valls_schaefer_munich_economic_summit_2015_croppedDoterajší francúzsky premiér Manuel Valls, ktorý patrí do tábora socialistov, vstupuje  do primáriek  Parti socialiste, ktorá si hľadá nového lídra namiesto odstupujúceho Hollanda.

Aby sa mohol naplno sústrediť na svoju volebnú kampaň, odstúpil z funkcie prvého ministra. Na jeho miesto vymenoval prezident doterajšieho ministra vnútra Bernarda Cazeneuvea. Za Cazeneuva prevzal kormidlo v tomto silovom rezorte ďalší socialista Bruno Le Roux.

Terajší socialistický vládny tím má však pred sebou už len krátku budúcnosť, lebo voľby v roku 2017 môžu kvôli nepopularite Françoisa Hollanda urobiť cestu pre vládu pravice. Najnovšie prieskumy ukazujú jasnú prevahu hlasov pre pravičiara Françoisa Fillona z UMP.

Pozrime sa teda bližšie na toho, ktorý zanechal druhú najvyššiu vládnu pozíciu v štáte, aby vložil všetky sily do boja, ktorý dnes vyzerá ako vopred prehraný, lebo socialisti sa umiestňovali v prieskume až od piateho miesta.

Manuel Carlos Valls Galfetti je pôvodne španielsky občan. Narodil sa v Barcelone v rodine husľového virtuóza v roku 1962. No na španielskej pôde strávil len jeden deň, pretože jeho rodičia bývajúci už dlhšie vo Francúzsku chceli, aby prežil aspoň jeden deň v Španielsku. Jeho  starý otec bol pravicového zmýšľania, zúčastnil sa v Španielskej občianskej vojne na strane katolíckeho odboja. Druhý starý otec z otcovej strany bol bankárom, založil finančný dom Pons i Valls.

Sám Manuel Valls sa po naturalizovaní v roku 1982 zapojil do politického života. Ešte ako Katalánec vyštudoval na Sorbonne históriu a stal sa z neho špecialista na komunikácie. Hovorí katalánsky, španielsky, francúzsky a taliansky. Má štyri deti z prvého manželstva a manželku číslo dve, Anne Gravion, ktorá je husľovou virtuózkou.

Celá jeho politická kariéra je zviazaná so Socialistickou stranou. Už v sedemnástich rokoch vstúpil do Hnutia mladých socialistov. Na Sorbonne sa realizoval v študentských odboroch UNEF-ID a stal sa poradcom Michela Rocarda pre záležitosti študentov. Terajší politik Rocard bol militantný socialista a oponent Francoisa Mitteranda predstavujúceho umiernené krídlo socialistov.

Okrem viacerých mládežníckych zoskupení vstúpil aj k slobodomurárom, kde sa stal členom Rady Rádu Veľkého Francúzskeho Orientu a spoluzakladateľom novej lóže nazvanej „Ani páni, ani bohovia“ (1986). Dostal aj funkciu pokladníka v “Lige proti rasizmu a antisemitizmu”. Neskôr, v roku 2005,  keď  už sedel v Národnom zhromaždení a starostoval v obci Évry, vystúpil z lóže z dôvodu nedostatku času.

Prvýkrát sa Manuel Valls zúčastnil prezidentských primárok pre voľby v roku 2012. Svoje hlasy prenechal Hollandovi (bolo ich málo na zvolenie) a stal sa riaditeľom komunikácie v jeho prezidentskej kampani. V roku 2012 po víťazstve Hollanda bol vymenovaný do kresla ministra vnútra. Preto podal demisiu na funkciu starostu .

Vyslovoval sa proti imigrácii Rómov do Francúzska a proti manželstvám rovnakých pohlaví. No bojoval proti rasizmu a antisemitizmu slovom aj písmom.

V roku 2014 ho François Hollande menoval za premiéra. Stal sa v poradí druhým prvým ministrom počas prezidentského mandátu F. Hollanda. Ľavica mu vyčítala, že je príliš doprava a pravica mu nemohla zabudnúť jeho železnú ruku, keď bol ministrom vnútra.

Valls predložil parlamentu svoj plán stability pre rozpočet napriek odporu 41 členov socialistických poslancov, čo spôsobilo jeho dočasnú demisiu.

V roku 2015 po teroristických útokoch vyhlásil, že Francúzsko je vo vojne s terorizmom, džihádizmom a radikálnym Islamom.

Ako socialista bol rivalom národného frontu v regionálnych voľbách v 2015, no zároveň priznával možnosť koalície s Front national  v prezidentských voľbách v roku 2017.

V prvej reakcii odmietol účasť na primárkach pre prezidentské voľby  2017, no poslúchol rozhodnutie rady Socialistickej strany. Neskôr si zvolil stratégiu vzďaľovania sa od Francoisa Hollanda, čo mu prinieslo vysoké umiestnenie v rebríčku oceňovaných politikov.

1.decembra 2016 prezident Hollande oznámil svoju budúcu neúčasť v ďalších voľbách, čo bolo podľa The Times dôsledkom “palácového puču” vedeného Vallsom.

5. decembra Valls oznámil svoju kandidatúru v ľavicových primárkach pre voľby v 2017 a uviedol, že rezignuje na funkciu premiéra.

Jeho celkový politický profil je proreformný a variuje medzi ľavicou a pravicou z čisto pragmatických dôvodov. V súvislosti s tým je zaujímavé jedno jeho vyhlásenie, ktoré tu citujem: “ Socialistická strana je daná. To neznamená nič viac. Socializmus je skvelá myšlienka, nádherná utópia. Ale bola to utópia vymyslená proti kapitalizmu 19. storočia!” ….

Tento socialistický liberál sa snaží nachádzať kompromisy medzi myšlienkou socializmu a liberalizmu, z čoho vyplynula aj jeho podpora reforme pracovných zákonov, ktoré boli tak intenzívne kritizované.

Je jasné, že nepatrí k tvrdému jadru socialistov, čo ho môže v primárkach prezidentskej voľby posunúť na spodné priečky kandidátov Socialistickej strany, pretože proletárska ľavica vo Francúzsku je početnejšia ako umiernení konzervatívni ľavičiari rezaní  liberalizmom. Toto však nie je ani veštba ani zbožné želanie. Zoskupenie ľavicových strán je názorovo viacfarebné a nevedno, čo sa počas kampane ešte udeje.

Manuel Valls je však veľký bojovník a technicky vyspelý manipulátor verejnej mienky a šikovný  politický aktivista.

©redakcia SvP

Uložiť

Uložiť

Kandidáti: Manuel Vallshttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/12/Valls_Schaefer_Munich_Economic_Summit_2015_cropped-e1481107383376.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/12/Valls_Schaefer_Munich_Economic_Summit_2015_cropped-e1481107383376.jpgadminFrankofónne štátyPolitikaPrezidentské voľby FrancúzskoDoterajší francúzsky premiér Manuel Valls, ktorý patrí do tábora socialistov, vstupuje  do primáriek  Parti socialiste, ktorá si hľadá nového lídra namiesto odstupujúceho Hollanda. Aby sa mohol naplno sústrediť na svoju volebnú kampaň, odstúpil z funkcie prvého ministra. Na jeho miesto vymenoval prezident doterajšieho ministra vnútra Bernarda Cazeneuvea. Za Cazeneuva prevzal kormidlo...