Archives for december, 2016

Kultúra

Mon roi nie je môj kráľ /recenzia/

Film Mon roi Scenáristka Étienne Comar a režisérka Maïwenn rozohrali koncert dvoch rozličných temperamentov a emócií v jednotlivých výstupoch z intímneho života dvoch. Scenár kreoval výrazne  rozdielne nátury v časovo dobre vymeraných filmových sekvenciách prerušovaných spomínaním hlavnej hrdinky Tony. Keď sa začína rytmus eskapád a vzťahových surovostí stávať očakávaným, príde prestrih na spomínajúcu hlavnú hrdinku, divák si vydýchne. Turbulentný vzťah s drásavými psychologickými peripetiami pokojnej až flegmatickej právničky, ktorá sa rozhodla dať  si urobiť dieťa za každú cenu síce nekončí hneď, ako by sa po rozvodovom procese čakalo, agónia pokračuje kým sa Tony „nepodarí“ dostať sa po zranení na lyžiach do sanatória. Nehoda sa postará o čas na rozmýšľanie. Vzťah, ktorý zabíjal Tonyin partner Georgio systematicky a so stupňujúcim sa cynizmom, nemal šance na prežitie už v prvej štvrtine filmu. No tehotná žena a neskôr matka dojčaťa sa však zubami nechtami držala zámeru zachovať si vzťah a otca pre dieťa. Sú však situácie, keď cieľavedomosť zabíja. Psychofarmaká počas tehotenstva určite zarazia našu domácu diváčku už na začiatku, neočakávaný prepad exekútorov v spoločnom byte či vnútené polygamné chovanie otca dorazia posledné šance na zachovanie manželstva. Psychologický model, ktorého anatómiu temer virtuózne spodobujú herci Emmanuelle Bercot a Vincent Cassel, sa nepodarí udržať pri živote a je otázne, nakoľko pomáha dieťaťu prítomnosť otca vo výchove. Muž na začiatku v roli kráľa skončí v celkom…
Pokračovať v čítaní
Frankofónne štáty

Miláno, strategické miesto pre džihád

Toto je osoba, ktorá sa radikalizovala tak, že bola schopná ukradnúť kamión a pozabíjať kupujúcich na Vianočnom trhu. Anis Amri, predpokladaný autor teroristického útoku v Berlíne bol zastrelený v Miláne počas policajnej kontroly. Oznámil to minister vnútra Talianska a potvrdil, že niet pochýb, že hľadaný muž je Anis Amri, páchateľ kamiónového útoku v Berlíne. Hlavné mesto Lombardie je miesto koncentrácie džihádistov alebo aj tuniských teroristov, ktorí tam žili, hlavne tých, čo patria do kádra Abu Násima z ISIS. Zhoda náhod alebo program? Tunisan Anis Amri, predpokladaný páchateľ útoku na vianočný trh v Berlíne bol zastrelený v noci zo štvrtka na piatok v Miláne, čo komentoval taliansky denník  Corriere della Sera takto: „ Hlavné mesto Lombardie bolo vždy križovatkou viacerých ciest. Prvá vedie zo severnej Európy, hlavne z Belgicka a Francúzska. Druhý smer vedie zo vzdialenejšieho Afganistanu a tretí smer od severnej Afriky.“ Potom ako prešiel Nemecko a Francúzsko prejdúc cez Paríž, zlyhal v Miláne, ktoré už ukrylo viacero džihádistov. Medzi nich patrí aj Abu Násim, iný Tunisan a člen ISIS. Mimochodom, Násim už bol zatknutý 16. novembra 2016 v Chartúme sudánskymi policajtami. To urobilo koniec s neuveriteľnou anabázou cez desiatku krajín Európy, Blízky východ, Afganistan a Afriku, kde tento veliteľ dostal výcvik ISIS. Jeho skutočné meno je Moez Ben Abdulgader Ben Ahmed Al-Fezzáni. Bol naňho vydaný zatykač za verbovanie džihádistických elévov v Miláne. V tomto istom meste sa radikalizoval…
Pokračovať v čítaní
Politika

