Neslávna mapa z kostí vo vyhladzovacom tábore S-21 pri Tuol Sleng. Fotografia: Donovan Govan
Neslávna mapa z kostí vo vyhladzovacom tábore S-21 pri Tuol Sleng. Fotografia: Donovan Govan. Mapu dal zhotoviť jeho veliteľ.

17. apríl 1975, keď Phnom Penh padol do rúk Červených Khmérov

Je už 40 rokov po páde Phnom Penhu, keď zvíťazila v Kambodži diktatúra Červených Khmérov. Všetky mestá boli systematicky vyprázdnené od ich obyvateľov. Exodus spôsobený Pol Potovým režimom spôsobil stovky tisícok obetí. Tu uvádzam preklad článku, ktorý vyšiel v Le Figaro 18. apríla 1975.

Ráno 17. apríla 1975 vojaci Červených Khmérov prevzali moc v Phnom Penhu, hlavnom meste Kambodže , bez toho, aby padol čo len jeden výstrel. Prezident khmérskej republiky úradujúci od 1970 odišiel do exilu 1. apríla z mesta celkom vyprázdneného od obyvateľov. Červení Khméri oblečení do čiernych a khaki uniforiem s červeným šálom na hlave sa nestretli so žiadnym odporom. Mesto bolo zaplnené utečencami, z ktorých mnohí počas posledných 15 rokov trikrát zopakovali vojenskú službu. A vládne vojsko bolo vyčerpané.

Úľava z konca vojny trvala len krátko. Červený šál na hlave sa nestretol vôbec s odporom, keď teroristický režim vedený Pol Potom začal decimovať viac ako jeden a pol milióna obyvateľov. Pod zámienkou amerického bombardovania nariadili Khméri obyvateľom mesat, aby ho opustili. Ďalšou zámienkou evakuácie bolo, že ľudia by sa mohli na vidieku lepšie prestravovať.

Za 48 hodín opustil jeden a pol milióna ľudí hlavné mesto. Toto bol začiatok nekonečného exodu. Dvadsiatka francúzskych žurnalistov a cudzincov sa uchýlila na francúzsku ambasádu. Boli evakuovaní na konci mája. Prvé správy o tom sa objavili v tlači počnúc 8. májom.(Koniec článku)

Niekoľko mesiacov stáli Červení Khmérovia v bránach Phnom Penhu. V posledných dňoch bojovali v uliciach hlavného mesta. A potom v prvých hodinách toho rána odvysielali rádiom zvyšky Lon Nolovej vlády správu, že „Červení Khmérovia sú v meste a nariaďujú obyvateľstvu a vojakom dodržať pokoj“.

Tento proces predpovedal princ Sihanuk. Phnom Penh padol do rúk vzbúrencov „ako zrelé ovocie“ a v atmosfére bratania sa. Na čiernej uniforme s červeným šálom a červenou kokardou a pod vedením Khieu Samphana sa rozšírili po uliciach mesta a zbratali sa s občanmi. Zatiaľ čo cirkulovali na obrnených vozidlách, ľudia kričali: „Nech žije oslobodenecká armáda!“ Vojaci a civili si tisli ruky a objímali sa.

Jeden Červený Khmér povedal davu: „Prišli sme vás oslobodiť od Američanov, imperialistov a zradcov. Teraz ste slobodní. Boje a potoky krvi sa skončili a naše rodiny sa konečne spojili.“ A skupiny občanov kričali: „Sme všetci Kambodžania. Nechceme sa medzi sebou zabíjať.“
Veľmi rýchlo množstvo republikánskych vojakov odhodilo uniformy a prezieklo sa do civilu a premiešalo s tisíckami mešťanov, ktorí sa hlásili k Červeným Khmérom. Potomto nasledoval moment triumfu, oficiálne komuniké vyslané víťazmi rádiom: „Celé mesto bolo oslobodené 17. apríla o 9.30 hod.“

