Generál Armada krajowa Tadeusz Komorowski, aliasy Korczak (čítaj Korčak), Prawdzic (čítaj Pravďžic) v Krakove, vo Varšave Gajowy (slovensky horár), po zatknutí generála Rowického používal pseudonym Bór (čítaj „Bur“, tj. les) a Znicz (čítaj „Znič“, slovensky večný oheň, večné svetlo, sviečka, ktorá sa dáva na hroby), v korešpondencii s Londýnom to bol krycie meno Lawina.
Generál Armada krajowa Tadeusz Komorowski, aliasy Korczak (čítaj Korčak), Prawdzic (čítaj Pravďžic) v Krakove, vo Varšave Gajowy (slovensky horár), po zatknutí generála Rowického používal pseudonym Bór (čítaj „Bur“, tj. les) a Znicz (čítaj „Znič“, slovensky večný oheň, večné svetlo, sviečka, ktorá sa dáva na hroby), v korešpondencii s Londýnom to bol krycie meno Lawina.

70. výročie nemalo tento rok len SNP na Slovensku ale aj Varšavské povstanie v Poľsku. Viacerí z mladších generácií si miešajú dokopy Povstanie vo Varšavskom ghette s Varšavským povstaním. Rozdiel medzi nimi bol ten, že Varšavské povstanie bolo akciou všetkých obyvateľov Varšavy, nielen nútených obyvateľov ghetta.

Varšavské povstanie bolo plánované asi rok vopred, no nakoniec vypuklo o niekoľko hodín skôr 1. augusta 1944 pred 14. 00. Pôvodne malo začať o 17.00. Rozkaz k paľbe a útoku na nemeckú hliadku vydal mladý vzbúrenec s krycím menom kapitán Marek na predmestí Zoliborz. Tým sa začalo počiatočné úspešné dobývanie kľúčových objektov, napríklad mrakodrapu „Prudential“, nemeckej zbrojnice a skladu, pošty, elektrárne, riaditeľstva železníc a niekoľkých prepojených mestských štvrtí Varšavy. Počas bojov zahynulo 2500 povstalcov, väčšinou vojakov Krajinskej armády /Armada krajowa/. Britský historik Norman Davies napísal, že pomer padlých v prvých dňoch je porovnateľný so stratami, ktoré utrpela armáda Spojencov na plážach Normandie v deň vylodenia.“

Následne sa rozvinuli kruté boje v uliciach mesta, pri ktorých nacisti nerozlišovali medzi civilmi a povstalcami. Vraždenie bolo masívne aj preto, lebo Nemci mali oproti sebe spojené sily všetkých občanov, ktorých počet bol asi jeden milión osôb. Po 6. auguste nemecké velenie zmenilo taktiku v tom zmysle, že strieľalo len mužov. Vojnu vo Varšave nemecké velenie porovnávalo s bojmi v Stalingrade.

Pri hľadaní pomoci nemali povstalci veľa možností. Rusi sa dištancovali, pre USA  nebola dôležitá. Jedinými spojencami boli Briti, ktorí poskytli reálnu pomoc. Winston Churchill napriek nesúhlasu vlastných dal príkaz zhadzovať zbrane a zásoby z lietadiel RAF /britské kráľovské letectvo/. Tieto lietadlá štartovali v Taliansku a nemali veľké straty, no svoj náklad veľmi často zhodili na Nemcami obsadenom území. Straty materiálu činili až 80% celkovej pomoci. Napriek tomu, zvyšok, ktorý dopadol správne, bol pre povstalcov veľmi dôležitý. Zvyšné zbrane, ktoré boli potrebné, si Armada krajowa vyrábala sama.

Táto gerila trvala 63 dní. Kapitulácia povstalcov sa udiala 3. októbra 1944. Kapituláciu podpisovali generál „Bór“ a obergruppenfuhrer  SS Erich von dem Bach-Zalewski. Počas bojov zabili 130 000 civilistov. Z asi 50 000 ozbrojených povstalcov padlo 16 000, 15 000 zajali a 20 000 zranili. Varšava bola celkom vyľudnená aj následkom evakuácií, nielen vraždenia.

Na konci povstania zostala z mesta kopa ruín. Neskôr po vojne ju poľský národ musel celú znova vystavať podľa zachovaných plánov.

zdroj: Historická revue 9/2014, str. 75-76.

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/Tadeusz_Bor_Komorowski-328x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/09/Tadeusz_Bor_Komorowski-300x300.jpgadminHistorický krúžokVýchodná Európa70. výročie nemalo tento rok len SNP na Slovensku ale aj Varšavské povstanie v Poľsku. Viacerí z mladších generácií si miešajú dokopy Povstanie vo Varšavskom ghette s Varšavským povstaním. Rozdiel medzi nimi bol ten, že Varšavské povstanie bolo akciou všetkých obyvateľov Varšavy, nielen nútených obyvateľov ghetta. Varšavské povstanie bolo plánované...