Archives for Recenzie - Page 2

Kultúra

Ružena Šípková: recenzia bez piluliek

Aforistické básne Ruženky Šípkovej v zbierke V pôvodnom znení s pilulkami som zhltla rýchlo a bezbolestne, ani jedna sa mi nevzpriečila v hrdle. Pekne vypointované krátke poetické útvary sa rýchlo čítajú, rýchlo chápu a človek má pocit, že získal niečo obohacujúce a intelektuálne výživné. Aforizmy sú myšlienkovo aj formálne precízne bez krívajúcich básnických obrazov. Po nich nasledujú kúsky senzuálnej poézie s voľným veršom, sebapozorujúce a sebaobjavujúce postrehy. Ružena Šípková (toto je jej občianske meno) sa rozkošatila rýchlo, vydáva sladko-trpkú poetickú vôňu a ani príliš nepichá. Výsledný vnem po prečítaní nie je brutálny ani drásajúci, ako býva u autorov, ktorí chcú silou-mocou hovoriť holú pravdu. Poetka vyjadruje jemným hlasom životné brutalitky, ktoré vchádzajú do vedomia nenápadne, no zato sa tam ukotvia o to silnejšie. Svoju tvorbu hodnotí s nadhľadom a presne: „ Moja vlastná báseň pre mňa väčšinou znamená krátky záznam určitého okamihu, príbehu, nálady. Pôžitok, trápenie, rébus.“ Z jej krátkych okamihov nálad a mikropostrehov vzniká nevnucujúci sa, myšlienkovo vypointovaný básnický text. Veľmi pekný príklad: povodeň nahlas vonia/vykoľajená rieka/je zvláštne/ byť so záplavou/ na jednej lodi/brodím sa/ k rodičovskému domu/ stúpam kvapkám/ po hlavách/boh ma zle/ pochopil/veď som len/ chcela utopiť /minulosť /v lyžičke vody/ Jej myšlienkovo a logicky kompaktné výtvory  pôsobia ako dobré vybrúsené horské kryštály. Vnímam túto autorku ako…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Jan Křesadlo: český génius

České umenie a kultúra prišli pred dvadsiatimi rokmi o výnimočnú postavu svojho umenia a vedy. Bol ním český génius áclav Pinkava CSc. (1926-1995) alias Jan Křesadlo. V jedinej osobe sa tu sústredili viaceré talenty a vysoký inteligenčný koeficient, ktoré v spojení s intenzívnou pracovitosťou priviedli na svet diela ako Průvodce inteligentního laika džunglí současné psychologie a psychiatrie, alebo Astronautilía, é, hé Mikroodysseía hé kosmiké-Hvězdoplavba, aneb Malá kosmická odysea – preklad z gréckeho originálu neznámeho autora - sci-fi román zveršovaný v homérskej starogréčtine, či vlastný vynález v matematickej logike – triedu viachodnotových logík. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Ako sa (ne)trafiť do žánru (recenzia)

Ak si človek vezme do rúk napríklad niečo také ako „Jak Francouzky hledají štěstí“ od Jamie Cat Callanovej, chce sa zrelaxovať oddychovým čítaním. Také čítanie má však u konzumentov rôzne nároky. Chcú sa nie zložitým spôsobom napojiť na tému, prípadne dej, vžiť sa do postavy a príbehu a preto očakávajú, že autor s nimi nebude hrať falošnú hru a napíše čosi aspoň uveriteľné, ak nie pravdivé. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Dobrý nápad čo čítať: poéziu Ivana Štrpku za dažďa a vetra v jesenný podvečer

Na slovenskom knižnom trhu sa objavili tri knihy – antológie poézie básne I., básne II. a básne III., ktorých obsah sa zrodil vo fantáziou bohato obdarenej mysli slovenského poeta Ivana Štrpku. Vydávané boli medzi rokmi 2008 až 2014, mne sa dostali pred oči až teraz prvé dva zväzky tohto súborného diela. Sústredím sa na prvý diel, v ktorom sú zahrnuté zbierky Krátke detstvo kopijníkov, Tristan tára, Pred premenou a Krásny nahý svet. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Recenzie

3 knihy, ktoré vám ukážu iné svety

Hovorí sa, že fantasy a sci-fi literatúra sú na Slovensku menšinové žánre. Vraj ľudia radšej čítajú skutočné príbehy, romantiku, detektívky a ezoteriku. Sčasti je to pravda a hoci fantasy má u nás menej fanúšikov, tí skutoční stoja za to. Veľa ľudí sa pýta, prečo čítať vymyslené príbehy, keď sa aj tak ich obsah nikdy nenaplní. Prinášame vám niekoľko kníh, ktoré vám na to možno dajú odpoveď. Eragon, Autor: Christopher Paolini Séria dračích jazdcov, ktorá mala pôvodne skončiť treťou časťou, je jedna z najobľúbenejších fantasy literatúry. Príbeh mladého Eragona, ktorý nájde dračie vajce, očaril mnoho čitateľov z rôznych vekových kategórií. Našiel si svoje publikum u pätnásťročných ako aj u štyridsiatnikov. Ide o silný príbeh, v ktorom nechýba láska, no tento raz ide o lásku medzi chlapcom a drakom. Vyzdvihujem, ako autor vykreslil komunikáciu medzi dvomi zdanlivo odlišnými tvormi. Stretávame sa tu aj so zdanlivo negatívnou postavou, v ktorej sa city silno bijú a nevie, ktorú stranu si má vybrať. Príbeh je taký dobrý, že ho zhltnete jedným dychom. Hoci je v niektorých kníhkupectvách zaradená do literatúry pre dievčatá, zaujme najmä mužské publikum. Negatívnou stránkou pre čitateľov môže byť fakt, že knihy obsahujú značné množstvo opisov, ktoré môžu miestami až nudiť. Napriek tomu si myslím, že táto štvordielna séria je ukážkou toho,…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Terminator Genisys

