchádzajúcich 11. septembru 2001, ako dosvedčil bývalý osobný strážca Bin Ládina Jemenčan Násir Al-Bahrí.

Mýtus o bande 23
V roku 2001, keď Washington intervenoval a prenasledoval sieť v Afganistane, doprevádzal šéfa na jeho úteku: „Počas tejto cesty k jaskyniam Tora Bora, kde čelili dvanásť dní americkému bombardovaniu, Bin Ládin bol v spoločnosti len malého počtu verných, aby zmenšil hrozbu možnosti, že ho spozorujú“, rozpráva Al-Bahrí. Toto je epopeja, ktorú nezabudli pripomenúť v desaťminútovej pohrebnej reči v stredu 16. júna 2015.

Potlačení v Iráne v roku 2002 sa skúšali usídliť v Jemene, odkiaľ boli však vyhnaní či vypovedaní jemenskou vládou. Nasledovalo obdobie ústupu v živote tejto organizácie na Arabskom polostrove. V roku 2006 sa stal Al-Wahajší hlavou mýtickej bandy 23, keď sa ocitol spolu s 23 členmi Al-Kajdy 3. februára ako väzeň v hlavnom meste Saná. Tu sa udial zakladajúci akt, ktorý znamenal nástup tejto siete k moci, ustanovil hlavných veliteľov.

Počas troch rokov Al-Kajdá znásobila množstvo útokov v krajine: zavraždenie španielskych turistov v júli 2007, belgických v 2008, atentát autom naloženým výbušninami proti ambasáde USA v Saná v septembri 2008, útoky na ropné zariadenia, úklady proti armáde…


V januári 2009 oznámil Násir Al-Wahajší oficiálne založenie novej pobočky Al-Kajdy na Arabskom polostrove fúziou dvoch vetví jemenskej a saudskej.
Množstvo Saudov sa uchýlilo do Jemenu, pretože boli prenasledovaní wahhábskym kráľovstvom SA kvôli útokom na cudzincov. Al-Wahajší definoval svojich nepriateľov: okupanti Iraku, jemenskí a saudskí činitelia, lénnici Washingtonu, to sú prioritné ciele. AQPA sa zapísala do svetového džihádu s Jemenom ako svojou tylovou základňou.

Nasír Al-Wahajší viackrát vzal do ruky pero, aby pripomenul tieto nové ciele v Sadá Al-Malahim (Ozvena epopejí), čo je revue tejto organizácie. Bol pasovaný Aymanom Al-Zawahírim po smrti Bin Ládina ako muž číslo dve v Al-Kajde.

Členovia siete disciplinovane dodržiavali plány operácií. Jeden z členov Sauďan Ibrahim Al-Asírí uskutočnil atentát naplánovaný Omarom Farukom Abdulmutallabom proti letu Amsterodam-Detroit na Vianoce 2009. Jeho ideológ Anwar Al-Awlaki zabitý v 2011 americkým dronom založil webový časopis Inspire v anglickom jazyku, ktorý vyhlásil odmenu za hlavu karikaturistu Charbonniera.

Al-Awlaki riadil na diaľku vojenského lekára Malika Nadala Hasana, pôvodcu vrážd na vojenskej základni Fort Hood v Texase (13 mŕtvych v novembri 2009).
V roku 2011 AQPA profitovala zo slabosti Jemenského štátu a chaosu, ktorý sa tam šíril po odchode Ali Abdalláha Saleha v novembri 2011, aby šírila svoj vplyv po krajine. Snažila sa teritoriálne ukotviť v oblastiach Chabwa a Abyane až do leta 2012, keď sa stiahla oslabená pozemnými operáciami začatými zvoleným prezidentom Mansúrom Hádim s pomocou USA. Washington, ktorý znásobil údery dronmi, zničil viacero predstaviteľov AQPA ale Násir Al-Wahajší sa nenašiel.

Ofenzíva milícií z Ansar Allah – hutiovia (skupina zaidiov – vetva šiitov), ktorú vylúčil Hadi Mansúr zo svojho prezidentského paláca v januári a letecká ofenzíva Saudov proti hutiom koncom marca dovolili AQPA znovu získať územie trpiace náboženskými tlakmi.

V polovici apríla AQPA sa zmocnila bez boja centra provincie Hadramaut a piateho mesta Jemenu Moukally s pomocou miestnych sunnitských kmeňov. Je to prvé mesto, čo padlo do rúk džihádistom a zároveň v tomto istom meste bol zabitý útokom amerického dronu Nasír Al-Wahajší.
Do čela AQPA bol menovaný Kásim Al-Rímí
V posledných týždňoch pokračovali útoky dronov Američanov nahnevaných stratou základne, ktorú používali pri Adene – veľký prístav na juhu obsadený sčasti hutiami. Začiatkom mája bol Al-Ansí, ktorý uskutočnil v mene AQPA útok na Charlie Hebdo, zabitý pri útoku.
Jeho nasledovník Al-Wahajší bol rýchlo menovaný počas schôdzky vysokých veliteľov siete – napriek ťažkým bezpečnostným podmienkam, podľa AQPA. Jedná sa o Kásima Al-Rímího, vojenského šéfa siete, ktorého hlava má hodnotu 5 miliónov USD. 3. februára 2006 Al-Rímí s Al-Wahajším boli spolu s 23 uväznenými členmi v Saná, ktorí utiekli z väznice.
Zdroj: Le Monde, Madjid Zerrouky, Nasser Al-Wahishi, le secrétaire particulier de Ben Laden devenu chef d’AQPA
preklad: redakcia

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/06/Al-Wahajší.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/06/Al-Wahajší.jpgadminPolitikaBlízky Východ,USASpojené štáty zabili Násira Al-Wahajšího (38) počas útoku dronu na juhovýchode Jemenu dnes – 16. júna. Al-Wahajší bol šéfom najnebezpečnejšej pobočky Al-Kajdy - jej jemenskej vetvy. Na jeho hlavu vypísali USA odmenu 10 mil. USD v októbri 2014. Al-Wahajší patril k privilegovaným priateľom Abu Bakra Al - Baghdádího, „kalifa“...