Miesto, kde vznikala slovenská inteligencia, sa nenachádzalo v dávnejších dejinách na Slovensku, ale v Rakúsku, a to vo Viedni. Najdôležitejšou kolískou všetkých učencov pochádzajúcich zo Slovenska bola Alma Mater Rudolphina (historický názov) alebo terajšia Viedenská univerzita. V minulom roku bolo okrúhle výročie jej založenia 12. marca 1365 Rudolfom IV. Habsburským. 650 rokov stará univerzita má na svojom konte významných absolventov – fyzikov, matematikov, lekárov, historikov. Patria medzi nich aj Slováci, napríklad: Adam František Kollár (alias Slovenský Sokrates), Maximilián Hell (bibliotekár Márie Terézie), slovenský národovec Ján Kollár, zakladateľ Matice slovenskej Karol Kuzmány.

  Spôsob, akým sa sem nadaní slovenskí mladíci dostávali, bol väčšinou len jeden: išli do katolíckych seminárov a potom na vysnívanú Alma Mater Rudolphina.

V roku 1884 bola otvorená nová budova univerzity na Ringu s krásnym arkádovým dvorom, v ktorom majú mnohí významní učenci svoje pamätné tabule, je tu 54 búst vedcov na nej pôsobiacich, z ktorých je najmenej tretina z Čiech a Moravy. Niektorí z nich pochádzali aj zo Slovenska. Nedá sa prehliadnuť pamätník Jozefa Maximiliána Petzvala (1807-1891) vynálezcu objektívov a divadelného ďalekohľadu, ktorý prednášal na tejto univerzite počas štyridsiatich rokov matematiku. Vo Viedni si získal veľkú popularitu tým, že obvykle pricválal na prednášky na bielom koni.

Univerzita vyprodukovala vo svojich posluchárňach 15 nositeľov Nobelových cien. Jej prvým laureátom bol Robert Barány za výskum v oblasti medicíny. Ďalší nositelia sa skvejú takými menami ako Erwin Schroedinger (fyzika), Konrad Lorenz (medicína), Hans Fischer (chémia), Friedrich August von Hayek (zakladateľ rakúskej školy ekonómie), Elias Canetti (spisovateľ a vedec spoločenských vied) a nakoniec uvediem dámu – Elfriede Jelinek). Pri tejto sa trochu zastavme. Ako jediná žijúca laureátka Nobelovej ceny za literatúru z Rudolphiny bola asi dvadsať rokov členkou Komunistickej strany Rakúska, čo jej pravicoví liberáli nevedia dodnes odpustiť. Ako zaujímavý kontrast voči jej politickej dejateľnosti možno protipostaviť jej vraj pornografické texty, za ktoré dostala aj festivalovú cenu v roku 1969 (pozri: román Wir sind lockwögel, baby!). Tento diskurz vyvrcholil v roku 2000, keď strana FPÖ konečne sa ocitnuvšia vo vláde zakázala uvádzať na území Rakúska jej hry. V roku 1998 bola pozvaná na Salzburské hry, na čo reagoval tamojší biskup verejnou výzvou, aby sa na nich radšej nezúčastnila. Preto udelenie Nobelovky v roku 2004 tejto dáme vyznieva ako klepnutie po prstoch rakúskym konzervatívnym čitateľom. A pamätná tabuľa v kuloároch univerzity ešte viac.

Pre vývoj ženskej emancipácie je charakteristické, že vo dvorane Rudolphiny nenájdeme bustu žiadnej ženy, len málo nápadnú tabuľu s menom rakúskej spisovateľky Márie von Ebner-Eschenbachovej. Pochádzala z Kroměříža a bola prvou ženou, ktorá na pôde tejto univerzity získala v roku 1900 doktorát, aj to len čestný.

©text: redakcia SvP, foto: Wikimedia Commons

 

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/01/Elfriede_jelinek_2004_small-e1453856901598.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/01/Elfriede_jelinek_2004_small-e1453856901598.jpgadminHistorický krúžokhistorické,LiteratúraMiesto, kde vznikala slovenská inteligencia, sa nenachádzalo v dávnejších dejinách na Slovensku, ale v Rakúsku, a to vo Viedni. Najdôležitejšou kolískou všetkých učencov pochádzajúcich zo Slovenska bola Alma Mater Rudolphina (historický názov) alebo terajšia Viedenská univerzita. V minulom roku bolo okrúhle výročie jej založenia 12. marca 1365 Rudolfom IV....