To, čo sa nazýva rusko-ukrajinská kríza, nie je po posledných krokoch Porošenka a jeho prikyvujúceho parlamentu už ruskou krízou. Je to výslovne ukrajinská záležitosť, pretože Porošenko namiesto toho, aby konečne dodržal ustanovenia druhej mierovej zmluvy z Minska, ako to všetci očakávajú, dáva návrh na zákon o stannom práve.

Zodpovednosť za politicko-vojenský konflikt a jeho následky sa tak preniesli na plecia jediného politika. Implementácia Druhej dohody z Minska zlyhala jej negovaním zo strany ukrajinského prezidenta. Porošenko zrejme už pri odchode z Minska nemal v úmysle realizovať to, čo podpísal spolu s Putinom. Namiesto toho sa rozhodol, aj kvôli  vojenskej operácii v Donbase s nejasným výsledkom, navrhnúť nový zákon o stannom práve, ktorý by v prípade jeho vyhlásenia umožnil nastoliť v krajine totalitný režim.

Zároveň, obsah znenia zákona nasvedčuje tomu, že Porošenko neverí vo svetlú budúcnosť Ukrajiny. Menovite neverí dvom možnostiam: 1. vo vyhraný konflikt na východnej hranici a za 2. v kompaktnosť doterajších hraníc štátu.

Pravdepodobne predpokladá ďalšie anektované územia, možno aj celkový rozpad toho, čo sa nachádzalo v hraniciach dojednaných po rozpade ZSSR.

Pokiaľ však on sám neprestane zakladať stále nové ohniská rozporov, musí počítať s najhorším. Konajúc v konflikte so svojím geopolitickým zámerom ustanovil za guvernéra Odesy osobu, ktorá už raz politicky zlyhala a nie je tu garancia, že to neskazí znovu. Po jeho druhom prezidentskom mandáte v Gruzínsku je jednou z hlavných podozrivých v kauze zneužívania právomocí a za násilné potlačenie demonštrácií v Tbilisi. Keď sa uchýlil do exilu na Ukrajine, dostal post guvernéra. Odesa je veľmi horúce železo v ohni národnostných rozporov, než aby ho dokázal udržať práve pán Saakašvili.

Porošenko sa zubami nechtami drží svojej chiméry, ktorá sa volá jednotná Ukrajina, no robí kroky na šachovnici tak, aby sa čoskoro ocitla v šachmate.

Nádej na mier medzi Ukrajinou a Ruskom sa tak zásluhou slabšej strany konfliktu odsúva mimo možností riešiť vec za pomoci diplomatických kompromisov.  Tento druh pokrytectva, keď sa vykrikuje o mieri a potichu sa vynucuje vojna, môže stáť ukrajinský národ jeho svojbytnosť.

©Ľudmila Balážová-Marešová

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/06/PorošenkoRosbalt.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/06/PorošenkoRosbalt.jpgadminPolitikaRusko,UkrajinaTo, čo sa nazýva rusko-ukrajinská kríza, nie je po posledných krokoch Porošenka a jeho prikyvujúceho parlamentu už ruskou krízou. Je to výslovne ukrajinská záležitosť, pretože Porošenko namiesto toho, aby konečne dodržal ustanovenia druhej mierovej zmluvy z Minska, ako to všetci očakávajú, dáva návrh na zákon o stannom práve. Zodpovednosť za politicko-vojenský konflikt a jeho...