Archives for Recenzie - Page 3

Kultúra

Poézia, ktorá presiahla hranice internetu.

Miroslav Búran Podľa aktuálnych prieskumov sa v dnešnej, zrýchlenej dobe knihy už takmer vôbec nečítajú, a ak sa aj nájdu svetlé výnimky, vyberajú si najmä encyklopédie, kuchárske knihy, detektívky či ženské romány. Poézia v podstate zostáva minoritným žánrom, o ktorý sa zaujíma iba úzka skupinka ľudí. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Pop-music a raj slobody výrazu

Keď si hudobný fanúšik preklikne niektoré hudobné klipy, ktoré vyleteli v posledných mesiacoch z hniezd amerických hudobných labelov, má pocit, že spadol do raja slobody výrazu vokálneho aj pohybového. Tam všetky mladé baby v muzike majú perfektnú pohybovú výbavu. prezeraní videí Nicki Minaj, Rihanny, Beyoncé, Ariany Grande, Iggy Azaley či Taylor Swift zisťujem, že ani jedna naprieč celým spektrom hudobných štýlov si nedovolí statický prejav. Slovenská hudobná societa, ktorá okrem raperov a Dary Rolins vo videu stojí na pódiu – dokonca ešte aj dnes s mikrofónom v ruke – a len si to proste odspieva, buď zaspala hudobný vývoj alebo napĺňa nejakú tajomnú objednávku neznámych sponzorov, ktorí neznášajú zrýchlený rytmus a kvalitné školené hlasivky. Niektoré slovenské nádeje majú výborný hlasový základ, no vyzerá to, že si ho celkom pokazia státím na pódiu a predvádzaním make-upu v detailných záberoch. Slovensko zaspalo v pomalom rytme tzv. rockových balád, ktoré v skutočnosti zrodil šansón a zaspievaných hlasmi, ktoré by si za mlákou nezarobili ani na slanú vodu. Pre tých, čo mi neuverili, tu uvádzam zo dva protichodné zjavy. Američanku Nicki Minaj a Tinu. Tina patrí medzi slovensky spievajúce speváčky s dobre prepracovanými videami, no sú opäť veľmi statické. text:redakcia SvP prezentačné foto:promo Nicki Minaj
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Cafe Babar (recenzia)

Babar Cafe, foto: skupina básnikov školy Cafe Babar zdroj: Na začiatku sú predhovory ako úvody do problematiky, ktorou je – ako inak – básnická škola s názvom Cafe Babar. Phil Shoenfelt a Bruce Isaacson sa úspešne popasovali so stručnou a obsažnou informáciou o tom, čo to vlastne je, kde to vzniklo a ako sa to zaradilo. Napríklad do antológií, do barov, do klubov a podobne, no tiež do hláv čitateľov. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

9 a ½ týždňa odovzdal štafetu 50 odtieňov sivej

Dvojica, ktorá má byť ikonou sadomaso komunity v kinách: dcéra hercov Melanie Griffithovej a Dona Johnsona Dakota Johnsonová a pôvodne veľmi pekný teenager, Charlie Hunnam. Desaťročia pred 50 odtieňov šedej - románový hit o mladej žene v sado-maso afére – bol sfilmovaný príbeh „9 aj pol týždňa“. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Joyce Carol Oatesová: „Obeť“ – čierno-biely príbeh

