Východná Ukrajina (tzv. Novorusko), ktorá sa stala opakovane obeťou uskutočňovania sociálneho inžinierstva grandióznych rozmerov v rámci začatia tzv. hybridnej vojny v roku 2014, je obeťou  storočnej histórie vĺn sťahovania rôznych etník v 20. – 21. storočí.

V súčasnej etape sa z východu Ukrajiny vysťahovali Rusi, Ukrajinci, Poliaci a Tatári. Ukrajina prišla rádovo o milióny občanov.

Ukrajina ako územie zažila však takéto emigračné aj imigračné vlny aj v 20. storočí.

Masívne presuny robila stalinská diktatúra, ktorá začala po oslobodení Ukrajiny v 1944-1946 uskutočňovať presídľovanie ukrajinského etnika z územia nového Poľska na územie ZSSR. Zo začiatku to bolo riadené na dobrovoľnej báze, ale s malým efektom. Preto Stalin pristúpil k násilnej tzv. repatriácii, v skutočnosti deportácii, ktorá spôsobila zatýkanie Ukrajincov.

Tiež poľská armáda začala útočiť na ukrajinské osídlenie, aby ho vytlačila z územia Poľska. Nakoniec takto donútili ZSSR a Poľská republika viac ako 400 tisíc Ukrajincov opustiť svoje sídliská a odísť do sovietskej Ukrajiny. Spolu s týmito občanmi odišli z Poľska aj Lemkovia, čo je etnikum obývajúce horské pásmo východných Beskýd v pohorí Karpát.

A naopak, čo sa týka úbytku Ukrajincov v samotnej vlasti, tento sa odhaduje na cifru 60 tisíc osôb, ktoré boli deportované z Ukrajiny do vnútrozemia ZSSR a väčšinou skončili v ťažkom priemysle za Uralom.

Iný druh deportácií po druhej svetovej vojne uskutočňovali Sovieti počas občianskej vojny s ukrajinskými partizánmi, ktorí bojovali za nezávislosť Ukrajiny po Hitlerom páde. Z tohto dôvodu bolo presídlených viac ako 35 tisíc osôb z Ukrajiny do roku 1946. Presídľovanie malo zamedziť činnosť partizánov a podzemného hnutia za nezávislosť Ukrajiny.

Deportovaní boli aj ľudia a celé rodiny podozrivé z podpory Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA)Organizácie ukrajinských nacionalistov (UON).

Všetky tieto operácie presídľovania a násilných deportácií mali pre stalinizmus význam aj ako doplnenie stavu pracovných síl.

Na dovŕšenie zmätku vyvolaného Stalinovým sociálnym inžinierstvom boli premiestnené ďalšie tisíce Ukrajincov do Bieloruska a Bielorusov z Poľska. Posledných bolo okolo 35 tisíc a násilné vyháňanie sa udialo v etape do roku 1946.

Generalissimus Stalin, ako je patrné z uvedených údajov, zvolil násilné deportácie celých más národov a menšín ako nástroj moci na ovládnutie komunistickej ríše. Ľudia, hlavne v Poľsku, obývali svoje domovy celé stáročia a mali tam vytvorené podmienky na život aj vďaka tradičným sociálnym štruktúram a historickým väzbám. Ich vykorenením sa tieto skupiny etník stali ľahšie ovládateľnými v neznámom životnom priestore v Rusku, v gulagoch, na Sibíri a uralských a zauralských fabrikách ťažkého priemyslu, odkiaľ sa len máloktorí vrátili.

Územie, ktoré je dnes v medzistave vojny a prímeria bolo tiež v rámci presídľovacích operácií osídlené Rusmi, hlavne v priemyselnej oblasti Donecka a Luhanska, údajne za účelom skvalitnenia pracovnej sily a posilnenia výkonnosti oblasti s ťažkým priemyslom vrátane baníctva. Táto oblasť bola jedným z pilierov rozvoja priemyslu a prestavby hospodárstva v intencii Leninovho zámeru elektrifikovať a spriemyselňovať zaostalé Rusko.

Toto územie po druhej svetovej vojne začalo byť z rovnakého dôvodu ako za čias Lenina opäť rekonštruované a bolo doň vháňané rôzne obvateľstvo, aby rozbehlo výrobu a ťažbu v zlievárňach, baniach a koksovniach.

V súčasnosti sa preto natíska otázka, či zničenie ekonomickej výkonnosti Donecka a Luhanska nebolo tiež zámerom a v prípade pozitívnej odpovede na túto rečnícku otázku aj prečo sa toto udialo. Cui bono?

©text Ľudmila Balážová-Marešová

zdroje: wikipédia.sk, Historická revue č. 5/2015, Novodobé sťahovanie národov, str.67-67

foto: wikipédia

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/05/Kyjevskopecerska-lavra-682x460.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/05/Kyjevskopecerska-lavra-50x50.jpgadminHistorický krúžokUkrajinaVýchodná Ukrajina (tzv. Novorusko), ktorá sa stala opakovane obeťou uskutočňovania sociálneho inžinierstva grandióznych rozmerov v rámci začatia tzv. hybridnej vojny v roku 2014, je obeťou  storočnej histórie vĺn sťahovania rôznych etník v 20. – 21. storočí. V súčasnej etape sa z východu Ukrajiny vysťahovali Rusi, Ukrajinci, Poliaci a Tatári. Ukrajina prišla rádovo o milióny občanov. Ukrajina ako územie...