Najzávažnejším prípadom renesancie nacizmu je súčasná Ukrajinská republika. Na Ukrajine vyvádzali jednotky SS najsurovším možným spôsobom a preto sa zdá veľmi čudné, že sa tu nacizmus zadrapil do ukrajinskej černozeme a po rozpade ZSSR začal doslova prekvitať.

Skupiny banderovcov sa tu považujú za „bojovníkov za nezávislosť“, zrejme Ukrajiny. Ich verejný a legálny status potvrdil parlament 9. apríla 2015  zákonom, ktorý kladie komunistov a nacistov na tú istú úroveň a de jure ospravedlňuje zverstvá, ktoré napáchali ukrajinskí nacisti počas druhej svetovej vojny.

V tejto krajine je cítiť ducha Hitlera, ktorý sídlil určitý čas v meste Vinnycia.  Okolo jeho hlavného stanu s názvom Wehrwolf, v ktorom riadil ofenzívu wehrmachtu, sa rozvinula nacistická sieť nielen ideologická ale aj exekutívna. Ukrajinci si osvojili nacistickú ideológiu (pokiaľ je možné ju tak nazvať, pretože to žiadna logos nie je), aj pod tlakom stalinského teroru, ktorý bol podľa nich väčším zlom ako hitlerovský  teror. Zapáčila sa im nemecká poriadkumilovnosť a organizačná schopnosť. Vtedajší Ríšsky komisariát Ukrajina (Reichkommisariat Ukraine) bol ten rámec, v ktorom sa údajne realizovala “organizovanosť”, ktorá sa tak zapáčila Ukrajincom a Bielorusom, že nacizmus nezakapal ani počas éry komunizmu.

História

Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) sa stali cca od roku 1929 skupinami  “bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť v 20. storočí”, čo potvrdil svojím podpisom pod zákon Porošenko minulý rok. Podľa neho sa zakazuje kritika týchto skupín a ich členov. Počas druhej svetovej vojny pomáhali nacistom vykonávať holokaust a genocídu v koncentračných táboroch. Z vlastnej iniciatívy zabili asi 100 tisíc poľských civilistov. Zakladali koncentráky pre židov, kde ich masovo vraždili.

UPA bola paramilitantná skupina, ktorá používala formu partizánskeho boja a bola de facto ozbrojenou zložkou „Organizácie ukrajinských nacionalistov“. A bola nepochybne pápežskejšia od pápeža – Hitlera. Mnohé masové vraždy Židov, Poliakov a iných neželaných menšín boli výsledkom nadpráce, ktorú vykonávali členovia UPA.

Organizácie

Súčasné organizácie, ktoré prebrali poslanie OUN a UPA sú opäť Ukrajinská povstalecká armáda (UPA ) a  Organizácia ukrajinských  nacionalistov. Na zozname ukrajinských politických subjektov sa nachádzajú viaceré podobné partaje, napríklad aj Ústredná rada 1917 či Ruch.

Poslancom za Ukrajinskú povstaleckú  armádu je Jurij Šuchevyč, syn bývalého  veliteľa UPA Romana Šuchevyča. Jurij Šuchevyč určitý čas viedol Ukrajinské národné zhromaždenie-Ukrajinská národná sebaobrana (známa pod skratkou UNA-UNSO) a aktuálne je prepojená s Radikálnou stranou Olega Ljaška. Radikálni nacionalisti priniesli na Majdan červeno-čierne zástavy a portréty Stepana Banderu počas násilného prevratu.

Ešte je tu paravojenská konfederácia pod neslávne známym názvom “Pravý sektor”, ktorý mal rozhodujúcu úlohu pri nástupe súčasnej vlády k moci. Ich militantná akcia počas Majdanu bola extrémne krutá a v Odeskom dome odborov sa batalión Azov zahral na vojnu ako v knihe Boj o tróny.