Ruský vyslanec v Ankare zabitý počas atentátu

Útočník tento pondelok uskutočnil ozbrojený útok na Andreja Karlova, keď bol na výstave umenia. Diplomat zomrel v nemocnici kde bol prevezený. Vyslanec Ruska v Turecku zomrel tento pondelok počas ozbrojeného útoku  v Ankare, hlásia turecké médiá. Jeho smrť  potvrdila ruská diplomacia pre AFP. Útočník hovoril  podľa svedkov citovaných agentúrou o Alepe a o pomste. Andrej Karlov bol zasiahnutý guľkou mužom, ktorý naňho zahájil streľbu keď bol na výstave umenia v hlavnom meste Turecka. Bol odvezený do nemocnice. Počas útoku zranil aj tri iné osoby. Útočníka „neutralizovali“ ako oznámila provládna tlačová agentúra Anadolu bez upresnenia, či terorista zostal na žive. Na twitteri však oznámili, že atentátnika zneškodnila turecká polícia tesne po čine. Na nejakom videu sa jeho autor vyjadruje po arabsky potom,  ako vystrelil na diplomata takto: „Allahu Akbar(...) Nezabudnite na Alepo. Nezabudnite na Sýriu. Nebudete v bezpečí dokiaľ (zlý zvuk). Len smrť ma môže zastaviť. Všetky osoby majúce zodpovednosť za ukrutnosti (v Sýrii) za to zaplatia. Neskôr bola zverejnená totožnosť vraha: je to Mevlüt Mert Altıntaş a bol dôstojníkom polície v Ankare. Video atentátu je zverejnené na News_Executive na Twittteri. ©redakcia SvP
Pokračovať v čítaní
Politika

Prehľad protitrumpovskej americkej tlače

V USA sa roztrhlo vrece, z ktorého sa vysypalo more nepriateľov nastávajúceho prezidenta. Antitrumpovská kampaň po prehraných voľbách dosiahla rozmery, ktoré sú ojedinelé v histórii amerických demokratických volieb. Od celkom marginálnych hlúpostí ako je zlé jedlo v reštaurácii Gril v Trumpovom mrakodrape (stránka Vanity Fair), cez ohováranie Ivanky Trump, ktorá má vraj neprimerané ambície dostať sa do tímu budúceho prezidenta (tiež Vanity Fair) až po vážnejšie politické komentáre na CNN. Britská BBC a ľavičiarsky The Guardian píšu otvorene o ťažkostiach zjavujúcich sa na politickom obzore Donalda Trumpa. Washington Post obsahuje niekoľko strán článkov o Trumpovi. Široká paleta článkov o Trumpovi a jeho volebnom tíme píše nielen o hlúpostiach ale aj o serióznych výhradách, ako je napríklad financovanie kampane tabakovým koncernom a jeho prepojenou firmou alebo o lžiach, ktoré šíril Trump aby získal voličské hlasy. BBC sa tiež nesnaží vytvárať pozitívny image. Zabudlo sa u nich na zahmlievanie a politický newspeak, otvorene sa píše o problematickom nástupe Trumpovho tímu do úradu. Závažnejšie fakty uvádza seriózny The Guardian, ktorý sa zameriava na situáciu hlavne v zahraničnej politike. Z tohto ministerstva nastal davový únik vyššie postavených úradníkov. Guardian píše, že neobvyklý počet mladších úradníkov z Národnej bezpečnostnej rady odchádza alebo chce odísť kvôli prichádzajúcemu poradcovi Michaelovi Flynnovi. Tento údajne zdieľal utajené informácie zahraničným vojenským predstaviteľom. Biely dom čelí exodu zamestnancov, ktorí riadia zahraničnú politiku, ako uvádzajú bývalí a terajší úradníci. Všetci vysoko…
Pokračovať v čítaní
Kultúra