Vo svojom pôsobivom a plodnom spisovateľskom živote vrhala svojské a trpké svetlo na súčasnú americkú históriu. Rasizmus, mizogýnia, chudoba, politická korupcia, zastrašovanie a tyrania hierarchií boli jej poprednými témami. Zo všetkých románopiscov píšucich teraz v angličtine je najzručnejšia vo vystihnutí zlúčenia reálnych dejov s vymyslenými. Táto fúzia sa nachádza v jej najočarujúcejšej realizácii, v jej majstrovskom kuse Blonde (2000), v ktorej dáva život Marilyn Monroe a cez ňu destiluje pútavý historický obraz života v USA v 40. a 50. rokoch 20. storočia. Oatesová vyzerá ako spisovateľka, čo sa stále ponáhľa. Navzdory štyridsiatim publikovaným románom stále túži povedať viac. To, že sa ponáhľa uchopiť nasledovnú tému je patrné od prvých riadkov jej nového silného románu "The Sacrifice", v ktorom Ednetta Frye, čierna matka stratenej tínedžerky putuje ulicami New Jersey „ako procesia hlasov“ žobrajúca o pomoc a informáciu. Ednetta lamentujúca „Videli ste moje dievča? Moje dieťa? Moju dcéru S´b´ĺlu – videl ju niekto? - je otváracou áriou príbehu nevyriešeného zločinu v New Yorku v roku 1988. Vo svojom doslove Oatesová hovorí, že fikcia má za úlohu dať „podobu, zakončenie a zmysel, čo je v živote nedosiahnuteľné.“ Podoba, ktorú dáva svojim knihám je ako dvojitá závitnica, točiaca sa a točiaca okolo rasizmu zapríčineného morálnou slepotou v mnohých amerických komunitách. Práve ako v románe „Blonde“, kde sa Oatesová nebojí portrétovať násilné sexuálne scény s JFK alebo vyvolať citové zvetranie Artura Millera, takisto v tomto románe (The…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Mapa mužských citov – Miroslav Búran a potreba milovať

Miroslav Búran - autor básnickej zbierky Potreba milovať. foto: archív autora Básnik a muž, ktorý cíti vibrácie sveta pochmúrne, z pozície málo šťastného lovca dojmov píšuceho disociatívnym spôsobom voľné verše. Do svojej mentálnej siete lapá obrazy a vnemy, ktoré rozdrobuje na mikrodetaily každodenného intímneho prežívania, aby z nich nakoniec sprostredkoval vlastnú momentku minulého zážitku s tmavým filtrom cez objektív. Smútok a strach pretekajú z útlych básní v časti „odchody“ až do časti „Deň v Malom Ríme“, kde sa preskupujú do racionálnejšieho rámca, no aj tak v ňom nechýbajú pavučiny pohľadov, havrany či dotyk na diaľku. Formálny tvar je minimalistický a je vlastný celej zbierke. Stručné ale presne mierené slová zdieľajú atmosféru miest a vzťahov, ktorá z toho vychádza zas a stále málo optimistická. Potreba lásky netriafajúca sa do cieľa, hľadanie kvality vo vzťahu a sklamania tvoria pochmúrny kaleidoskop vybraných obrázkov života. Napokon, v časti „neviem“ už možno vnímať jednoznačne pozitívny závan života v básni „opretí“. Dom, tátoš, kakao, búrka, slová, ktoré evokujú pocity domova, zunia príjemne ako bezpečné detstvo v dedinskom dome. Pozitívne vlnenie, ktoré vydávajú, je umocnené vytríbenou básnickou formou naznačujúcou, že tu vypovedá profesionálny hotový básnik, ktorý prešiel etapou tvorby vlastného štýlu, má už nielen vypísané pero ale aj veľmi presne vie, čo chce svetu povedať. Rozvíja sa…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Avengers – Pomstitelia

Pôvodne sa jedná o sériu komixov, v ktorých vystupujú superhrdinovia. Tieto komiksové príbehy prerozprávali filmoví scenáristi Zack Penn a Josh Weddon, ktorý to aj zrežíroval. Vo filme hrajú americké herecké hviezdy Robert Downey Jr., Scarlett Johansson a Gwyneth Paltrow.  Sci-fi film o superhrdinoch, superzloduchoch a vojnách medzi kozmickými dimenziami. Kritiky filmu sú všeobecne kladné, hlavne sa kladne komentujú dialógy a svižný dej so spektakulárnymi masovými bojovými scénami. Film sa dá zaradiť do jednej kategórie spolu s X-menmi a Batmanovou sériou. V roku 2012 ho natočilo Marvel Studio. Existuje aj počítačová hra podľa komiksového spracovania. Film sa lepšie pozerá, ak poznáte celú sériu komixov, pretože sú v ňom narážky na postavy a deje, ktoré nevystupujú v tomto superakčnom trikovom opuse, čo okrem výkonov žuvacích svalov pre spracovanie pukancov nepotrebuje žiaden iný výkon. Pre zábavu ako stvorené. A možno aj ako darček pod vianočný stromček.  Synopsis (pozor- v tejto  časti sa prezrádza dej filmu) Potom, ako jedného roku zmizol, Loki sa spojil s Autre, šéfom jedného mimozemského kmeňa známeho pod názvom Chitauris. Autre si želá dostať sa do Tesseractu (Kozmická kocka), čo je v aktuálnom deji na Zemi. S pomocou armády Chitaurov Loki prevezme vládu nad Zemou na výmenu za Tesseract. Na Zemi medzitým prichádza do centra výskumu Shield Nick Furry práve počas evakuácie. Na Tesseracte…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Pyramída z ľadu: Marie-Antoinette pod snehom

