Cesta Xenofóna a 10000 Grékov po Malej Ázii.
Cesta Xenofóna a 10000 Grékov po Malej Ázii. Začala v pobrežnom meste Trapezunt, pokračovala k rieke Eufrat a odtiaľ na západ k Egejskému moru približne k mestu Aleppo.

Táto výprava začala kvôli nástupníckym sporom kráľa Kýra Mladšieho a jeho brata Artaxerxa. Kýros odpustil Sparte dlhy, aby si ju naklonil a mohol tam verbovať žoldnierov pre svoju vojnu v Perzii. Sparťania mu poslali sedemsto spartských hoplitov (ťažkoodencov) pod velením Cheirisofa. Paralelne so suchozemskou posilou postupovala spartská námorná flotila, ktorá mala tiež podporiť Kýra. Nakoniec sa Kýrovi podarilo zhromaždiť bojovú silu 14 000 Grékov na čele so Sparťanom Klearchom.

Na jar roku 401 pred Kr. vytiahol so svojou armádou na ťaženie. Jej jadro tvorili grécke falangy o sile 10000 mužov. Kýros ich viedol na východ pod zámienkou, že budú bojovať proti lúpežným bandám. Vojvodca Tissafernes sa pridal ku doterajšiemu kráľovi Artaxerxovi II. a podal mu zprávu o výprave.

Kýros Mladší sa zatiaľ dostal až k Eufratu, kde Grékom vyjavil svoj skutočný zámer. Tí sa rozhodli zotrvať pri ňom a biť sa s Artaxerxom. Ten nelenil a zvolal armádu, ktorú postavil proti gréckej sile neďaleko mesta Babylon. Bitka sa odohrala na jeseň roku 401 pred Kr. pri Kúnaxách. Na začiatku bitky zaujali grécki hopliti pozíciu na pravom krídle bojovej línie a zahnali protivníka ďaleko do jeho tylu. Kýros vyslal do boja 600 svojich jazdcov, ktorým sa podarilo Artaxerxa zraniť oštepom.

Artaxerxes sa stiahol z bitky a nechával sa ošetrovať gréckym lekárom Ktésiasom z Knidu, ktorý túto historickú udalosť neskôr opísal vo svojom diele Dejiny Perzie.

V bitke potom, sa Kýros prebojoval príliš hlboko do tylu nepriateľa, kde ho zabili kráľovi vojaci. Artaxerxes dal rozhlásiť, že ho zabil on sám vlastnoručne.

Iným očitým svedkom bitky bol grécky historik Xenofón. Vo svojom diele Anabáza spodobnil príbeh gréckej výpravy a návrat desiatich tisícov Grékov naspäť do svojej vlasti. Slabosť Perzskej ríše sa v tejto udalosti prejavila dostatočne jasne: nebola schopná zastaviť postup gréckych ťažkoodencov zo srdca ríše k pobrežiu Egejského mora.

Potiaľto je téma výpravy Xenofóna a desiatich tisícov ukončená. No v histórii má všetko svoju príčinu aj následok.

Táto žoldnierska aktivita sa Grékom neoplatila. Artaxerxés a jeho voje sa vycvičili pre boj proti hoplitom a grécko-perzské vojny pokračovali.

V spore s Artaxerxom II, 10. perzským cisárom,, sa o dva roky neskôr obrátili maloázijské grécke mestské štáty so žiadosťou o ochranu na Spartu, ktorá vyslala za tým účelom do Malej Ázie armádu. Táto akcia viedla v roku 399 pred Kr. k vojenskému stretu s Peržanmi.

V roku 396 pred Kr. prišiel do Perzie spartský kráľ Agésiláos a v roku 395 pred Kr. porazil vojská Peržana Tisssaferna v bitke neďaleko mesta Sardy. Tissafernes skončil za trest na popravisku, no to nebol koniec zábavy.

Plútarchos vo svojich zápiskoch o vojne spomenul, že Artaxerxes využíval v boji proti Grékom celú ekonomickú silu Perzskej ríše, čo považoval historik za panovníkovu slabosť a nie za výhodu.

Artaxerxes zahájil aj ekonomickú vojnu a chcel poškodiť grécku menu. Poslal do obehu svoje zlaté dareiky, ktorých bolo údajne 30 000, čo bola veľká ekonomická záťaž pre grécke financie.  Potom si ich išiel na Peloponéz pozbierať a nasledovala námorná porážka Grékov pri Knide…. atakďalej. Antické Grécko má zložitú históriu, o ktorej sa dajú rozprávať celé eposy. Takže zase inokedy…

zdroj: Historická revue 11/2014, strany 64-65

text redakcia SVP

adminHistorický krúžokhistorické,Stredný východTáto výprava začala kvôli nástupníckym sporom kráľa Kýra Mladšieho a jeho brata Artaxerxa. Kýros odpustil Sparte dlhy, aby si ju naklonil a mohol tam verbovať žoldnierov pre svoju vojnu v Perzii. Sparťania mu poslali sedemsto spartských hoplitov (ťažkoodencov) pod velením Cheirisofa. Paralelne so suchozemskou posilou postupovala spartská námorná flotila,...