Turecko: víťazstvo „áno“  spochybňuje Erdogana vkresle prezidenta

Ak, legálne, prezident môže a uskutočňuje ústavnú  reformu, jeho legitimita môže byť vážne narušená výsledkom hlasovania.

Máme tu tesné víťazstvo, ktoré dosiahol Recep Tayyip Erdogan 16. apríla túto nedeľu v referende predurčenom na inštalovanie „hyperprezidentúry“ dávajúcej šéfovi štátu bezprecedentné plné moci, ktoré mu dovolia kontrolovať exekutívnu zložku štátu a tiež aj zákonodarstvo a spravodlivosť.

Áno povedalo 51,3 % voličských hlasov podľa výsledkov, ktoré ešte nie sú potvrdené ako konečné číslo.

Je to niekoľko mesiacov, čo Erdogana fanúšikovia volajú „reis“ (slov. šéf) a čo sa cíti byť posilnený po neúspešnom pokuse o (zinscenovaný) štátny prevrat v júli 2016. Skoro 25 mil. tureckých voličov hlasovalo za 18 pozmeňovacích návrhov ústavy, čo je o 1,5 mil.  viac ako tých, ktorí  ich odmietli.

Obrátiac sa ku stovkám podporovateľov  v dave pred jeho palácom v Tarabya na európskej strane Bosporu  pripomenul Erdogan „historické víťazstvo“ vzišlé z  „rozhodujúcej“  úlohy tureckých voličov v cudzine. „16. apríl je víťazstvo pre Turecko pre tých, ktorí  hlasovali za áno a aj  pre tých, ktorí hlasovali nie“, vyhlásil.

„Krajina prijala historické rozhodnutie“, blahoželal si šéf štátu dávajúc do pozornosti všetkých tých, ktorí  by popierali výsledok. „Všetci budú musieť rešpektovať rozhodnutie nášho ľudu, osobitne naši spojenci“, tvrdil, hoci Európania neskrývali svoje znepokojenia ohľadne ústavnej reformy, ktorá  spochybňuje množstvo hlavných princípov, na ktorých stojí štátne právo a menovite určené právomoci.

Vnútorné rozdiely

Víťazstvo „áno“ predstavuje krytie pre silného  muža Turecka. „Nie“ prevažovalo vo veľkých mestách krajiny počínajúc Istanbulom, v ktorom bol Erdogan primátorom a končiac Ankarou…

Toto je silným signálom, pretože tieto dve mestá majoritne hlasujú už od roku 1994 za islamské strany, v nich hlavne „Refah“ (Strana prosperity zakázaná v 1998) a AKP (Strana spravodlivosti a rozvoja) od roku 2002.

V Besiktas na európskej strane Bosporu, a v Kadikoz a Maltepe na ázijskej strane vyšli do ulíc protestujúci proti vyhlasovanému víťazstvu Erdogana, v Sisli a Cihangire iní partajníci za „nie“  usporiadali kastrólový koncert na svojich balkónoch a v oknách chvíľu po oznámení  (predbežných) výsledkov.

Tento obrat predstavuje výstrahu pre lídra AKP, ktorý aj bez toho už disponuje mocou ekvivalentnou moci Mustafu Kemala Ataturka, zakladateľa Tureckej republiky. AKP  a MHP  sú ultranacionalistické strany, ktorých vodca Devlet Bahceli tiež apeloval na voliť „áno“ na skrutíniách v novembri 2015, ktorých sa zúčastnilo 63% voličov v Ankare a 62% v Istanbule. 48% voličov týchto dvoch metropol bolo za „áno“.

V centre strany AKP sa koncentruje moc do rúk jediného muža, čo vyvoláva skutočné znepokojenie. „Vyhral oficiálne ale stratil politicky“, vyhlasuje univerzitný pedagóg Ahmet Insel, šéf  prestížnej revue Birikim.

Ak bude môcť legálne prezident začať reformu ústavy, jeho legitimita bude vážne narušená výsledkom hlasovania. „Reforma takého rozsahu, ktorá uvádza do zmätku základy  republiky,  sa nemôže opierať o takú nízku majoritu, o sporný prírastok“, vyhlásil pre CNN Turk Murat Yetkin, riaditeľ denníka Hurriyet Daily News.

Legitimita hlasovania spochybnená

Obmedzenosť víťazstva strany „áno“  spôsobuje polemiky o neregulárnosti skrutínia smerované z opozičnej strany CHP (Ľudová Strana republikánov) a HDP (Demokratická strana ľudu – prokurdská). CHP , hlavná sila opozície oznámila, že pôjde žiadať nové prepočítanie väčšiny výkazov odmietajúc tým “nelegálne činy”.

