Európski lídri, ktorí sa zišli na vrcholovom stretnutí v Bruseli, debatovali pri štvrtkovej večeri o kvótach na utečencov. Bez toho, aby dosiahli dohodu.

Cieľ, ktorý stanovil Donald Tusk, prezident Európskej rady, je začať umiernený dialóg o tejto otázke. V júni 2016 navrhol novú architektúru riešenia tohto problému.

V dnešnom štádiu je už ďalej. Ako zhrnula kancelárka Merkelová počas dlhého večera, ktorý sa skončil v skorých piatkových hodinách, „sa pozície nezmenili“.

„Máme veľa práce“, dodala. Podľa Andreja Babiša, nového českého premiéra, diskusia bola „dosť búrlivá“ a Alexis Tsipras, grécky premiér, bol „dosť agresívny“. Je jasné, že želanie Emmanuela Macrona, ktorý bol náchylný hľadať zbližujúce sa východiská, nebol vypočutý.

Tusk – spojenec vyšegrádskej skupiny
Skupina zložená z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska sa utáborila na svojich pozíciách, ktoré sú v zmysle zmien dohodnutých vo Varšave premiérom Tuskom a takisto v Prahe. Nebolo otázkou nechať si klásť požiadavky na kvóty na utečencov od Únie. Robert Fico, predseda vlády SR, tiež vyhlásil, že akt „cestovania do EÚ nie je v jeho očiach „ľudským právom“.

Premiér Babiš
Nový český premiér odmietol prijať aj symbolický počet 20 migrantov z kvóty, čím by sa Česko vyhlo žalobe za jej nedodržanie. Česko prijalo naposledy 12 migrantov. Pre Babiša je ich ďalší prírastok neprijateľný, ako vyhlásil na summite. Tento politik odmieta nielen ekonomických migrantov, ktorých sú davy, ale aj skutočných vojnových utečencov zo Sýrie, ktorí vstúpili na taliansku a grécku pôdu.

Na základe dohody spred dvoch rokov by Česko malo prijať asi 2500 utečencov, za odmietnutie čoho sa dostalo spolu s Poľskom a Maďarskom do ťažkostí, keďže Európska komisia podala na nich žalobu.

Nový migračný plán

Aktuálny stav s kvótami je prechodný, pretože EK už navrhla novú formulu na kvóty. Podľa komisie by mali tieto platiť len v prípade, že by Európu zasiahla mimoriadne silná migračná vlna. V tomto prípade by sa prijímali len skutoční vojnoví utečenci. Tento návrh vojde do platnosti až po jeho odhlasovaní členmi EÚ.

Výrazne tvrdý postoj Andreja Babiša by mohol viesť až k zrušeniu členstva Českej republiky v EÚ, čo však zatiaľ on sám nekomentuje, len vyjadruje odhodlanie neustúpiť. Ako sa to bude znášať spolu s dohodou medzi EÚ a Africkou úniou o prijatí 40 000 migrantov, ktorí sú teraz v táboroch v Lýbii, nie je jasné.

Momentálne vyjednávacie jadro tohto problému tvoria Federica Mogheriniová, Africká únia, Medzinárodá organizácia pre migráciu /IOM/ a Úrad vysokého komisára pre utečencov /UNHCR/.

Situácia v Lýbii je na hrane, pretože migranti sa stávajú predmetom dražieb ako otroci.

Nová vyššie spomenutá pracovná skupina plánuje vrátiť do zemí pôvodu asi 15000 utečencov. EÚ chce následne poskytnúť najmenej 100 mil. € na účely humanitárnej podpory pre UNHCR a IOM.

William Swing z IOM uvádza, že na konci septembra sa v Lýbii nachádzalo 416 000 utečencov hlavne zo subsaharskej Afriky.

Riešenia však narážajú na zmätky v Lýbii, ktorá nemá doteraz jednotnú vládu. Podľa Mogheriniovej je nevyhnutné organizovať ochranu južnej hranice Lýbie proti prevádzačom z oblasti Sahelu.
Ministerka uviedla pre server Euronews, že počet migrantov prechádzajúcich cez Niger klesol zo 70 tisíc na 4000 tisícky.
zdroje: francúzska a česká tlač
text: redakcia SvP

Migračná politika: priepasť medzi Európanmi zostávahttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/12/hands-998986_960_720.pnghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/12/hands-998986_960_720.pngadminPolitikaBlízky Východ,EÚ,Krajiny V4,Migrácia v EÚ,Stredný východEurópski lídri, ktorí sa zišli na vrcholovom stretnutí v Bruseli, debatovali pri štvrtkovej večeri o kvótach na utečencov. Bez toho, aby dosiahli dohodu. Cieľ, ktorý stanovil Donald Tusk, prezident Európskej rady, je začať umiernený dialóg o tejto otázke. V júni 2016 navrhol novú architektúru riešenia tohto problému. V dnešnom štádiu je...