Na začiatku leta mal premiéru Terminator Genisys a my sa vrátime ku zrodu tejto série, ktorá poznačila dejiny filmu a jeho špeciálnych efektov. Pred tým, ako urobil revolúciu v kinematografii a špeciálnych efektoch Arnold Schwarzenegger a jeho T-800, horúčkovito sníval jeden filmár v tráve o natáčaní série B na Jamajke. V roku 1983 bol James Cameron len obskúrnym režisérom filmu Piranha 2 – Lietajúci vrahovia, ktorý bol prerábkou iného filmu režiséra Joea Danteho z roku 1978. Skúsenosť z natáčania bola kalamitná a filmár sa zľakol, že nikdy nebude môcť realizovať svoje hollywoodske ambície. Jednej noci v Ríme ho však oslovil geniálny nápad priamo v sne: robot vnárajúci sa do mora plameňov. Veľmi rýchlo sa pustil do spisovania scenára, ktorý tvoril na zmluvu. Všetky jeho sny sú hneď na začiatku: T-800, Sarah Connor, Ale chybou techniky sa akcia udiala v osemdesiatych rokoch a nie v budúcnosti. Takže potiaľto je táto legenda. V realite nosil Cameron tento nápad už viacero rokov v hlave. V roku 1978 natočil krátkometrážny film Xenogenesis, v ktorom priviedol na scénu hrdinu poločloveka-polostroj s ramenom kyborga. V prvých verziách scenára boli dvaja Terminátori poslaní do minulosti. Prvý bol T-800 a druhý bol kyborgom zostrojeným z tekutého kovu. Tento zmizol v prepisoch scenára, ale znovu sa objavil v pokračovaní Terminator 2: posledný súd v roku 1991. Scenár Terminátora je teda veľmi prestúpený filmovými žánrami z 80. rokov, kedy boli natočené Driver (Walter Hill), Assaut…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

5 zlých filmov, na ktoré sa neoplatí ísť

V letnej Bratislave nie je problémom kam ísť do kina, ale na čo ísť do kina. Preto je nevyhnutné podrobnejšie preštudovanie recenzií. Človek predsa nepôjde niečo potajomky chrúmať do hľadiska a spôsobiť si tak emocionálny stres, keď nemá pritom zaujímavé zrakové vnemy. Je niekoľko filmových premiér za rok 2015 so značne negatívnymi rankingami, preto sa im pozriem na zúbky. (viac…)
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Excentrický režisér A. Jodorowski: The Dance of Reality

Odkedy sme uvideli Dalího zabíjať zajace, skutočnosť je stále cudzejšia od fikcie kultového čílskeho režisé koniec citátu Mnoho rokov vykladal taroty v ťažko opísateľnej kaviarni Le Téméraire blízko Gare de Lyon v Paríži. Počas kariéry, ktorá sa natiahla na polstoročie, urobil čílsky režisér len sedem dlhometrážnych filmov a najväčšie z nich El Topo (1970) a The Holy Mountain (1973) boli zakázané premietať 30 rokov. Tieto dva filmy, z ktorých jeden je surrealistický spaghetti-western a druhý mystický príbeh o alchymickom výskume a duchovnej premene, sa perfektne hodia do éry, v ktorej vznikli, sú zaplavené okultným symbolizmom a filozofickým pózovaním. Ale čistý objem a obrazová bizarnosť spôsobujú, že ak si ich divák raz pozrie, už na ne nezabudne. U tvorcu spomenutých filmov je pravda ťažko postihnuteľná. 86-ročný Jodorowski vyrobil filmy a zrežíroval divadlo, vytvoril svety vo svojich grafických románoch (román s komixovým obsahom) a rozvinul druh terapie známej ako „psychomagic“, ktorá umožnila zbaviť sa traumy ako divadelná hra či dráma. Jodorowski čítal Shakespeara v siedmich rokoch veku a sám vyhlásil, že sa narodil s desiatimi hlavami. Stal sa z neho multižánrový autor, ktorý sa zaoberal písaním scenárov divadelných aj filmových, tvorbou komiksov, hereckou činnosťou, poéziou a pôsobením ako duchovný guru. Jeho nový film „The Dance of Reality“ je príbeh jeho mladosti, kedy vyrastal v malom baníckom mestečku na pobreží severného Čile. Jeho otec ako postava scenára, dodal do kusu freudovskú príchuť. Bol brutálnym stalinistom,…
Pokračovať v čítaní