Ich brutalita sa však  vo vojne v Donbase príliš neuplatnila. Napriek neúspechu na fronte proti Rusom sa viacerí z nich prebojovali do dôležitých pozícií, napríklad Dmytro Jarosch z Pravého sektora a Tridentu Stepana Banderu do funkcie asistenta veliteľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl  alebo Andrij Parubyj, ktorý bol koordinátorom Euromajdanu a založil  Sociálno-národnú stranu Ukrajiny v 1991 má zodpovednosť za tzv. antiteroristickú operáciu v Donbase (normálne povedané za operáciu proti proruským povstalcom v Donbase).

Nejakí  ďalší  fanúšikovia OUN a UPA okupujú pozície s vplyvom na verejnosť, patrí k nim minister pre vzdelanie  Serhyj Kvit, hlava tajnej služby Ukrajiny Valentyn Nalyvajčenko a riaditeľ Ukrajinského inštitútu pamäte národa Volodymyr Viatrovych.  Inštitút fakticky navrhuje zákony, ktoré  schvaľuje parlament.

Podľa týchto “zákonov” majú byť občania Ukrajiny a tiež cudzinci v prípade “verejného prejavenia nerešpektovania” bojovníkov za nezávislosť potrestaní. Trest však nebol špecifikovaný… Zákon tiež dáva do ilegality osoby, ktoré odmietajú hnutie za nezávislosť všeobecne.

OUN ako historický subjekt, ktorý vraždil v Galícii a Volyni na západnej Ukrajine a zholokaustoval ukrajinských Židov, sa stal zakladateľom demokracie na Ukrajine. Nemci počas vojny použili práve túto formáciu na vykonávanie pogromov v lete 1941.  Neskôr v lete 1941 Nemci rozpustili tieto milície a ich členovia potom vstúpili do Ukrajinskej pomocnej polície v Galícii a do Shutzmanschaften vo Volyni.

V roku 1943 päťtisíc členov týchto zoskupení dezertovalo do novo vytvorenej UPA. Tu sa pokračovalo v etnických čistkách.

Profil súčasnej vládnucej nacionálnej extrémnej pravice na Ukrajine však svetové mocnosti hovoriace do záležitostí Ukrajiny a Donbasu spolu s Luhanskom obchádzajú mlčaním. Mlčí sa o tom, čo robí Pravý sektor a celá ultrapravicová politická multiskupina v poľskom Zakarpatí, lebo takéto provokácie sa nehodia do predstavy Západu o riešení ukrajinského problému. Extrémisti totiž v Poľsku verbujú ľudí do radov nacistickej organizácie Azov a súvisiacich zoskupení.

Z vyššie spomenutého sa nedá odvodiť nič iné len to, že Ukrajinská republika je už aj podľa zákonov Ukrajinská nacistická republika, kde nikoho ani nenapadne, že by sa mal tváriť, že nacizmus tu neexistuje. Je to celkom oficiálna štátna ideológia…

Súvisiace články: Renesancia hákového kríža: maďarskí ultras  

Renesancia hákového kríža: krajná pravica po rakúsky

Renesancia hákového kríža: Nemecký neonacizmus /seriál/

Renesancia hákového kríža: česká DSSS /seriál/

©redakcia SvP

 

 

Renesancia hákového kríža: Ukrajinskí nacisti ovládajú parlamenthttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/08/UkrajinaOtlacok-e1470171341193.pnghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/08/UkrajinaOtlacok-e1470171341193.pngadminPolitikaNeonacizmus,seriál Renesancia hákového kríža,Ukrajina,Východná EurópaNajzávažnejším prípadom renesancie nacizmu je súčasná Ukrajinská republika. Na Ukrajine vyvádzali jednotky SS najsurovším možným spôsobom a preto sa zdá veľmi čudné, že sa tu nacizmus zadrapil do ukrajinskej černozeme a po rozpade ZSSR začal doslova prekvitať. Skupiny banderovcov sa tu považujú za „bojovníkov za nezávislosť“, zrejme Ukrajiny. Ich verejný a legálny status...