Generálny tajomník OSN Jens Stoltenberg apeloval v nedeľu na zdržanlivosť v Macedónsku potom, ako zabili teroristi 22 osôb, z ktorých boli ôsmi policajti. Výsledkom zásahu poriadkových síl Macedónska proti ozbrojenej skupine bolo 22 obetí, počas ktorého zranili aj ďalších 37 ľudí.

Útočníci, pravdepodobne albánski, sú opisovaní ako „teroristi“ samotnou vládou Macedónska. Podľa nej prišli zo „susednej krajiny“, aby zaútočili na štátne inštitúcie v regióne Kumanovo, ktoré je 40 km na sever od hlavného mesta Skopje.

Tento incident znepokojil celý Balkán. EÚ tiež vyhlásila „hlboké zaujatie“ týmito násilnosťami, ktoré budia strach z konfliktu. Podobné niečo sa odohralo v roku 2001, keď sa albánski rebeli vzbúrili proti silám bývalej Juhoslávie na území s 2,1 mil. obyvateľmi väčšinou pravoslávneho vierovyznania.

Kumanovo je v stave obležania

Túto nedeľu pokračovali sporadické boje v meste Kumanovo, ktoré je väčšinou albánske a islamské. Elitné jednotky prevážajúce sa na obrnených vozidlách v policajných uniformách zablokovali lokalitu, kde boli rozmiestnení členovia rebelov. Helikoptéry poriadkových síl prelietavali nad mestom.

Ešte 9. mája boli evakuovaní obyvatelia mesta, keďže prebiehali boje medzi políciou a ozbrojenou skupinou.

Hovorca polície oznámil v nedeľu na obed, že operácia proti tejto skupine je v bode ukončenia. Hovorca tiež naznačil, že na útoku sa zúčastnilo viac ako 30 osôb, väčšinou z Macedónska, no tiež piati boli z Kosova a Albánska, všetko pôvodom Albánci. Vláda vyzvala občanov k zachovaniu pokoja a vyhlásila v nedeľu dva dni národného smútku.

Srbsko posilňuje svoje jednotky na hranici

Srbsko, ktoré susedí na svojom juhu s Macedónskom tiež oznámilo, že posilňuje svoje jednotky na tejto hranici. Belehrad, ktorý prekonal podobný konflikt počas kosovskej vojny v 1998-1999 s albánskou UCK , je v súčasnosti v delikátnom vzťahu voči svojej bývalej provincii.

Na jar v roku 1999 tlak Belehradu na gerilu kosovských Albáncov a na civilov pokračovalo operáciou NATO so silami USA, ktoré bombardovali 60 dní Srbsko s Belehradom, následkom čoho sa srbská armáda stiahla z Kosova. V roku 2008 s podporou USA a väčšiny členských krajín EÚ Kosovo vyhlásilo svoju nezávislosť, čo je štatút, ktorý Srbsko dodnes odmieta potvrdiť.

Zo svojej strany Macedónsko tiež zažilo konflikt v roku 2001 s vlastnými albánskymi rebelmi. Títo boli podporovaní ľuďmi aj zbraňami od bývalej kosovskej gerily. Pod tlakom západu sa dohody z Ochridu podpísali šesť mesiacov po konflikte. Tieto dohody priniesli výhody v právach Albáncom, ktorí tvorili 25% z celkového 2,1 mil. obyvateľov Macedónie.

Macedónia je kandidátkou na prijatie do EÚ už desať rokov, no v súčasnosti prechádza politickou krízou. Niekoľko mesiacov sú v opozícii politické formácie ľavice, ktoré obviňujú vládnucu silu zo zakonzervovania korupcie, následkom čoho bolo odpočúvaných 20 000 osôb, väčšinou politikov, novinárov a náboženských vodcov.

Zdroj: Le Monde

foto: Le Monde/Kumanovo – macedónska armáda

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/05/Kumanovomacedonsko.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/05/Kumanovomacedonsko.jpgadminPolitikaBalkán,EÚGenerálny tajomník OSN Jens Stoltenberg apeloval v nedeľu na zdržanlivosť v Macedónsku potom, ako zabili teroristi 22 osôb, z ktorých boli ôsmi policajti. Výsledkom zásahu poriadkových síl Macedónska proti ozbrojenej skupine bolo 22 obetí, počas ktorého zranili aj ďalších 37 ľudí. Útočníci, pravdepodobne albánski, sú opisovaní ako „teroristi“ samotnou vládou Macedónska. Podľa nej...