Ak začneme od antiky, mohlo by to byť dlhé, preto uvediem len prehľad v kocke. Keď prišli Rimania kolonizovať Katalánsko okolo roku 218 pred Kr. , našli tam už Keltov, Iberov a Grékov. V roku 531 po Kr. ich premohli Vizigóti a obsadili Katalánsko spolu s Toledom. Medzi 717-718 ho krátko okupovali Arabi.

V roku 801 sa tam usadil Karol Veľký a Katalánsko integroval do svojej ríše pod názvom Španielska marka.

Úpadok ríše Karola Veľkého umožnil Katalánsku získať autonómiu. Grófstvo Barcelony sa stalo jadrom nového štátu. Katalánsko sa rozšírilo smerom k francúzskemu Midi /juhu/ a gróf Raimond Bérenger III. získal k nemu v roku 1112 grófstvo Provence. Katalánsko sa dynastickým manželstvom spojilo s Aragónskom v roku 1150 a vytvorilo rozľahlé stredomorské kráľovstvo, ktoré dodatočne zhltlo aj Baleáry, Sicíliu, Sardíniu a Neapol.

Katalánsko týmto posledným rozšírením vstúpilo do éry prosperity. V Barcelone sa vzmáhal obchod a silná vrstva buržoázie kontrolovala vládne inštitúcie, ktorými boli Generalidad, Cortes a námorný konzulát.

Na konci 16. storočia bol katalánsky štát samostatný. No úsilie Filipa IV. o zjednotenie viedlo k povstaniu Kataláncov medzi rokmi 1640-1659. Počas tohto prvého revolučného vrenia sa vyhlásilo za nezávislú republiku pod francúzskym protektorátom.

Podľa Pyrenejskej zmluvy z roku 1659 prišlo o územie Roussillonu a časť Cerdagne, ktorá bola pripojená k Francúzsku. Na revanš ako výsledok povstania dosiahla od španielskej monarchie obnovené privilégiá.

Kráľ Filip V. však získal podporu Karola Rakúskeho počas vojny o španielske následníctvo /1701-1714/, čo znamenalo pre Katalánsko opäť  stratu privilégií, hlavne zmenšenie roly Generalidad a Cortes, keď Barcelonu dobyli franko-španielske vojenské jednotky 11. septembra 1714.

V 18. storočí sa posilnila industrializácia a zintenzívnila sa v 19., čo urobilo z Katalánska najbohatší región Španielska.

Rozvoj nacionalizmu

Paralelne s politickým rozvojom sa vyvíjala kultúra a katalánsky jazyk. Politika sa rozvinula do mnohých smerovaní, z ktorých najsilnejšie bolo Lliga regionalista založená v 1901. Národovectvo sa dotýkalo hlavne prostredia buržoázie a spoluexistovalo so silným vplyvom komunistov, socialistov a hlavne anarchistov.

V roku 1932 prijalo Katalánsko štatút  autonómnej oblasti, ktorý opäť zrušil generál Franco. Po jeho smrti bola znovu nastolená Generalidad Adolfom Suarézom. S výnimkou ex-frankistov sa v Katalánsku sformovalo hnutie z viacerých politických strán, ktoré vytvorilo vládu a Katalánsko získalo opäť  autonómny štatút v referende v roku 1979.

Bola kreovaná Demokratická únia Katalánska /UDC/ a viaceré podobné politické subjekty s výrazným nacionalistickým katalánskym zameraním.

V roku 2001 vznikla spojením dvoch strán CiU /Zmena a Únia/. Boli to UDC –  Demokratická únia  Katalánska / a CDC – Demokratické zblíženie Katalánska. Bol zvolený prezident katalánskej Generalidad a zostavená vláda.

Zblíženie a Únia sa vyvinuli do najväčšej politickej sily v katalánskom parlamente  so 46% hlasmi v rokoch 1984-1995.

Ako prišla k moci ľavica a ako bol uzákonený nový štatút autonómie  a dostali sa opäť k moci nacionalisti a secesionisti, opíšem v nasledujúcom článku, pretože tieto udalosti už nie sú históriou ale súčasnosťou.

zdroj: Encyclopedie Larousse, foto: Pixabay, Larousse

text: redakcia SvP

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/11/Madrid-e1510620058977.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/11/Madrid-e1510620058977.jpgadminHistorický krúžokhistorické,ŠpanielskoAk začneme od antiky, mohlo by to byť dlhé, preto uvediem len prehľad v kocke. Keď prišli Rimania kolonizovať Katalánsko okolo roku 218 pred Kr. , našli tam už Keltov, Iberov a Grékov. V roku 531 po Kr. ich premohli Vizigóti a obsadili Katalánsko spolu s Toledom. Medzi 717-718 ho krátko okupovali Arabi. V roku 801...