Archives for Kultúra - Page 14

Kultúra

Massive Attack hrajú pre Gazu

V Libanone odohrala koncert v prospech mladých utečencov z Palestíny a zdravotnej starostlivosti pre Gazu známa britská kapela Massive Attack. Skupina vyhlásila, že je za mier a spravodlivosť v týchto regiónoch, tak ako väčšina občanov Británie. V pondelok 2014 vo večerných hodinách produkovali koncert, z ktorého výťažok má ísť na založenie komunitnej knižnice v tábore v Gaze a na zdravotnícke ambulancie pre utečencov z Gazy. Časť peňazí vložia do nadácie Al Naqab, ktorá sa zaoberá podporou Palestínskeho osídlenia. Skupina je známa tým, že už viackrát odohrala benefičné koncerty pre Palestíncov. Niektoré sa udiali v roku 2005 a 2007. Hiphoperi odohrali aj koncerty v Británii v spolupráci s nadáciou Hoping Foundation. Tento subjekt bol založený v roku 2003 na podporu palestínskych detí žijúcich v utečeneckých táboroch v Gaze, Cisjordánsku, Sýrii, Libanone a na Strednom východe. Massive Attack hrá alternatívny  hip hop, trip-hop  a experimentálny rock. Zdroj:L´Express    
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Google cenzuruje články Wikipédie

Bude Wikipédia obeťou cenzúry zo strany Googlu a Európskej únie? Podľa blogu publikovaného 6. augusta 2014 na webe Nadácie Wikimedia, ktorá vlastní encyklopédiu Wikipédia sa určité odkazy viac nezverejnia vo vyhľadávaní Googlu v Európe „ v mene práva na zabudnutie“. Od 13. mája 2013 je Google povinný rešpektovať „právo na zabudnutie“ v zmysle výnosu Európskeho súdneho dvora. Tento zákon umožňuje jednotlivcom vymazať určité výsledky vyhľadavánia stránok obsahujúcich informácie o osobách, keďže tieto údaje už nie sú náležité. Niekoľko minút po tejto správe Wikimedia publikovala iný článok odsudzujúci Európsky súdny dvor kvôli zamedzeniu prístupu k informáciám. Spoluzakladateľ Wikipédie Jimmi Wales uvrejnenil svoj článok v The Observer 1. alebo 2. augusta 2014, v ktorom sa zmienil o „zákone kompletne bláznivom, ktorý musí byť opravený“. Právo vedieť proti právu na zabudnutie Wikimedia vytvorila stránku, na ktorej uvádza svoje maily od Googlu s výzvou odstrániť niektoré jej odkazy. Túto stredu poobede musela Wikipédia odstrániť sedem článkov, aby sa neocitli vo výsledkoch vyhľadávania. Dva sú anglické, dva talianske a tri holandské. Pred niekoľkými týždňami Le Monde kontaktoval Google, ktorý upresnil: „Výsledky vyhľadávania sú odstránené z referencií (odkazov na zdroje), pretože sa týkajú mena osoby.“ Článok nie je celkom odstránený. Stále je možné pristupovať k článkom cez Google použijúc iné kľúčové slová na vyhľadanie. Toto neoprávňuje Jimmiho Walesa vykrikovať o cenzúre." Nadácia sa drží anglosaského práva, ktoré uplatňuje právo…
Pokračovať v čítaní
Recenzie

