Francúzsko oslávilo minulý rok päťstoročné výročie víťaznej bitky pri Marignane, ktorá sa odohrala 13.-14. septembra 1515. Pozrime sa na to, čo znamenala táto kľúčová bitka v dejinách francúzskeho kráľovstva a v živote jej víťaza a kto boli jej protagonisti.

Najdôležitejším z nich je samozrejme kráľ, ktorý panoval 32 rokov, dal postaviť zámok Chambord a strávil v ňom 72 nocí v bazilike Saint-Denis, ktorá dnes uchováva jeho sochu.  Nechal si vystavať ešte ďalšie tri nové zámky na rieke Loire – Blois, Amboise a Azay-le-Rideau a v renesančnom štýle renovoval Louvre, St-Germain-en-Laye, Rambouillet a Écouen. Rok 1515 je kľúčový dátum pre tok francúzskej histórie. V tom roku sa udiala bitka pri Marignane, talianskom meste nachádzajúcom sa asi 16 km od Milána.

V bitke bojovali proti sebe armáda francúzskeho kráľa a švajčiarski žoldnieri, ktorí boli v tej dobe neporazení už dvesto rokov. V kritický deň bitky Francúzi však získali podporu benátskych jednotiek a tak sa bitka stala urputnou a mimoriadne smrtiacou. Padlo v nej 16 000 vojakov, čo je na túto historickú dobu privysoké číslo. Mladý kráľ František I. práve dovŕšil 20 rokov a v tomto roku bol aj korunovaný 25. januára v katedrále v Reims. Jeho kráľovská prax trvala len niekoľko mesiacov, keď išiel obhajovať svoje dedičské práva na neapolské vojvodstvo a Miláno. Mladý kráľ bol hlavou monarchie, ktorá po storočnej vojne disponovala bohatstvom a silnou armádou a nadobudla nielen politickú moc ale aj ekonomickú silu. Napriek tomu potrebovala talianske dedičstvo, aby si udržala dovtedajší rang.

Bitka pri Marignane – taliansky Melegnano – sa stala pre Františka I. navzdory jeho mladosti jeho jediným vojenským víťazstvom a zároveň jedinou bitkou, v ktorej sa osobne zúčastnil. Táto udalosť sa stala na dlhú dobu témou číslo jedna vo francúzskej literárnej tvorbe a mohutne podporila renomé víťazného panovníka, čo bolo na začiatku panovania osobitne dôležité.

V tej dobe sa totiž objavil vynález tlače a tak mohlo vyjsť množstvo krátkych textov, prvých článkov, o hrdinských činoch Františka I. a jeho spolubojovníkov. Texty boli čítané v kostoloch počas menších stretnutí cirkevníkov či v kútoch ulíc. Boli neskôr prepisované a šírené medzi poddanými kráľa. Medzi ne sa postupne pretlačili aj výmysly a prehnané adorovanie činov, ako je možné zistiť v jednom texte z legendy o rytierovi Bayardovi, ktorý nebol nikdy historickou postavou. Čo sa týka vecnej stránky, po tejto bitke podpísal František I. so svojím rivalom Levom X. zmluvu vo Viterbe priznávajúcu mu titul vojvodu Milánskeho. Po dlhoročnej náležitej oslave a historickom spracovaní do najmenších detailov sa však už nenašli žiadne ďalšie podobné vojenské víťazstvá, z ktorých by mohol tento obľúbený panovník ťažiť.

O desať rokov neskôr utrpel prehru v bitke pri Pavii, o ktorej máme tiež vďaka vynálezu tlače podrobné správy. Prehraná bitka zapríčinila kontakty Francúzska s Tureckom, od ktorého žiadali Francúzi pomoc súc vo veľmi komplikovanej situácii. František I. sa totiž stal zajatcom španielskeho kráľa Karola V. a neskôr sa vymenil so svojimi dvomi synmi ako rukojemníkmi. Regentka Louise Savojská, kráľova matka, poslala svojich emisárov k sultánovi Sulejmanovi Nádhernému.

Tu začal dlhodobý kontakt kresťanskej a moslimskej ríše, ktorý bol zavŕšený zmluvou medzi dvoma dovtedajšími protivníkmi vo februári 1536. Táto zmluva vošla na známosť pod názvom „Kapitulácie“ a ustanovovala permanentnú vzájomnú reprezentáciu formou ambasád, obchodných výhod a ochrany pútnikov na sväté miesta. Pre Františka I. sa aliancia so Sulejmanom stala strategickou. Mohol sa začať spoliehať na silnú námornú flotilu Otomanskej ríše vo vojne proti Španielsku. A naopak, Osmani získali výhodu prístupu na Balkán a do nemeckých prístavov Svätej ríše rímskej, čo malo vážne a dlhotrvajúce následky pre strednú a východnú Európu. Ani táto krajnosť však nepomohla Františkovi I. k udržaniu milánskeho a neapolského vojvodstva. Dopomohla len mierovej zmluve s Karolom V.

František I. po poslednej prehratej bitke na Apeninskom polostrove prišiel o svoje dedičstvo neapolské a milánske definitívne. Počas svojho panovania bol mecenášom umení a ochrancom francúzskeho jazyka, ktorý on sám ovládal dokonale, zosobnením renesančného rytiera a veľkolepého monarchu. Po dlhej chorobe trvajúcej tridsať rokov (syfilis), ktorú však úspešne po celé tie desaťročia zatajoval, zomrel v zámku Rambouillet.

Na rozdiel od kladných čŕt mal aj chyby. Ako vojvodca a politik mal svoje limity, ktoré sa jasne prejavovali v prehratých vojnách v Taliansku a v chybnom orientovaní sa na geopolitické ciele tej doby. Napriek tomu však dokázal odovzdať svojmu dedičovi Henrichovi II. štát zväčšený vyženením o územie Bretónska a o léna v centrálnom Francúzsku.

©Ľudmila Balážová-Marešová

Výnimočný osud Františka I. Francúzskehohttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/04/FrancoisIking-e1460850490565.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/04/FrancoisIking-e1460850490565.jpgadminHistorický krúžokFrancúzsko,historickéFrancúzsko oslávilo minulý rok päťstoročné výročie víťaznej bitky pri Marignane, ktorá sa odohrala 13.-14. septembra 1515. Pozrime sa na to, čo znamenala táto kľúčová bitka v dejinách francúzskeho kráľovstva a v živote jej víťaza a kto boli jej protagonisti. Najdôležitejším z nich je samozrejme kráľ, ktorý panoval 32 rokov, dal postaviť zámok Chambord a strávil v ňom...