V slovenskej tlači sa začalo písať o zlacňovaní potravín až o 20% dolu. Ten, kto nakupuje v maloobchode, pretože je naň odkázaný, vie, že to nie je celkom tak. Ceny sa držia na rovnakej úrovni, teda na príliš vysokej, aj napriek nútenému zlacňovaniu zeleniny a ovocia. Sú tu totiž iné tovary, ktorých ceny sa dokonca zvyšujú. Obyčajná kuracina, ktorá je prvou voľbou skromnej slovenskej domácnosti zo strednej triedy, je dokonca zdražená a nie že by stagnovala. Ostatné mäsá dosiahli cenové stropy, ktoré sú pre tento spomenutý typ rodiny už neúnosné.

Zeleninári a ovocinári údajne nie sú spokojní s výškou kompenzácií strát. Spotrebiteľovi sú však tieto starosti cudzie, pretože sa na jeho mesačných výdavkoch nijako neprejavujú. Cenová vojna sa totiž vedie nie medzi bezmocnými konzumentami a určujúcim maloobchodom ale medzi výrobcami, výkupom a maloobchodom. Potravinové reťazce využívajú, ba možno povedať zneužívajú, situáciu s poklesom odbytu do Ruska. Možno preto, že sa nazdávajú, že kompenzácie vynahradia producentom ich straty. Trhový zákon dopytu a ponuky je neúprosný a nezaujíma ho položenie domácich producentov.  Obchodné siete preto začali diktovať nižšie výkupné ceny potravín, hoci na ich obchodnej marži sa toto zníženie neprejavilo. Zatiaľ. Veľké reťazce si držia svoje staré ceny, okrem siete LIDL. Naviac, ceny ovocia z dovozu nielenže nepoklesli, ale išli hore.

©text redakcia SVP

 

 

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/10/IMG_3690-613x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/10/IMG_3690-300x300.jpgadminEkonomikaKomentáre,SlovenskoV slovenskej tlači sa začalo písať o zlacňovaní potravín až o 20% dolu. Ten, kto nakupuje v maloobchode, pretože je naň odkázaný, vie, že to nie je celkom tak. Ceny sa držia na rovnakej úrovni, teda na príliš vysokej, aj napriek nútenému zlacňovaniu zeleniny a ovocia. Sú tu totiž...