Kontroverziu  prinášajú hlasovacie zoznamy nezablokované skrutátormi prítomnými vo svojich úradoch.

Keď začalo prepočítanie, Vysoká volebná komisia (YSK) dala na vedomie, že zoznamy zbavené pečatí budú považované ako platné, naproti tomu, čo prevažovalo dovtedy. Toto rozhodnutie bolo skutočným prekrútením zaužívaného postupu, bolo prijaté „na žiadosť predstaviteľov AKP“, ako upresnil Sadi Guven, predseda YSK.

„Viac ako jeden milión a pol spochybnených hlasov bolo tiež validovaných“, odsúdil Erdal Aksunger, jeden z vice-prezidentov CHP tento postup.  Erdogan vyhlásil, že „ten, ktorý si vzal koňa, už odišiel“, čím chcel týmto ľudovým príslovím povedať, že kto prišiel príliš neskoro na súťaž, nech tak zostane.

Na juhovýchode krajiny kde je kurdská väčšina a hlavne v historických baštách HDP (Demokratická strana ľudu), zvolené “nie” bolo bez prekvapenia, tu v provinciách volili 57,2 % zo 72,6% hlasov (nie).

Nedeľné voľby prišli po sérii spoločenských otrasov, kde kurdské hnutie nezaúčinkovalo. Počas dvoch rokov sa tu udiala neúspešná mestská gerila vedená časťou armády, ktorá sa predĺžila ničením miest bezpečnostnými silami, vlnou masívnych zatýkaní v dobytých mestách, uväznením veľmi populárneho lídra strany HDP Selahattina Demirtasa a stratou 80 až 102 kurdských miest, v ktorých sa zmocnili volebných urien v prospech úradníkov menovaných štátom.

Návrat trestu smrti

Napriek tomuto nepriaznivému kontextu a kampani, ktorá nenamierila zbrane proti táboru „áno“, mapa „nie“ na juhovýchode rysuje ešte koherentné územie s kurdskou majoritou. „Víťazstvo „nie“ v kurdských regiónoch ukazuje, že si zachovávame svoju politickú identitu, že existujeme ako Kurdi napriek tomu, že zmena ústavy nie je legitímna“, mieni Osman Baydemir, hovorca HDP, bývalý primátor Diyarbakir, hlavného mesta tureckých Kurdov.

Zároveň, odmietnutie projektu ústavy sa nemieša s hlasovaním o pripojení a pretrvávanie kurdskej enklávy nepriateľskej voči moci nevedie k odtrhnutiu. V centre tejto zóny a napriek zmenám pravidiel volieb skóre hlasov „nie“ zostáva nižšie ako hlasovanie HDP vo voľbách v roku 2015.

Ak Erdogan vyhrá, vyhrá aj na medzinárodnej scéne. Volebná kampaň bola silno degradovaná vzťahmi medzi prezidentom Turecka a viacerými európskymi politikmi, z ktorých nemecká kancelárka A. Merkelová bola obvinená z „nacistických praktík“, lebo odmietla politikom z Ankary viesť  „Erdoganovu“  volebnú kampaň na území Nemecka. A to vyvoláva výzvy.

Tvárou v tvár davu svojich prívržencov, ktorí v Istanbule skandovali slogany v prospech trestu smrti, turecký prezident sprevádzaný svojou manželkou Emine sľúbil „diskutovať o tejto téme čo najskôr s premiérom krajiny Binali Yildrimom“.

„Mohli by sme zorganizovať  referendum“, oznámil. Návrat  trestu smrti by dal procesu vstupu do EÚ úder z milosti, čo je už aj bez toho teraz v nezvratnej kóme.

zdroj: Le Monde

©preklad: redakcia SvP

Erdogan: zmena ústavy značí spochybnenie prezidentahttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/08/ErdogansThacim-e1472133559779.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/08/ErdogansThacim-e1472133559779.jpgadminPolitikaVýchodná EurópaBlízky Východ,TureckoTurecko: víťazstvo „áno“  spochybňuje Erdogana vkresle prezidenta Ak, legálne, prezident môže a uskutočňuje ústavnú  reformu, jeho legitimita môže byť vážne narušená výsledkom hlasovania. Máme tu tesné víťazstvo, ktoré dosiahol Recep Tayyip Erdogan 16. apríla túto nedeľu v referende predurčenom na inštalovanie „hyperprezidentúry“ dávajúcej šéfovi štátu bezprecedentné plné moci, ktoré mu dovolia kontrolovať exekutívnu...