zdroj: Pixabay

Chybná veda: je treba získať dôveru sveta

Le Monde urobil anketu desaťtisíc časopisov nazývaných predátorskými, ktoré prispievajú ku klamaniu verejnosti.

Je indiskrétne, ak sa podrýva potichu veda a rozširuje sa to potichu so znepokujujúcou rýchlosťou. Už najmenej jedno desaťročie vytvárajú málo škrupulózne spoločnosti nadbytok chybných vedeckých revuí, ktoré súhlasia s vydávaním prác často pochybných, za pomoci svojich financií, viditeľne a otvorene podvodných alebo vyfantazírovaných.

V množstve asi dvadsiatky medzinárodných médií textových aj audiovizuálnych, ktoré sú koordinované v simultánnom publikovaní svojich prác, preskúmal Le Monde otázku spomenutej antivedy. Táto totiž prežíva veľkú expanziu. Okolo 10 000 časopisov nazývaných “predátorské” prispieva k vytvoreniu paralelnej vedy podozrivej z klamania štátnych orgánov, firiem a tiež niekedy /tých pravých/ vedeckých inštitúcií.

 Legitímny boj

Tieto pochybné časopisy si vytvárajú lesk vedeckosti vydávaním prác klimatoskeptikov, o vakcínach alebo aj o chybných klinických výskumoch vychvaľujúc zásluhy sfalšovaných liekov.

Podľa aktuálnych odhadov táto produkcia predstavuje od 2% do 3% súčasných veľkých platforiem údajov vedeckej literatúry. Je to šesťkrát viac ako pred patimi rokmi.

Dva dôležité fenomény kŕmia toto “hnutie”. Jedna časť z nich je boj proti monopolu veľkých vedeckých vydavateľov, napr. Elsevier, Springer a i. a druhá za slobodný prístup k výsledkom výskumu.

Tento boj vedený vedeckými obcami už dve desaťročia je legitímny boj, ktorý prešiel procesom zakladania nových vedeckých revuí, často kvalitných, ktoré spočívajú na princípe “vydavateľa-platcu” : je to inštitúcia výskumníkov, ktorí podrobujú svoju prácu verejnej diskusii. Publikované články sú platené, alebo nie je zakazovaný prístup k nim, je však ponuka dobrovoľných poplatkov.

Tento model publikovania má svoj zmysel, zatiaľ čo sa vie, že klasické vedecké revue majú komerčné tarify zakazujúce články, ktoré zverejňujú často z voľných textov na iných platformách, z čoho tiež prosperujú, no spomaľujú tak slobodnú výmenu vedeckých informácií.

Publikovať stále viac, stále rýchlejšie

Vydavatelia-predátori otočili princíp vydavateľa-platcu tak, že zverejňujú články, ktoré sa páčia, no nie sú podrobené vedeckej expertíze, no sú však spoplatňované /lebo majú s nimi údajné náklady na ich získanie/.

Iná skupina predátorských vedeckých časopisov má zisk tiež vďaka novým formám vedeckých aktivít. Práca výskumníka je čoraz viac posudzovaná na princípe kritérií množstva a nie kvality. Je treba publikovať, stále viac a rýchlejšie a tým čoraz horšie.

Táto tendencia je klíčením kriminality, hlavne v určitých južných krajinách, kde príspevky do časopisov boli kedysi zavedené akademikmi. Poskytnúť svoju prácu predátorskému časopisu zaručuje vždy veľmi rýchle publikovanie.

Tvárou v tvár tejto pohrome sa organizujú obce vedcov aj vlád. Vo Francúzsku, ktoré nie je najviac dotknuté týmto problémom, ministerstvo pre vedu považuje kauzu za vážnu a podporuje “biele zoznamy” časopisov, ktoré tým privileguje.

Je treba však vymyslieť politiky vyhodnocovania vedeckého výskumu čo sa týka menšej kvantity a väčšej kvality. Len celosvetová dôvera bude môcť podporiť integritu vedy.

Zdroj: Le Monde

Falošné vedecké časopisy?https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2018/07/VEDA1-e1532016173679.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2018/07/VEDA1-e1532016173679.jpgadminVedaPreklad z francúzštiny,VedaChybná veda: je treba získať dôveru sveta Le Monde urobil anketu desaťtisíc časopisov nazývaných predátorskými, ktoré prispievajú ku klamaniu verejnosti. Je indiskrétne, ak sa podrýva potichu veda a rozširuje sa to potichu so znepokujujúcou rýchlosťou. Už najmenej jedno desaťročie vytvárajú málo škrupulózne spoločnosti nadbytok chybných vedeckých revuí, ktoré súhlasia s vydávaním...