Oscary 2017: deväť zahraničných filmov v semifinále

Kanaďan, režisér a herec Xavier Dolan a iránsky režisér Ašgar Farhádí vyberali deväť  filmov, s výnimkou vlastných, ktoré boli zaradené do výberu a ktoré sa majú dostať do konečného výberu pre najlepší zahraničný film ocenený Oscarom 2017. Akadémia umení a vedy uviedla vo svojom komuniké vybrané filmy ako je franko-kanadský "Juste la fin du monde"(Až na konci sveta), personálna dráma od Xaviera Dolana, ktorý dostal už jedno ocenenie na Festival de Cannes. Bola to Veľká cena. Ďalším kandidátom je rozprávkový animák "Ma vie de courgette" (Môj život tekvice) od Claude Barrasa vo švajčiarsko-francúzskej koprodukcii. Viď trailer: Ruská filmová dráma  „Paradis“ , v ktorom hrá Philippe Duquesne, sa tiež prepracovala  do predbežného výberu. Stihla získať viacero ocenení, napríklad Zlatého leva z Benátok. Tematicky sa jedná o osobnú drámu troch účastníkov Druhej svetovej vojny v rámci francúzskeho odboja. O napätie sa stará zaujímavá trojka ruskej šľachtickej emigrantky, dôstojníka SS a francúzskeho kolaboranta. Režisérom je Andrej Končalovskij. V komuniké sa objavila aj „Tanna“ od austrálskych tvorcov a zo severnej Európy sa vyrojili  filmy ako „Toni Erdmann“ od nemeckého Marena Adena, nórska snímka „The King´s choice“, dánsky „Les oubliés“ a švédsky film „Mr. Ove“ od Hannesa Holma. „The King´s choice“ (Kráľov výber) je dokumentárna dráma tiež z druhej svetovej vojny, ktorá sa zaoberá dejmi okolo nórskeho protinacistického odboja a zaradenia sa Nórska medzi Spojencov.…
Pokračovať v čítaní
Anglofónne štáty

Predpovede Paula Johnsona na 1. polovicu 21. storočia

Paul Johnson, konzervatívny katolícky historik a novinár, sa pokúsil skonštruovať víziu blízkej budúcnosti. Zaoberá sa v nej vojnami, peniazmi a imigrantmi. Myslí si, že tretia svetová vojna nebude, lebo sýrsky konfikt nemá potenciál valiacej sa snehovej gule. Sýria je zničená len kvôli záujmu Saudov a Iránu. Ďalej už nechce rozmýšľať, lebo by musel pripustiť, že pôsobenie Saudov nezačalo na základe svojvoľného či samostatného rozhodnutia. Je jasné, že Obamova administratíva nastúpila cestu demilitarizácie americkej politiky. No vojny sa dnes už nevedú apriori kvôli náboženstvu (pozri šiiti kontra sunniti), ale kvôli peniazom a rope. Najbližšie vojnové akcie očakáva až o dvadsať rokov, keď sa vyprofiluje India ako IT-veľmoc a bude súperiť s Čínou. V polovici 21. storočia sa majú stať tieto dve krajiny superveľmocami. Jedna z nich bude demokratická a druhá bude prežívať v totalitnej pasci. Ktorá to má byť, nie je ťažké uhádnuť. Čína. Johnson si vybral ešte jednu dvojicu veľmocí, ktoré sa budú vyvíjať na princípe vzájomného súperenia. Rusko a USA. Nová americká (Trumpova?) vláda má zlepšiť status USA vo svete,  ktorý sa zosunul do nižšej kategórie počas Obamovej vlády. Podľa Johnsona zavinila práve slabá práca prezidenta globálne posilnenie renomé  Putinovej vlády. Táto situácia historika Johnsona zvlášť znepokojuje. Iným dôležitým javom podľa neho má byť populačný nárast v Afrike a Ázii, kde je už…
Pokračovať v čítaní
Frankofónne štáty