V predohre ku Francúzskej revolúcii, ktorá bola význačná svojimi aférami a intrigami, čo boli súčasťou mediálneho politického boja v samom srdci monarchie, sa udiala jedna zvláštna udalosť, podľa ktorej vytvoril francúzsky autor Parot napínavú historickú detektívku. Po roztopení ľadu na parížskej ulici sa našlo telo dvojníčky arcivojvodkyne Rakúskej. Nicolas Le Floch, kráľov policajt, viedol vyšetrovanie. „Nevedel som, či existovala ešte iná zima podobná tejto,“ napísal vtedajší kronikár. Nachádzame sa vo februári 1784 a mráz až do kosti drása Paríž. Ohrození hladomorom, Parížania vztyčujú kde tu obelisky zo snehu a ľadu na počesť kráľa Ľudovíta XVI., ktorý je súcitný voči okolitému biednemu ľudu a rozdáva dobročinné dary. Keď sa ľad rozpustí, jedna z týchto pyramíd z ľadu odkrýva telo mladej mŕtvej ženy podobnej Márii Antoinette. Bola zavraždená, ale kým a prečo? Či to je tlak politického vrenia? „ Aký diabolský človek dostal nápad dať mŕtvolu do snehu práve na toto miesto? Nebolo tažké predstaviť si, že nevyhnutné roztopenie ľadu ju odhalí...“ rozmýšľal Nicolas Le Floch, kráľov komisár v Châtelet, poverený vyšetrovaním, čo  zavedie čitateľa do labyrintu epochy, ktorá bola obeťou všetkých druhov skazenosti. Zatiaľčo ľud narieka, úpadková aristokracia sa zabáva ako nikdy dovtedy, posmievajúc sa kráľovi, ktorý sa už viac neovláda. „Kráľ je milovaný s útrpnosťou, kráľovná je nenávistne očierňovaná. Šľachta a finančníci sa nehanebne hádajú a upadajú do nenávisti…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

William Gibson: The Peripheral

Autor sci-fi WG je mudrc medzi spisovateľmi science-fiction. V roku 2010 sa odmlčal po vydaní Zero History, aby vydal ďalšiu vec až v októbri 2014 pod názvom The Peripheral. Jeho hlavné postavy súrodenci Flynne a Burton sa narodili a existujú v prostredí, kde je zriedkavosťou akékoľvek zamestnanie okrem drogového kšeftu. No Burton má bonus veterána kvôli svojmu nervovému poškodeniu implantátmi nadobudnutými počas služby v elitnej „Haptic Recon Force“. Jednej noci Burton odíde von, čo predpokladá jeho job, že urobí a sestre Flynne povie, že sa ide zúčastniť beta-testovania časti novej hry. Job vyzerá byť jednoduchý: pohyb v okruhu obrazu jedného mrakodrapu. Túto prácu ponúkne Flynne za dobrú cenu, ak ju preberie na seba. No to, čo Flynne zisťuje, nie je to isté, čo jej popísal Burton. Mohla by to byť hra, ale takisto aj vražda. Zápletka je tajomným príbehom vraždy s cyberpunkovou výpravou a ko bonus je fakt, že Gibsonovi sa zrejme podarilo oprostiť od rekvizít deväťdesiatych rokov a naroloval na modernú verziu cyberpunku. Apropos zápletka: Flynne Fisher sa stane pokusným objektom v hre o budúcom Londýne a pracuje pre svojho bossa, nejakého Wilfa Nethertona trčiaceho za lacnou televíznou obrazovkou s jedinou modrou ledkou. V realite Fisherová žije na výhonku, zlome v časopriestore kontinua, ktoré dovoľuje Nethertonovi a jeho bohatým priateľom kolonizovať minulosť vo Future London. Títo si najímajú ľudí nazývaných polts pre prácu ochrankárov slávnych ľudí,…
Pokračovať v čítaní