Matej Korvín v Kronike Uhrov, kresba Jána Turóciho. zdroj: Vikimedia Commons

Matej Korvín je obľúbená historická postava s mimoriadnym osudom, pestrými životnými udalosťami a dôležitým vkladom do histórie strednej Európy. Je to jeden z mála volených a zvolených panovníkov stredovekej Európy, ktorého popularita u nižších stavov pretrvala až do dnešnej doby, hlavne v bývalom Dolnom Uhorsku.

Prečo sa tak stalo je možné skúmať v jeho skoršom období, keď bojoval proti Osmanom a dosahoval určité víťazstvá. Matej Korvín totiž priniesol svojim národom nádej, keď po prehrách začal získavať nad Osmanskou ríšou vojenskú kontrolu.

Niť Korvínovho  osudu sa začala  odvíjať v rodine uhorského magnáta, vojvodcu a uhorského gubernátora Jána Huňadyho, v pozícii druhorodeného syna. Po smrti otca sa stal hlavou rodu Ladislav Hunyadi, ktorý však zakrátko, v roku 1456, padol do pasce svojmu protivníkovi Ladislavovi Pohrobkovi spolu s bratom Matejom.

Mladý nedospelý kráľ uväznil obidvoch bratov, dal popraviť prvorodeného Ladislava a na Mateja sa tiež chystal. Matej Hunyadi mal však osudové šťastie, že Ladislav Pohrobok nečakane v roku 1457 v Prahe zomrel, čo Mateja vyslobodilo zo šatlavy.

Po tomto divnom úmrtí sa v súdobých kuloároch rozšírilo podozrenie z vraždy, čo sa však v dnešnej modernej dobe zistilo po exhumácii tela Ladislava Pohrobka ako nezavinené nešťastie. Príčinou jeho konca bola zriedkavá forma leukémie. Po ňom prevzal žezlo v zemiach českých volený kráľ Jiřík z Poděbrad, ktorý sa zapísal do análov podobne ako Matej Korvín ako jeden z nemnohých obľúbencov ľudu.

Tento dramatický obrat umožnil ďalšiu kariéru Mateja Huňadyho, ktorého zvolil uhorský snem v Pešti v roku 1458 za uhorského kráľa pod menom Mathias I., Rex Hungariae et Croatiae, slovensky Matej I.

Keď kráľ Jiřík zbavil viny Mateja Huňadyho na oplátku bola z toho v roku 1461 politická svadba Mateja a jeho dcéry Kateřiny. Tento zväzok trval asi 3 roky, ukončila ho pri pôrode smrť Kateřiny a jej dieťaťa.

Matej Korvín ako kráľ mal málokedy mierové roky vládnutia. Hneď na začiatku sa pustil do riešenia následníckych sporov, čo spôsobilo vojnu vzdorokráľov Mateja Korvína proti Jurajovi Poděbradskému po skone manželky Kateřiny Poděbradskej, v ktorej si dokázal len upevniť existujúcu vládu na Morave a Sliezsku. Tiež celkom na začiatku musel vyriešiť českých bratríkov vyvolávajúcich v hornom Uhorsku nestabilitu.

V ďalšom kroku musel riešiť zamotaný prípad s uhorskou kráľovskou korunou, ktorú si ani po zvolení za kráľa nemohol položiť na hlavu a tak dokonať  svoje uvedenie na trón. Svätoštefanská koruna sa v tej dobe nachádzala v rukách nemeckého cisára Fridricha III., čo spôsobilo zložité rokovania o finančných vyrovnaniach.  Zo začiatku si Fridrich III. žiadal 4O tisíc zlatých, no Matej Korvín dával len 12 000.

Rôzne ťahanice o korunu trvali do roku 1463, kedy dal korunu cez novozískané uhorské mesto Šopron dopraviť  Fridrich za asistencie trojtisícového sprievodu dvoranov a šľachty do Viedenského Nového Mesta. Korvína to stálo 80 tisíc zlatiek a viaceré pohraničné mestá a pevnosti. Za túto cenu si mohol 29. marca 1494 konečne položiť  korunu sv. Štefana na hlavu.

Spomenuté problémy vnútornej politiky komplikovala situácia  v zahraničí, keď musel nový kráľ bojovať s Osmanskou ríšou, na čo potreboval dotáciu od pápeža, pretože z pokladne vynakladal veľké obnosy na vojny s Čechami a Nemeckom.

Treba uznať, že sa mu podarilo stabilizovať  osmanský front, čo bolo po jeho korunovácii ľahšie, lebo ňou získal silnejšiu pozíciu v politike, doma aj v zahraničí. No treba podotknúť, že situáciu na Balkáne mu pomáhala fixovať aj minulá vojenská činnosť jeho otca Jána Huňadyho, ktorý dokázal tesne pred smrťou vyhrať bitku o Belehrad ako kľúčový strategický bod, ktorý chránil prístup do Uhorska.

Matej Korvín viacerými taktickými víťazstvami udržiaval stabilný turecko-uhorský front v Srbsku, hoci mohol urobiť aj masívnejšie vojenské akcie, na ktoré však nemal dosť peňazí, lebo prikladal väčší význam ozbrojeným silám vnútri kráľovstva, ktoré bývali aj oveľa kvalitnejšie vyzbrojené.

Beatrix Neapolská – Aragónska

Napriek obrovskej vynaloženej námahe na udržanie poriadku a funkčnej ekonomiky v kráľovstve sa mu nepodarilo založiť dlhotrvajúcu dynastiu, pretože manželstvo s Beatrix Neapolskou zostalo neplodné a po jeho smrti uhorský snem neuznal jeho nemanželského syna Jána Korvína, dieťa meštianky Barbary Edelpöckovej, za kráľa. Beatrix Aragónska a Neapolská sa tak stala druhým zásahom osudu, tentokrát však nešťastným.

Po skone Mateja Korvína v roku 1490 sa dostali k moci opäť Jagelovci v osobe Vladislava II., ktorý nastolil v monarchii iné poriadky  a povolal na dvor svojich ľudí.

V súvislosti s týmto sa vynára profil panovníka, ktorý železnou rukou držal rôzne skupiny šľachty a magnátov v úctivej vzdialenosti a uprednostňoval len niektorých verných, z ktorých urobil magnátov, napríklad Štefana  Zápoľského, Pavla Kinižiho či Štefana Bátoriho.

Na záver treba vysloviť uznanie tomuto volenému kráľovi, ktorý dokázal v zložitých vnútropolitických a zahraničnopolitických podmienkach udržať  bezpečnosť štátu v strede Európy proti Osmanom a relatívne dobre fungujúcu ekonomiku, čo aj zrejme boli dôvody, prečo bol celým ľudom oslavovaný a svoje renomé si udržal v podstate až do dnešnej modernej doby.

©Ľudmila Balážová-Marešová

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Matej Korvín, volený kráľ Uhorskahttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/05/Matthias_Corvinus-e1494934507735.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/05/Matthias_Corvinus-e1494934507735.jpgadminHistorický krúžokEÚ,historické,SlovenskoMatej Korvín je obľúbená historická postava s mimoriadnym osudom, pestrými životnými udalosťami a dôležitým vkladom do histórie strednej Európy. Je to jeden z mála volených a zvolených panovníkov stredovekej Európy, ktorého popularita u nižších stavov pretrvala až do dnešnej doby, hlavne v bývalom Dolnom Uhorsku. Prečo sa tak stalo je...