Pogrom – Na sny sa nezomiera

Bohuš Chňoupek vydal v roku 2003, rok pred svojím skonom, zbierku poviedok s tematikou menej frekventovaných historických udalostí 20. storočia prepojených s dejinami Česko-Slovenska. Literárnou fikciou zarámované politicko-vojenské a spoločenské pocesy sú zobrazené pomocou individuálnych príbehov ľudí, ktorí sa v nich ocitli a buď sa zaťato nimi prebíjali alebo sa nimi nechali vliecť ako obete. Odhadujem, že na svoje si prídu čitatelia Milorada Paviča alebo tí, ktorí si radi listujú v literatúre faktu. Každý príbeh je totiž podložený veľmi konkrétnou historickou udalosťou, len zdanlivo marginálnou, podobne ako v Pavičových príbehoch tiež prepojenou s príbehom fiktívnej osoby či osôb. Autor sa zameral na udalosti menej frekventované v médiách, napríklad Malú vojnu na Východnom Slovensku v roku 1919, výsledkom ktorej bolo pripojenie Podkarpatskej Rusi k novovzniknutému Československu. Toto spodobnil v poslednej poviedke-historickom medailóne „Jasiňa“. Ďalšou dejinnou udalosťou, ktorú použil pre príbeh „Kurihara“, bola výmena území časti Spiša a Oravy za územie Tešínska. Nadpis tejto poviedky odvodil autor od mena japonského diplomata Šó Kuriharu, ktorý sa zúčastnil ako zástupca mocnosti Trojspolku v  rámci Tešínskej komisie pre určovanie hraníc, pozorovania na plebiscitnom území častí Oravy a Spiša. Autor si zvolil pikantný paradox, keď Japonec vplýval na výsledok Versailleských zmlúv tak, že sa rozhodlo o čisto slovenskom osídlení pripojením jeho územia k Poľsku. Chňoupek ako rodený Petržalčan so vzdelaním nadobudnutým výhradne v Bratislave spomína vo viacerých poviedkach na konkrétne reálie z Bratislavy…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Hologýč – horúci americký trend v kine a literatúre

Americkým trendom v kinematografii je smer ku holokaustovému gýču. Die Welt píše o najnovšom trende filmovej tvorby, v ktorej sa zahniezdil zvláštny jav, ktorý mieša veľmi vážnu tému zholokaustovaných židovských rodín so sentimentálnymi príbehmi. Na tragickom pozadí sa rozvíjajú erotické príbehy, no  tento kvázi historický backround nie je skutočný, ale sú to fiktívne historky vymyslené scenáristami. Tento trend sa prejavuje aj v literatúre, ktorá je s kinematografiou úzko spriaznená. Konečné riešenie židovskej otázky je teraz v kurze. Vychádzajú bestsellery, ktoré ponúkajú americkému čitateľovi jednotné klišé. Napríklad, román "Ein weiter Weg" (en. Far to go) od Alison Pick, ktorý bol nominovaný na prestížnu Man Bookerovu cenu, opisuje peripetie jednej židovskej rodiny v Československu. Anneliese a Paul Bauerovci sa zachraňujú spolu so svojím dieťaťom. Keďže ich manželstvo bolo aj tak krehké, on skončí v posteli s kresťanskou vychovávateľkou ich dcérky a ona zoberie arizátora ich majetku, istého dôstojníka wehrmachtu. Holokaust v týchto románoch má pôsobiť ako afrodiziakum. Smrad spálenísk sa mieša s vôňou ženy, drinkami a pašovanými cigaretami. Die Welt aj autorka tohto článku sa zamýšľa nad tým, ako sa psychologicky pracuje s témou masovej vraždy národa, ktorú mladá generácia autorov nezažila, no zužitkúva ju tak, že oslabuje etické posolstvo svetového pogromu na Židov na úroveň červeného románu v štýle dekadencie. Výsledný gýč dostal už aj špecifický názov z úst amerického umelca Arta Spiegelmana - "Holo-Kitsch". Hologýč je výtvor, ktorý…
Pokračovať v čítaní

Osudný úder

Kultúrne dianie vo Francúzsku aktuálne zakúša otrasy zapríčinené politickým vrením. Poberatelia sociálnych dávok a dávok v nezamestnanosti protestujú proti ich zníženiu a obmedzeniu rozpätia. Zazdalo sa im vhodné začať blokovať umelecké festivaly vo Francúzsku, v tomto konkrétnom prípade Festivalu v Avignone. Organizačný štáb festivalu sa musel rozhodovať, či bude pokračovať aj v podmienkach obmedzovania jeho návštevnosti demonštrantmi. Avignonský festival sa však aj napriek nepriazni osudu dopracoval do šťastného konca, ktorým je hudobno-tanečné performance Alaina Platela s extrémistickým názvom Coup fatale. Klasické hudobné motívy od Haendela, Vivaldiho a Glucka doprevádzajú tanečné kreácie v štýle konžskej ľudovej tradície aj jazzu. Pridaním slávnych árií a toccát (napríklad Orfeus a Euridika) tu vzniká príťažlivé predstavenie miestami s mystickým podtónom, ktoré produkuje trinásť konžských hudobníkov, spevákov a tanečníkov vedených operným tenorom Serge Kakudjim. Video možno pozrieť tu: Zdroj:Holland festival ©Text Ľudmila Balážová-Marešová
Pokračovať v čítaní