Kandidáti: Marine Le Penová

Kto je Marine Le Pen? To vie snáď každý. Za istých okolností by mohla byť francúzskou prezidentkou. Tie okolnosti spočívajú v tom, že aktuálne sondy verejnej mienky ju umiestňujú na prvé miesto spomedzi všetkých kandidátov politických strán. Jediný François Fillon, kandidát pravicovej UMP, ju ohrozuje vážnejšie, chýba mu len jedno percento, aby ju dohnal. No napriek tomu, celkové predpovede sú pre Marine Le Pen menej optimistické. Veštia jej prehru v druhom kole prezidentských volieb v 2017. Aké sú teda rozdiely, ktoré spôsobujú znevýhodnenie Marine Le Pen voči kandidátovi, ktorý jej šliape na päty? Objektívne poňaté, rozdiely sa vyvažujú. Marine Le Pen je sociálnejšia v celkovom vnímaní sociálnej politiky ako pravičiar Fillon. Týka sa to ako vnútornej sociálnej politiky Francúzska, tak aj sociálnej politiky európskej, ktorú sústavne komentuje z pohľadu poslankyne v EP. Má však nevýhodu v nacionalistickom poňatí sociálnej politiky. Nechce poskytovať vzdelanie pre deti nelegálnych prisťahovalcov, čo sa javí byť krátkozraké. Tú istú víziu má aj v zdravotníctve, no pre občanov Francúzska je schopná poskytovať vyrovnané služby v zdravotníctve a momentálne komentuje spôsob plnenia fondu zdravotného poistenia, ktorý je podľa nej nespravodlivý. Pravidelní platcovia zdravotných odvodov dávajú do fondu 25 mil. € mesačne a títo sú podriaďovaní neustálemu zvyšovaniu odvodového zaťaženia kvôli neproduktívnym imigrantom. Marine Le Penová však v súťaži s Fillonom víťazí o špičku nosa, kandidát UMP má totiž výsostne pravicový…
Pokračovať v čítaní
Anglofónne štáty

Trump menoval „priateľa Rusov“ do kresla ministra zahraničia

Trump menoval  hlavu Exxon Mobilu do čela americkej diplomacie Graf prepojení najväčších ropných spoločností v USA. Obrázok: Wikimedia Commons Rex Tillerson prichádza. Je potvrdený do pozície ministra zahraničia USA ako budúce číslo jeden v zahraničnej diplomacii Spojených štátov. Minister zahraničia vo vláde Donalda Trumpa bude veľký šéf, ktorý patrí do sféry elít. Rex Tillerson je totiž hlavou ropného koncernu ExxonMobil. „Neviem si predstaviť nikoho lepšie pripraveného a tiež oddaného pre službu na ministerstve zahraničia v tomto osudovom momente našej histórie“, potvrdil zvolený prezident USA v jednej citácii v komuniké. Tillerson bol v politickom zákulisí novej politickej vlny považovaný za najväčšieho favorita na tento post, o čom referovali najväčšie americké médiá. Teraz je to oficiálne. Donald Trump bude musieť zreformovať celkom svoju administratívu. Ľudia do nej sú však vyberaní na základe svojej lojality voči novému prezidentovi  viac, než na základe svojej kompetencie, vyjadril sa článok v Les Échos. Tillerson je známy udržiavaním vzťahu s prezidentom Putinom, čo predznamenáva charakter budúcich vzťahov a orientovania sa diplomacie USA. Toto menovanie zároveň symbolicky naznačuje, že aktivity v ropnom a plynárenskom biznise pôjdu tak, ako si to predstavuje riadiaca hlava ExxonMobil, ktorý má svoje obchody vo viac ako 50 krajinách. Táto firma uzavrela pred niekoľkými týždňami zmluvu s Rosnefťom. Tillerson bol v roku 2012 vyznamenaný samotným Putinom Radom Priateľstva. Nominácia Tillersona zároveň výrazne poznačí vzťahy s krajinami Zálivu a severoafrickými arabskými…
Pokračovať v čítaní
Frankofónne štáty

