Viem, že písať recenzie naraz na dve knižky je úlet, ktorý sa bežne nedeje, no ak je to o jednom autorovi, vznikne tu tak trochu porovnávacia esej o memoárovej knihe a výberoch z diela toho istého autora. Jedná sa o „Pivo u Chárona“, ktoré vyšlo v roku 2014 a výber poézie „Život je frajer, ale ja som väčší“ vydaný v roku 2016.

Som rada, že som si obstarala obidve knižky naraz a prečítala ich v správnom poradí, lebo druhá mi  poopravila zorné pole po tej prvej. Pivo u Chárona je spomienková životopisná knižočka Ondreja Kalamára, ktorý sa snažil popísať svoje zážitky s Urbanom potom, ako básnik premigroval z Bratislavy do Zvolena.

Je tam veľa chvály v rámci snahy charakterizovať postavu, o ktorej píše ako svedok tých čias, kedy ešte, jeden z najväčších bardov modernej slovenskej poézie, žil. Väčšina spomienok pochádza z reálneho života, keď sa bohémsky pilo-žilo a práve tieto životopisné údaje formou citátov v človeku zanechávajú čudesný dojem, ktorý obvykle biografické spomienky nenechávajú.

Urbanove početné alkoholické záťahy a hrubý krčmový slovník sa v kamarátskom podaní stávajú akosi príliš dominantné a prehlušujú všetko to geniálne a skvelé, čo bolo v povahe mimoriadneho básnika. Je jasné, že životopisec mal ku svojmu priateľovi veľmi blízko a mal prehľad o intímnostiach Urbanovho gazdovania.

Všetky detaily o peniazoch a opiciach však tvoria nekompletný obraz postavy, po ktorej dedíme jej poetický poklad. Učia sa z neho všetci elévi a elévky. A ak sa náhodne vytrhnú zo životopisného  kontextu nepríjemné fakty a použijú v iných statiach o ňom, nešťastie môže byť hotové.

Nakoniec, mnohé citáty z rozhovorov, ktoré sa uvádzajú ako autentické, je ťažko považovať za encyklopedický zdroj. Ale, možnože, autor biografie má  geniálnu pamäť a 15 rokov si pamätal od slova do slova Urbanove slová. To sa týka aj čistokrvnej urbánnej legendy o vzniku textu Voda čo ma drží nad vodou.

Preto sa radšej odosobním od reálií popísaných v knižke Pivo u Chárona a pristúpim k tvorbe, ktorá má intenzívny vplyv na širokú čitateľskú platformu. Vo výberovke Život je frajer, ale ja som väčší, nájdeme to naj, o čom si mysleli zostavovatelia, že je naj a možno v nej nájsť básne, ktoré uzreli svetlo sveta po prvý krát. V tomto Naj sa dajú nájsť mnohé hity básnické aj rockovo textové a to, čo sa vyhlásilo za objavené texty v tejto zostave, možno odborne analyzovať, no na literárne analýzy sú tu iní. Môžem len podotknúť, že jedenásť textov*, ktoré uvoľnil zo súkromného archívu Juraj Maxian nesie známky skoršieho obdobia tvorby pred rokom 1989.

Lebo je treba zložiť hold autorovi sonetového venca, v ktorom sú vpletené inteligentné až prefíkané rýmy vyžadujúce sústredené hľadanie a počítanie veršov, čo však má vždy ten výsledok, že chybu v ňom nenájdeme…

Je si treba uctiť toho, ktorý vedel napísať voľný verš ako je v básni Najviac nahá báseň môjho života…

…a je si treba uctiť autora, čo napísal pesničkový text Voda čo ma drží nad vodou opäť v tom typickom verši, v ktorom treba hľadať rýmy, ale ktorý tak krásne rytmicky znie…

…a toho, kto napísal Dnes nie je Mikuláša, čo je opus vyzerajúci ako bítnická Štartujem zo San Francisca no ošetrený striedavým rýmom….

Jožo Urban pil, veď predsa nosil meno svätého, patróna všetkých vinohradníkov a svoju potrebnú hladinku invencie si zdvíhal vínom, aby sa mu ľahšie písalo.

Nakoniec, našla som ďalšieho svedka života Joža Urbana, ktorým som ja sama. Stretala som ho v osemdesiatych rokoch v jeho prvej fáze básnického vývoja, keď bol študentom ako vystrihnutým z Villonovej balady a písal na tú dobu exotické rýmy. Ako na potvoru, vždy vtedy bol triezvy a nepoužíval vulgarizmy. A vždy bol v pohotovosti zbierať dojmy, témy, inšpirácie, slovné spojenia pre názvy básní a piesní.

Ako básnik fungoval non-stop a bol dokonalým autorom a mne pripadalo smiešne, ak sa ho občas niekto pokúsil zosadiť z jeho trónu a hľadal chyby kde neboli. Lebo aj také príhody sa stali.

Ako človek bol vždy hotový pomáhať adeptom básnictva, ak usúdil, že je treba.

Vtedy sa všetci klaňali zlatému teľaťu čo sa volalo Voľný verš a mne z jeho viazaného verša padla sánka.

Stretla som ho aj neskôr na pôde vydavateľstva VSSS aj inde, keď bol už slávny a uznávaný. Nezmenil sa. Jožo zostal sám sebou po celé osemdesiate roky s rovnou morálkou a celou osobnosťou.

Preto ak porovnávam spomenuté biografické spomienky na neho a výber z diela, zdá sa mi vhodnejšie radšej robiť výbery z jeho básnickej tvorby a prifarbovaniu udalostí sa vyhýbať.

poznámka *Ak sa pamätáš, Biela pani, Farma na výrobu Newtonov, In flagranti, Kto povie amen, Nebo, peklo, mat, Ostrov hluchonemých, Pavúk Amundsen, Predám svoj mozog, Samotár, Zabité roky.

©Ľudmila Balážová-Marešová

Pivo u Chárona s Jožom Urbanom, Ondrej Kalamár, TRIO Publishing 2014, ISBN 978-80-8170-001-2
Život je frajer, ale ja som väčší, Jozef Urban dedičia, vydavateľstvo VSSS, rok 2016, výber z diela,ISBN 978-80-8061-934-3

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Jožo Urban - väčší frajerhttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/03/Urban-K_Zivot_je_frajer-ale_ja_som_vacsi-e1490229084128.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/03/Urban-K_Zivot_je_frajer-ale_ja_som_vacsi-e1490229084128.jpgadminKultúraLiteratúra,SlovenskoViem, že písať recenzie naraz na dve knižky je úlet, ktorý sa bežne nedeje, no ak je to o jednom autorovi, vznikne tu tak trochu porovnávacia esej o memoárovej knihe a výberoch z diela toho istého autora. Jedná sa o 'Pivo u Chárona', ktoré vyšlo v roku 2014 a...