Vianoce nepatria medzi najstaršie kresťanské sviatky. Irenej z Lyonu a Quintus Tertullianus ich nezaradili do svojich zoznamov sviatočných dní. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z Egypta, keď Klement Alexandrijský napísal, že určití egyptskí teológovia stanovujú dátum narodenia Ježiša Krista na 20. mája v 28. roku panovania cisára Augusta a v deviatom mesiaci roka súdobého kalendára. Ďalší zase stanovili dátum z 24. na 25. Pharmuthi – 19. alebo 20. apríl. Klement Alexandrijský napísal v spise “De paschae computus” v roku 243 n.l. , ktorý bol nesprávne pripisovaný sv. Cypriánovi, že stanovuje narodenie Krista na 28. marca, pretože v tomto dni bolo stvorené Slnko.

Klement tiež tvrdil, že basilidiáni oslavovali sviatok Troch kráľov a s ním pravdepodobne Narodenie 15. alebo 11. tybi (10. alebo 6. január ).

Epifanius cituje mimoriadnu semi-gnostickú ceremóniu v Alexandrii, ktorá sa konala 5. – 6. januára, pričom sa počas nej točila procesia okolo krypty a spievalo sa ”Dnes o tejto hodine sa zrodil Korê na večnosť“. Iohannes Cassianus napísal medzi rokmi 418-427, že egyptské kláštory dodržiavajú starobylé obyčaje, ale 29. choiak – 25. decembra – a 1. januára tiež.

V roku 433 n.l. kázal Pavol z Emesy Cyrilovi Alexandrijskému a jeho učeníkom, že decembrový sviatok bol ustanovený na vyššie spomenutý dátum. V Egypte sa decembrový sviatok oslavoval medzi rokmi 427 až 433.

Na Cypre na konci 4. stor kázal Epifanius Alogským, že Kristus sa narodil 6. januára a pokrstený bol 8. novembra. Efraim Sýrsky stanovil, že v Mezopotámii sa oslavovalo narodenie Krista 13. deň po zimnom slnovrate, čo bolo 6. januára. V Arménsku sa vianočný sviatok svätil až od 11. alebo 12. storočia.V Kappadókii sa oslavoval sv. Bazil, ktorý zomrel pred 1. januárom 379 n.l.

V Jeruzaleme v roku 385 bola Silvia z Bordeaux hlboko dotknutá ceremóniou, keď v noci biskup prechádzal cez Betlehem a vracal sa do Jeruzalema na sviatok. Toto sa dialo štyridsať dní pred narodením Krista.

V Antiochii na sviatok sv. Philogoniusa slúžil Ioannes Chrysostomos (Ján Zlatoústy)  dôležitú omšu a jej dátum je stanovený po rôznych odbočkách na rok 386. Vtedy sa aj pokúšal Chrysostomos zjednotiť uctievanie Kristovho narodenia a stanoviť dátum 25. decembra.

V Konštantinopole pôsobiaci Gregor Naziánsky vo svojich homíliách kázal o za sebou idúcich dňoch v Kaplnke sv. Anastázie. Po jeho vyhnaní v roku 381 sviatok zmizol.

V Ríme je najskoršia zmienka o Narodení Krista v Kalendári Philocaliánskom kompilovanom v roku 354, kde sa nachádzajú tri dôležité zápisy. V občianskom kalendári je zaznačený 25. december ako „Natalis Invicti“. V Depositio Martyrum je stanovený deň uctievania martýrov na 25. december.

Natalis Invicti bol sviatkom Slnka a oslavovali ho 25. decembra. Tento solárny kult bol prepojený s mitraizmom a najväčšiu popularitu dosiahol počas panovania cisára Aureliána (Lucius Domitianus Aurelianus) v 274.

Reálne zbližovanie solárneho kultu s Kristovým nachádzajú teológovia vo sv. Cypriánovi v jeho „O quam praeclare providentia ut illo die quo est Sol…nasceretur Christus.“ (Ó, aká prekrásna je Prozreteľnosť, že v tento deň, v ktorom sa zrodilo Slnko…sa zrodil Kristus). Sv. Augustín však už odmietal identifikáciu Kristovho narodenia so sviatkom kultu Slnka ako heretickú.

Viaceré teórie o zrodení kultu narodenia Krista na starších pohanských základoch berú do úvahy Saturnálie v antickom Ríme, ktoré boli medzi 1-23. decembrom. Toto sa však považuje za herézu. Takisto ako nápad dávať do súvisu s Kristom Dionýzovské uctievanie v Delfách, podľa legendy jeho rodisku.

Nakoniec, spomeňme zaujímavú a racionalistickú “astronomickú” teóriu vzniku kultu narodenia Ježiša Krista spomenutú u Tertulliana (Quintus Septimius Florens Tertullianus). Tento názor stanovuje za jeho narodenie 25. december, pretože sa na ňom dohodli astronómovia.

Zafixovanie dátumu a dôležitých pojmov ako je dvanásť svätých dní od Narodenia do Troch kráľov a trvania Adventu sa udialo na konciloch cirkvi v Tours, Agde a Brage v 5. storočí n.l. V reálnom praktizovaní tento kult dieťaťa v jasličkách nahradil zakázané gladiátorské hry v roku 425 kódexom Theodorovým.

„Developovanie“ Vianoc už priamo rímsko-katolíckou cirkvou na Západe pokračovalo etapou organizovania dramatických predstavení “mystérií”, ktoré znázorňovali v jednoduchšom laickom podaní udalosti Nového zákona od vraždenia neviniatok Herodesom až po zmŕtvychvstanie.

Tradícia sa pomáhala prenášať cez storočia aj ľudovými koledami a chválospevmi. Najrannejšou tvorbou v tomto žánri boli koledy z 13. storočia. Slávna Stabat mater speciosa pochádza od Jacopone da Todiho (1230-1306) a hymnus Adeste fideles je zo 17. stor.

Pohanské korene Vianoc sa často odvodzujú od zvyku dávať si darčeky počas rímskych Kalend (lat. Calendae – prvý deň v mesiaci, deň zúčtovania dlhov) v januári, ktoré boli časovo blízke Narodeniu Krista. Toto vraj iniciovalo rozdávanie darov deťom, posielanie kariet s pozdravmi k Vianociam a rôzne ozdobovanie.

Vianočný strom, teda strom s rozsvietenými sviečkami bol prvýkrát pozorovaný v Anglicku v 16. storočí.

text a foto: redakcia SvP

Vianoce v dejináchhttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/12/20151212_170209-e1450195862362.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/12/20151212_170209-e1450195862362.jpgadminHistorický krúžokhistorické,VianoceVianoce nepatria medzi najstaršie kresťanské sviatky. Irenej z Lyonu a Quintus Tertullianus ich nezaradili do svojich zoznamov sviatočných dní. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z Egypta, keď Klement Alexandrijský napísal, že určití egyptskí teológovia stanovujú dátum narodenia Ježiša Krista na 20. mája v 28. roku panovania cisára Augusta a...