Kandidáti: Manuel Valls

Doterajší francúzsky premiér Manuel Valls, ktorý patrí do tábora socialistov, vstupuje  do primáriek  Parti socialiste, ktorá si hľadá nového lídra namiesto odstupujúceho Hollanda. Aby sa mohol naplno sústrediť na svoju volebnú kampaň, odstúpil z funkcie prvého ministra. Na jeho miesto vymenoval prezident doterajšieho ministra vnútra Bernarda Cazeneuvea. Za Cazeneuva prevzal kormidlo v tomto silovom rezorte ďalší socialista Bruno Le Roux. Terajší socialistický vládny tím má však pred sebou už len krátku budúcnosť, lebo voľby v roku 2017 môžu kvôli nepopularite Françoisa Hollanda urobiť cestu pre vládu pravice. Najnovšie prieskumy ukazujú jasnú prevahu hlasov pre pravičiara Françoisa Fillona z UMP. Pozrime sa teda bližšie na toho, ktorý zanechal druhú najvyššiu vládnu pozíciu v štáte, aby vložil všetky sily do boja, ktorý dnes vyzerá ako vopred prehraný, lebo socialisti sa umiestňovali v prieskume až od piateho miesta. Manuel Carlos Valls Galfetti je pôvodne španielsky občan. Narodil sa v Barcelone v rodine husľového virtuóza v roku 1962. No na španielskej pôde strávil len jeden deň, pretože jeho rodičia bývajúci už dlhšie vo Francúzsku chceli, aby prežil aspoň jeden deň v Španielsku. Jeho  starý otec bol pravicového zmýšľania, zúčastnil sa v Španielskej občianskej vojne na strane katolíckeho odboja. Druhý starý otec z otcovej strany bol bankárom, založil finančný dom Pons i Valls. Sám Manuel Valls sa po naturalizovaní v roku 1982 zapojil do politického života. Ešte ako Katalánec…
Pokračovať v čítaní
Frankofónne štáty

Kandidáti: François Fillon – nový líder pravicovej UMP

Muž reforiem V najbližších dieloch seriálu „Kandidáti“  sa objavia profily protagonistov prezidentských volieb vo Francúzsku. Dnes je na programe François Fillon (62), ktorý sa stal kandidátom pravice, lebo vyhral dve kolá primáriek v roku 2016. Má za sebou vážny kariérny úspech ako premiér Francúzska v rokoch 2007-2012. Syn notára a historičky z Le Mans/Sarthe vyrástol v štvordetnej rodine na francúzskom vidieku . Vyštudoval právo na univerzite v Le Mans a doktorát získal na Univerzita Paríž V. Je ženatý s Penelope Kathryn Clarkovou, ktorá je rodená Walesanka a má s ňou päť detí. Penelope Fillon ako päťdetná manželka vrcholového politika je obľúbenou tvárou britskej tlače a vzorom pre britské ženy. Fillon ako občan mesta, kde sa konajú závody Formule 1 fandí automobilovému pretekaniu. Politickú kariéru začal na regionálnej úrovni v pozícii asistenta poslanca z gaullistického prostredia a do vysokej politiky sa prepracoval v roku 1993 v tábore republikánov, kde sa stal členom strany RPR Jacquesa Chiraca. Vďaka nemu sa ocitol na ministerstve dopravy ako šéf úradu ministra Joela Le Theula. Po jeho úmrtí prevzal jeho mandát. Tiež sa mu podarilo vyhrať voľby v departmente a aj tam nahradil svojho mentora Le Theula, čím sa ocitol v Národnom zhromaždení Francúzska v úlohe benjamína poslancov vo veku 27 rokov. UMP (Únia pre ľudové hnutie) sa mu stala štartovacou čiarou, z ktorej vybehol do pozície ministra sociálnych vecí v období  vlády premiéra  Jeana-Pierra…
Pokračovať v čítaní
12