Franglais

Táto téma nás zavedie na územie Belgicka a severného Francúzska počas prvej svetovej vojny, kedy sa tam vyskytovali jednotky kanadskej brannej moci v počte 650 tisíc mužov a dva milióny Američanov. Od Ypres po Nesle bol vidiek vojensky obsadený množstvom osôb, ktorí väčšinou nevedeli hovoriť inak ako anglicky. Farmári, drobní obchodníci a sedliaci zas len francúzsky. Z praktickej nevyhnutnosti tu vznikol bizarný dialekt, ktorý prijali obidve strany. Franglais. Najpoužívanejším slovom sa tu stalo „compree?“ Pre Pikarďana je slovo understood nevysloviteľné, ale compree je pohodlné. „Tommy“ ním sprevádzal každú vetu. Frankofónny sedliak, ak nerozumel, odpovedal no compree. A snažil sa vysvetiť význam vety ináč ale hlavne trpezlivo. V Belgii sa často používalo zámeno „that“ . Spolu s flámskym prízvukom to dávalo tvar “compree dat?” Vzniklo aj všeobecné pomenovanie “bonne” všetkého toho, čo je dobré. Ale nič nebolo mal (zle), bolo to len invariantné “no bonne”. “Tray bonne” označovalo entuziazmus. S týmito základnými termínmi vedeli Tommy a miestny sedliak viesť dlhé dišputy. Ak, napríklad, sedliačka od rieky Somme pristihla delostrelcov prechádzať cez jej pole, vyslovila im svoj názor na to s akcentom okolia Somme po francúzsky, nie anglicky, nakoniec anglo-pikardsky: - Y ou no bonne! Compree dat? Vojak jej odpovedal: - No, madame, hovorí Tommy nevinne, me no compree! A ku tomu dodal s ospravedlňujúcim úsmevom: Saye la guerre! (To je…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Hip-hop v Trianone

Toto leto v Trianone patrí rapu. 18. júna ho otváral Mobb Deep. Uvertúru Festivalu hip-hopu v krásnom štýlovom parku s palácom zahájila odroda pouličného rapu. Mobb Deep aj Nas, ktorý ho uzavrie, vyrástli vo štvrti so sociálnymi bytmi v New Yorku Queensbridge. Vo svojich dvoch albumoch The Infamous a Hell on Earth Mobb Deep interpretuje kruté texty živené argotom a výrazmi ulice za sprievodu drsnej a zároveň melancholickej muziky. Mobb Deep je dvojka, ktorá sa sformovala z dvoch rapperských osobností Prodigyho a Havoca. Festival zavŕši vystúpenie rappera Nasa 6. júla 2014. Máme príležitosť ísť porovnať kultúrne štýly 18. a 21. storočia. ©text Ľudmila Balážová-Marešová  
Pokračovať v čítaní
Recenzie

Silkworm – húsenica zavŕtaná v detektívke

Tu sa dozviete čosi o novom románe-detektívke od Galbraitha, čo je kompromitovaný nick-name vieme koho, možno i trochu o téme a prostredí, no určite nie o celom príbehu a jeho rozuzlení. Z tohto pohľadu môžete kľudne čítať ďalej. Prekladám text z Guardianu, aby som trochu pomohla spisovateľke, na ktorej knižku Amazon uvalil embargo. Prečo? Pre peniaze. Už nechce predávať za znížené ceny v predpredaji, ako je to dobrým zvykom vo svete. (viac…)
Pokračovať v čítaní