Ako sa musia adaptovať firmy?
I keď vidíme zatiaľ len začiatok, jedna vec je už istá: Štvrtá industriálna revolúcia je najväčšia premena ľudskej civilizácie, ktorú poznáme. Ešte nikdy nevyvinula žiadna etapa industrializácie takú transformačnú silu, ako súčasná.

4. priemyselná revolúcia mení prakticky každú ľudskú činnosť. Mení spôsob výroby vecí, spôsob využitia zdrojov našej planéty, spôsob komunikácie a interakcie nielen s ľudskou rasou ale aj inými možnými subjektami. Mení sa aj spôsob učenia a práce, spôsob vládnutia a spôsob obchodovania. Jej možnosti rýchlosť a dosah sú bezprecedentné.

Ak si uvedomíme, že pred desiatimi rokmi neboli smartfóny, je jasné, aký technologický skok máme tesne za sebou.

Pred niekoľkými dekádami internet prepájal len niekoľko kusov počítačov a ich adries. Dnes sa prakticky každá ľudská bytosť môže kontaktovať cez sieť kdekoľvek na zemeguli, čo jej dáva možnosť získania vedomostí v obrovskom spektre z celého sveta.

Enormné možnosti však zahŕňajú aj enormné riziká. Ak sa však urobí táto zmena správne, digitalizácia dá výhody 10 miliardám ľudí obývajúcich Zem v roku 2050. Ak sa to urobí zle, ľudstvo sa rozdelí na víťazov a porazených, sociálne vylúčených a anarchia môže vysoko vzrásť.

Spoločnosti a obce by sa mohli v tomto prípade dezintegrovať a občania by už nemuseli považovať svoje vlády za schopné spĺňať svoje úlohy čo sa týka justície a bezpečnosti.

Joe Kaeser, predseda a CEO v Siemens AG povedal na túto tému: „Štvrtá priemyselná revolúcia nie je o technológiách a obchode, je o spoločnosti.“

Preto 4. technologická revolúcia bude čeliť sociálnym výzvam. Je fascinujúce, keď boty píšu texty a stroje hovoria s ostatnými strojmi. My ľudia definujeme algorytmus, ktorý ovláda stroje a nie je ku tomu iná cesta. A nespôsobujme nedorozumenia o tejto veci: teraz píšeme kódy, ktoré zatienia našu spoločnú budúcnosť.

To sa deje pri výrobe práve teraz. Čo nazývame Industrie 4,0 umožňuje výrobcom tvoriť „digitálne dvojča“ celej manufaktúrnej oblasti – od laboratórií po fabrickú výrobu, od výstaviska po služby. Výrobcovia môžu navrhovať, simulovať a testovať sofistikované produkty vo virtuálnom priestore predtým, ako vyrobia prvý fyzický prototyp, predtým ako inštalujú výrobné linky a predtým ako naštartujú výrobu.

Softvéry pomáhajú optimalizovať každý proces a každý cieľ, ktorý je používaný ľuďmi alebo strojmi. Raz budú zmenené všetky virtuálne práce, výsledky budú premenené na fyzické predmety. Stroje tak uzavrú slučku pri návrate z virtuálneho sveta.

Táto integrácia virtuálneho a fyzického sveta do tzv. kyber-fyzických systémov, to je gigantický skok, na ktorý sa v súčasnosti pozeráme.

To zatieňuje všetko, čo sa stalo doteraz v priemyselnom vývoji. 4. technologická revolúcia zničí milióny pracovných miest a vytvorí milióny nových. A pretože to zasiahne 70% svetového obchodu, je to skutočne o „bohatstve národov“, ako povedal Adam Smith. Tu nastupuje otázka: čo môžeme urobiť aby mnohí občania benefitovali zo 4. priemyslenej revolúcie?

1/ Môžeme sa poučiť z minulosti a vytvoriť konceptuálny základ pre inkluzívnu spoločnosť. V strede 20. storočia lídri ako ekonóm Alfred Mueller-Armack vyvinuli tzv. sociálne trhovú ekonomiku, ktorá funguje v dnešnom 21. storočí. Spomenutý ekonóm vytvoril víziu otvorenej ekonomiky, čo mieri ku „spoločnému princípu voľného trhu s férovou distribúciou a prosperitou“. Táto vízia je viac ako relevantná dnes viac ako inokedy predtým, pretože sa týka cesty k inkluzívnej forme kapitalizmu a k modelu ekonomicko-sociálneho blahobytu.

