Okolo 10 000 nemeckých podnikov má obchodné vzťahy s Iránom, patria k nim veľké skupiny ako je Siemens. Už dva dni sú nemeckí priemyselníci v šoku. Oznam Donalda Trumpa z 8. mája  o zrušení nukleárnej zmluvy s Iránom zmrazilo ekonomické jadro v údolí Rýna.  Tento úder je osobitne tvrdší pre nemecké firmy než iné európske. Nový ambasador USA v Nemecku Richard Grenell bez objímajúcich pozdravov a obvyklej opatrnosti tlmočil rozhodnutie amerického prezidenta veľmi priamymi a vôbec nie diplomatickými slovami: "Nemecké firmy prítomné v Iráne musia prerušiť  ihneď svoje aktivity“, napísal v stredu na Twitteri. Hlboký resentiment Po zverejnení tejto správy Eric Schweizer, prezident federácie obchodných komôr a nemeckého priemyslu, vyhlásil, že návrhy pána Grenella „vyprovokovali veľké neistoty a hlboký odpor v centre nemeckej ekonomiky.“ "Pán Grenell je ambasador len krátko a musí určite vojsť do svojej novej úlohy. Som si istý, že mu naše ministerstvo zahraničných vecí pripomenie, že nie je jeho úlohou dávať príkazy nemeckým podnikom alebo im hroziť“, reagoval Michael Tockuss, člen vedenia iránsko-nemeckej obchodnej komory. Dieter Kempf, predseda BDI, hlavnej priemyselnej federácie Nemecka, použil menej diplomatický tón.  Zo svojej strany ubezpečil, že „nemá žiadne porozumenie pre rozkaz adresovaný nemeckým podnikom prerušiť ich aktivity v Iráne.“ V komuniké zo stredy 9. mája na obed uviedol,  že „hlboko ľutuje“ odstúpenie USA od zmluvy, „o ktorej sa dlho a náročne „ vyjednávalo. Tlaky na „nepredvídané dôsledky“ „Nemecký priemysel odmieta použitie…
Pokračovať v čítaní