Pokúsim sa rozlúštiť doteraz neznámy psychologický profil muža, už bývalého prezidenta  „Generalidad“ , celoživotného zástancu nezávislosti Katalánska.

Tento secesionista už nebude cestovať tam a späť medzi Barcelonou a mestom Gerona na severe Katalánska, aby úradoval v Maison des Canons, gotickom paláci v centre Barcelony. Minimálne do decembrových mimoriadnych volieb vypísaných centrálnou vládou.

Je to miesto, kde sídli Generalidad, autonómna katalánska vláda.  Muž, ktorý v nej doteraz riadil záležitosti Katalánska, sa pokúsil vraj urobiť koniec s päťstoročnou históriou jednotného Španielska.

Aktuálne Katalánsko nemá pod palcom žiadne kľúčové miesta v politike, parlament nesmie zasadať a prezident Katalánska už nie je vo funkcii. Španielska vláda sa naopak prejavila ako veľmi militantná a použila krajný prostriedok bez dlhého rozmýšľania.

Puigdemont, ktorý odmietol vyhlásiť  samostatnosť Katalánska, lebo dúfal v kompromisnú dohodu s centrálnou vládou, sa teraz ocitol na ulici. Navyše jemu aj regionálnej vláde sa môže stať, že sa ocitnú vo väzení za vzburu až na 30 rokov.

Španielska vláda, tak sa zdá, používa ostré zbrane v boji za jednotné Španielsko. Preto je otázne, či výzvy k mierovej a demokratickej opozícii voči novej dočasnej vláde budú efektívne.

Kto je tento politik, ktorý sa ocitol tak rýchlo v ohni politického boja?

Carles Puigdemont i Casamajó (55) sa stal predsedom katalánskej vlády 12. januára 2016. V roku 2017 sa ocitol v koži nádejného prezidenta novej Katalánskej republiky.

Mariano Rajoy, španielsky premiér, ho 28. októbra odstraňuje z kresla premiéra Katalánska, lebo má zrejme pocit bezprostredného nebezpečenstva. Je to len vinou secesionistu Puigdemonta? Pozrime sa na to.

Puigdemont sa narodil v katalánskej obci Amer a vo svojej počiatočnej kariére sa zameral na novinárstvo v miestnych novinách už vo veku šestnástich rokov. Vyštudoval katalánsku filológiu na Univerzite v Gerone.

Neskôr sa stal riaditeľom Catalan News Agency a takisto týždenníka Catalonia Today. Podporoval stranu Zblíženie a jednota. V roku 2000 sa oženil s rumunskou novinárkou Marcelou Topor, s ktorou má dve dcéry. V roku 2006 vyšiel na vlastnú politickú dráhu v pozícii poslanca do parlamentu autonómneho Katalánska.  V roku 2011 ho zvolili do funkcie starostu Gerony, kde žil niekoľko rokov predtým. O štyri roky neskôr sa stal novým predsedom „Asociácie samospráv za nezávislosť“.

Na Olympijských hrách v Barcelone v 1992 sa zúčastnil akcie nazvanej „Operación Garzón“, ktorú organizovali  katalánski nacionalisti zoskupení v Terra Lliure, čo bola nacionalistická katalánska armáda fungujúca na ideologickej platforme marxizmu-leninizmu a secesionizmu. Počas akcie bolo zatknutých 45 katalánskych  aktivistov. Kauza dostala meno podľa sudcu, ktorý zabránil mučeniu zatknutých zo strany španielskej polície, ku ktorému sa už-už schyľovalo.

V januári 2016 bol zvolený za 130. predsedu katalánskej Generalidad katalánskym parlamentom. Nahradil tak Artura Masa, ktorý bol dovtedajším prezidentom Generalidad a tento akt mal byť  zárukou stability parlamentu pre jeho novú vládu. 14. januára predstavil svoju zostavu vlády.

Všetky médiá začali jednohlasne odsudzovať nezodpovednosť  Carlesa Puigdemonta, ktorý sa celý svoj život, už od detstva, aktivizuje za nezávislosť Katalánska.  Je tu však masa ľudí, ktorí takisto celý ten čas organizujú opozíciu voči vláde v Madride a konštruktívne kritizujú ekonomický systém.

Za celý ten čas mohla španielska vláda a parlament urobiť pokusy dohodnúť sa na nejakých kompromisoch dobrých pre obe strany. Bohužiaľ, tento prípad naznačuje skôr, že chyba je na strane španielskej vlády v Madride, ktorá zrejme nemá politické a diplomatické schopnosti, nemá spôsobilých vyjednávačov a keď nechala veci dospieť do krajnosti, používa prehnane silné zbrane. Vláda Mariana Rajoya nie je ochotná sebakritického pohľadu na vlastnú situáciu. Španielskej demokracii odzvonilo vinou Madridu a nie Barcelony.

Carles Puidgemont, ktorý síce nedosiahol azyl v Belgicku, len dočasné trvanie lehôt, ktoré platia pre procedúry bruselskej byrokracie v prípade jeho európskeho zatykača, sa bojí o svoj život.

Puidgemont čakajúci na belgickej slobode spolu so štyrmi kolegami sa 11.11. 2017 podľa www.express.co.uk vyjadril, že by mohol skončiť s rozsudkom o poprave rovnako ako premiér Katalánska Lluis Companys v 30. rokoch 20. storočia, ktorého popravili zastrelením. Vtedajšiu popravu vzbúreneckého premiéra Katalánska mal na svedomí generál Franco.

Companysa zastrelili v roku 1940 potom, ako sa vrátil z exilu z Francúzska.

Pablo Casado, španielsky hovorca Ľudovej strany Mariana Rajoya povedal: “Dúfajme, že zajtra nič nebude vyhlásené, pretože osoba, ktorá robí vyhlásenia, skončí ako osoba, ktorá urobila vyhlásenie pred 83 rokmi.“

Keď sa ho neskôr spýtali, čo značí táto hrozba, oznámil, že to bolo varovanie pred opakujúcou sa históriou.

Dúfajme, že Puidgemont nebude nútený urobiť tú istú chybu, pretože Belgicko nebude musieť vydať exulanta s európskym zatykačom, ak mu hrozí v jeho vlasti smrť.

©Ľudmila Balážová-Marešová

zdroje: európske internetové médiá

Carles Puigdemont - portréthttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/11/Carles-Puigdemont-e1510427459267.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2017/11/Carles-Puigdemont-e1510427459267.jpgadminPolitikaEÚ,Puigdemont Carles,ŠpanielskoPokúsim sa rozlúštiť doteraz neznámy psychologický profil muža, už bývalého prezidenta  „Generalidad“ , celoživotného zástancu nezávislosti Katalánska. Tento secesionista už nebude cestovať tam a späť medzi Barcelonou a mestom Gerona na severe Katalánska, aby úradoval v Maison des Canons, gotickom paláci v centre Barcelony. Minimálne do decembrových mimoriadnych volieb vypísaných centrálnou vládou. Je to miesto,...