Myslím si /Joe Kaeser/, že nasledujúci krok po chodníčku inkluzívnosti je významný nástup štandardov pre obchod, ktoré sa týkajú sociálnej zodpovednostti a udržateľnosti.

Ako protiklad voči poučkám Miltona Friedmana, obchod obchodov nemusí byť obchodom. Há Hodnota portfólia akcionára nemusí byť meradlom. Mali by sme vytvoriť hodnotu akcionára podľa nového – jeho sociálnej hodnoty ako kritérium pre výkon firmy.

Dnes akcionári-nákupcovia, držitelia akcií, dodávatelia, zamestnanci, politickí lídri, spoločnosť ako celok správne očakáva od firiem, aby ocenili aj  svoju celkovú spoločenskú zodpovednosť, napríklad, ochranu klímy, boj za sociálnu spravodlivosť, pomoc utečencom a tréning a výchovu pracovníkov. Obchody obchodov majú byť schopné tvoriť hodnoty pre spoločnosť.
V Siemense sa volá po tomto „obchode pre spoločnosť“.

2/ Pretože 4. priemyselná revolúcia je o vzdelávaní, potrebujem konkurenčnú revolúciu vo výcviku a vzdelaní. Tuná vlády aj obchodníci musia spojiť sily, aby poskytli pracovníkom so schopnosťami a kvalifikáciou to, čo potrebujú pre účasť v digitálnej ekonomike, aktuálne, aby boli schopní zachytiť príležitosti tvoriť za pomoci umelej inteligencie. Ak pracovná sila nemôže byť udržaná za pomici pokročilého vzdelávania, ako budú milióny nových pracovných miest udržané?

3/ Musíme podporiť inovácie a schopnosť adaptovať sa. Digitalizácia nám predstavila svoju zničujúcu silu v minulosti. Vtedy totiž zrušila celé priemyselné odvetvia. Môžete povedať teraz, že „Internet odstrihol prostredníka“. Digitálne technológie umožňujú celkom nové obchodné modely a teraz vidíme, že umožňujú aj nové sociálne modely.

Jedným z nich je zdieľaná ekonomika. Táto je výzvou pre jeden zo základných ekonomických zákonov: prominentná úloha vlastníctva. Je jedno, či to považujete za zlé či dobré, toto je jednoducho realita.

4/ Ako lídri musíme nabrať odvahu poukazovať na tieto otázky. A je ich mnoho.

Ako môžeme zabezpečiť budúce pracovné miesta, ktoré budú zrejme odstránené robotmi?

Budeme potrebovať záruku základného príjmu?

Máme ustanoviť dane na softvéry a roboty?

Majú firmy poskytovať globálne IT-programy tak, aby dodržiavali aj medzinárodné pravidlá a regulácie?

Ak áno, ako ich možno k tomu donútiť?

Ktoré slobody a práva majú mať individuálne osoby v digitálnom veku?

Toto sú dotknuté problémy, ktorým dnes čelíme. A nemožno myslieť túžobne na „staré dobré dni“, aby sme si mohli dávať odpovede na výzvy. Poľský sociológ a filozof Zygmunt Bauman vo svojej knihe „Retrotopia“ uvažuje, že mnohí stratili všetku vieru v myšlienku výstavby budúcej spoločnosti a otáčajú sa k ideám minulosti, spálenej, no nie mŕtvej.

Namiesto toho sa musíme pozerať dopredu, na bod, kde sú príležitosti a riziká 4. priemyselnej revolúcie a vyhrnúť si rukávy a vymyslieť odpovede, ktoré budú skutočne fungovať pre nás a budúce generácie.
zdroj: Svetové ekonomické fórum
preklad: redakcia SvP

4. technologická revolúcia: Svet sa mení. Ako sa musia adaptovať firmy... |https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2018/01/137px-World_Economic_Forum_logo.svg_.pnghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2018/01/137px-World_Economic_Forum_logo.svg_.pngadminEkonomikaDavos 2018,worldAko sa musia adaptovať firmy? I keď vidíme zatiaľ len začiatok, jedna vec je už istá: Štvrtá industriálna revolúcia je najväčšia premena ľudskej civilizácie, ktorú poznáme. Ešte nikdy nevyvinula žiadna etapa industrializácie takú transformačnú silu, ako súčasná. 4. priemyselná revolúcia mení prakticky každú ľudskú činnosť. Mení spôsob výroby vecí, spôsob využitia...