Na Grexite je zvláštne to, že všetci vedia, že sa stovky miliárd eur nedajú splatiť do piatich rokov, dokonca ani do dvadsiatich rokov. Grécky dlh je historický príklad toho, ako funguje neprimerané zadlžovanie štátu, ktoré zase neprimerane zvyšuje infláciu a inflácia zase zhoršuje priamo úmerne biedu dlžného národa. Smrdí toto tvrdenie Marxom, no ono je však ravdivé.

Napriek jasnej správe, že grécky dlh Gréci nemôžu zaplatiť, sa aj naďalej požičiavajú vytlačené inflačné úpisy – papierové peniaze, ktoré budú dvojnásobne zhoršovať situáciu gréckej ekonomiky.

Po prvé ako dlžoba zaťažujúca štátny rozpočet a po druhé ako nástroj ničiaci fungujúce hospodárstvo pumpovaním všetkých prebytočných statkov.

Medzinárodný menový fond si to uvedomuje a preto stanovil celkom iné postupy na udržanie gréckeho hospodárstva vo funkčnom stave.

Nemysliteľný a ťažko v realite predstaviteľný grécky dlh opäť dostáva záplatu, ktorá nie je za účelom podpory jeho ekonomiky a finančného systému, ale za účelom podpory západných bánk a eurovalových členov, ktorí sa teraz boja, že budú musieť splatiť dané záruky vrátane malého Slovenska a pobaltských štátov.

Nie je správne ani morálne načerpať do anemického bankového systému ďalších 85 mld., aby tento mohol ďalej slúžiť kanálom, ktoré majú za úlohu vypumpovať z Grécka všetok prebytočný kapitál, ktorý by eventuálne mohol slúžiť ako investícia do rozvoja a tým ozdravenia hospodárstva.

Schäuble a Deutsche Bank sa teraz mstia za grécku povahu a grécky systém vyjednávania, kedy opätovne Gréci neboli schopní dodržať slovo, kedy sa porušovali základné pravidlá slušnosti, kedy sa falšovali účtovné výkazy a tuneloval rozpočet privátnymi spoločnosťami. Nahnevaný Nemec, ktorý musí toto znášať reaguje tvrdo. To je súčasť nemeckej mentality a prípad gréckeho dlhu je toho historickým príkladom. Požiadavka na vytvorenie majetkového fondu s najhodnotnejšími aktívami Grécka ako zárukou je jasným vyjadrením nedôvery gréckej povahe jej sklonu byť  ľahkomyseľný a pozitívne naladený aj keď sa topí v nesplatiteľných dlžných úpisoch.

Príučku, ktorú naštvané Nemecko udelilo Grécku, však v ekonomike nikto nemôže potrebovať. Je to veľmi podobný postup, ktorý zničil po prvej svetovej vojne nemeckú Weimarskú republiku a spôsobil nástup nacizmu. Reparácie boli tiež aktom pomsty, a ako obvykle, pomsta dopadla na hlavy nevinných. A platila celá Európa.

Veľmi podobný sociálny model sa teraz uplatňuje pri gréckom dlhu. Konkrétne osoby na ňom už zarobili a odišli z kola von a následky aj s úrokami budú platiť nevinní – grécky ľud, ktorý o ničom nerozhodoval a členovia z východnej časti eurozóny.

Preto návrhy MMF alebo ich niektoré varianty sú oveľa reálnejšie. Celkové vytretie dlhu tiež nie je morálne a Grécko by malo postupne – napríklad v 5-ročných intervaloch splácať aspoň menšiu časť dlhu. Je jasné, že je lepšie nezaťažovať počas týchto piatich rokov jeho ekonomiku splátkami a nechať ju fungovať na plné obrátky, aby mohla vyprodukovať zisk, z ktorého bude hradiť jednotlivé dohodnuté časti splátkového kalendára. No masívny čiastočný odpis dlhu je tiež nevyhnutný.

©redakcia SvP

 

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/10/Christine-Lagarde1-800x450.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/10/Christine-Lagarde1-300x300.jpgadminEkonomikaGrexitNa Grexite je zvláštne to, že všetci vedia, že sa stovky miliárd eur nedajú splatiť do piatich rokov, dokonca ani do dvadsiatich rokov. Grécky dlh je historický príklad toho, ako funguje neprimerané zadlžovanie štátu, ktoré zase neprimerane zvyšuje infláciu a inflácia zase zhoršuje priamo úmerne biedu dlžného národa. Smrdí...