V meste a jeho okolí sa vykryštalizovali následne dva opozičné tábory, jeden tvorilio 40 000 Červených Khmérov a 25 000 pozbieraných a narýchlo vycvičených 15-ročných chlapcov (zväčša) ako členov republikánskej armády.
Konečný útok sa uskutočnil v noci. Potom ako obsadili letisko Pochentong, jediný spájajúci prostriedok medzi Phnom Penhom a svetom počas obliehania, vzbúrenci rýchlo napredovali k centru mesta. Dobili kopec Wat Nom, ktorý dominuje hlavnému mestu. O 6. 00 hod. ráno Khmérovia oznámili, že povstalecké sily prenikli do hlavného mesta zo všetkých strán.
O 7.00 hod. ráno dodali: „Napredujeme k ministerstvu informácií, ministerstvu obrany, k armádnej štvrti a Chamkar Mon – prezidentskému palácu. „

Biela zástava sa objavila veľmi rýchlo. Vyhladované vojsko republikánov zložilo zbrane. Od 8. hodiny rannej prestávali výbuchy a prvé skupiny sympatizantov išli oproti víťazom. V tom istom čase republikánski delostrelci, ktorí prekročili rieku Mekong a Tonia Sap vytiahli tiež biele zástavy.
Scénou posledných bojov bola trojposchodová budova ministerstva informácií. V tejto stavbe bolo aj štátne rádio. Generál Lon Nol v exile a generál Chim Choum, ktorý bol zároveň veliteľom garnizóny hlavného mesta, sa stiahli prví. Generál Mey Shichan, veliteľ vládnych operácií, požiadal svoje jednotky „zložiť zbrane a pozvať Khmérov z opačného tábora, aby prevzali moc“.

Premiér Long Boret opustil krajinu na helikoptére. V meste zostal bývalý premiér par interim Sisowath Sirik Matak, ktorý bol jedným z najvyšších republikánskych predstaviteľov a zároveň „superzradcom“, ktorému predpovedali obesenie princom Sihanukom.
***
Tento deň mal však predohru trvajúcu od roku 1970. Odvtedy sa postupne dostávali k moci kambodžskí vzbúrenci infikovaní čudnou mutáciou komunistickej ideológie a ich nástrojom pri tomto bola Komunistická strana Kambodže na čele s Pol Potom. Získali všeobecne rozšírený názov Červení Khméri a postupne ovládli celú krajinu okrem hlavného mesta, ktoré dobyli v 1975.

Medzitým sa udiali na nimi okupovanom území veci, ktoré mali varovať svet, no nejako sa nedostali do povedomia ľudí mimo hraníc skôr, než bol oslobodený z ich zajatia François Bizot – francúzsky antropológ. Tento bol zadržaný a umiestnený do tábora M13, ktorý ovládali Červení Khméri a ktorému velil obávaný Douch. Tento výlupok vzbúreneckých veliteľov šéfoval neskôr v období najhoršej hrôzovlády v dejinách medzi 1975-1979 vyšetrovaciemu táboru S21.

Bizot bol odborníkom na buddhizmus v juhovýchodnej Ázii. Do Kambodže prišiel v 1965 študovať jazyk a zvyky národa a 10. októbra 1970 ho zatkli Červení Khmérovia a držali ho počas troch mesiacov v tábore „M13“. Bizot neskôr publikoval o tomto svojom hroznom zážitku knihu s názvom Le Portail neskôr odmenenú Literárnou cenou pozemnej armády – Erwan Bergot a Prix de Deux Magots v 2001. On upozornil svet, že vzbúrenecká armáda Červených Khmérov organizuje tábory, kde uskutočňuje genocídu národa a hlavne celú jeho inteligenciu.
Komunistická ideológia dovedená do krajného extrému zrodila obludný systém, ktorý zavraždil viac ako 2 milióny Kambodžanov.
Zdroj: Le Figaro, wikipedia.en

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/04/Angkor-VatKambodža.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/04/Angkor-VatKambodža.jpgadminHistorický krúžokĎaleký východ17. apríl 1975, keď Phnom Penh padol do rúk Červených Khmérov Je už 40 rokov po páde Phnom Penhu, keď zvíťazila v Kambodži diktatúra Červených Khmérov. Všetky mestá boli systematicky vyprázdnené od ich obyvateľov. Exodus spôsobený Pol Potovým režimom spôsobil stovky tisícok obetí. Tu uvádzam preklad článku, ktorý vyšiel v...