Tag archives for seriál Idoly a omyly II

Historický krúžok

František Ferdinand d´Este – Idoly a omyly č. 15/seriál/

Historická postava Franza Ferdinanda d´Esteho pôsobí tragicky a po prečítaní detailov atentátu až tragikomicky. To, ako zišiel zo sveta on sám a čo to znamenalo pre jeho dynastiu, si zaslúži hlbšiu sondu do vtedajších dynastických vzťahov. Tento následník trónu, ak sa nad všetkým zamyslíme dôslednejšie, mal jasnú šancu vtiahnuť Habsburgovcov do šťastnejšej budúcnosti. Keby bol priebojnejší a menej dôverčivý, keby si dal záležať na bezpečnostných opatreniach, mohol sa stať nádejou pre národy Rakúsko-Uhorska. Ferdinand d´Este bol reformista, ktorý bojoval proti vplyvu Maďarov v Schönbrunne, čím si vyslúžil nenávisť ich politickej garnitúry. D´Estemu sa podarilo, napríklad, zamedziť používanie maďarčiny v rakúsko-uhorskej armáde. Až do roku 1918 bola dorozumievacím jazykom v nej nemčina práve vďaka jeho zásahu. Mal tiež onakvejšie názory na pozíciu Slovákov v mnohonárodnom cisárstve. Z historických archívov sa dozvedáme, že jeho obľúbeným poradcom pre slovenskú otázku bol Slovák Milan Hodža, ktorý naňho dokázal priaznivo vplývať v prospech svojho národa. Všetky tieto „inakosti“ popudzovali Franza Josepha I. a jeho vzťah k následníkovi bol veľmi napätý. Z týchto faktov vyplýva aj to, že d´Este nemal len jedného nepriateľa. Hral konfliktnú politickú simultánku. Určite preto sa aj ocitol so svojím kabrioletom v slepej sarajevskej uličke, kde ho stretli guľky z pištole Gavrila Principa. Tento monarcha by si zaslúžil prehodnotiť svoje dejinné pôsobenie a prepísať dôkladnejšie životopis. Z neho by pravdepodobne vyplynuli jeho odlišný historický obraz a predstava o perspektíve vývoja…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Idoly a omyly: Pius XII.

Nový 14. diel seriálu Idoly a omyly Povojnové generácie bývalého ČSSR dôverne poznajú proticirkevnú propagandu, ktorá bola súčasťou ideologickej prevýchovy smerom ku komunistickým ideálom. Deti sa v ôsmych a deviatych triedach základných škôl dozvedali, ako katolícka cirkev kolaborovala s nacizmom. Uholným kameňom všetkých antiklerikálnych argumentov bola činnosť pápeža Pia XII. Dlho sa neohrial na tróne sv. Petra, po jeho intronizovaní 2. 3. 1939, v septembri začala druhá svetová vojna prepadom Poľska. Pius XII. sa teda ocitol v úrade v najťažšom období, kedy bol už Vatikánsky štát zbavený svojich výsad, bol uzavretý Ríšsky konkordát s Nemeckom a fašizmus už naplno ovládal Taliansku republiku. To všetko spolu so svetovou vojnou vyťažilo schopnosti nového pápeža vrchovato. Pius XII. po intronizovnaní dramaticky zmenil dovtedajšiu politiku Vatikánu voči nacistickému Nemecku. Prestal robiť priamočiaru diplomaciu ako bola v období Pia XI. a začal hrať dvojitú hru, v ktorej zohrávala dôležitý part zákulisná tajná diplomacia navonok pôsobiaca v rozpore s oficiálnym obrazom politických postojov Vatikánu. Niekoľko výhrad vtedajšej európskej verejnosti voči jeho činom možno zhrnúť do zopár bodov: - Pius XII. sa nikdy verejne nevyslovoval o Tretej ríši, ani odsudzujúco ale ani pozitívne. Výnimku tvorilo odsúdenie eutanázie chorých a starých ľudí v nacistickom Nemecku, ktoré vyslovil vo vysielaní rádia Vatikán. - Od roku 1941 Vatikán verejne nekritizoval boľševizmus. Toto bolo zapríčinené tlakom Spojencov, medzi ktorých patril už ZSSR. - Nekritizoval spojenecké kobercové bombardovanie…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Idoly a omyly : Arthur Rimbaud – básnik a obchodník so zbraňami /seriál/

XIII. diel série Jean Arthur Nicolas Rimbaud /1854-1891/ Básnik – symbolista, známa postava francúzskej poézie nielen svojou rannou tvorbou ale i cestovaním po Európe a Afrike, známosťou s ďalším „dekadentom“ Paulom Verlainom, účasťou vo francúzskej Komúne, znalosťou viacerých jazykov ale i obchodovaním so zbraňami. To posledné sa slobodne odpublikovalo až v 90-tych rokoch 20. stor., keď Francúzsko uvoľnilo svoje archívy pre verejnosť. Z idolu všetkých beatnikov a detí kvetov sa zrazu stal obchodníkom so smrťou. Dramatickú piruetu, ktorú jeden z najcharizmatickejších avantgardných básnikov zacvičil, sa aj mne ťažšie prijímalo. Rimbaud napísal väčšinu svojej poézie vo veku od 6 do 19 rokov. Potom už len slúžil v holandskej koloniálnej armáde, z ktorej po dvojdňovom nasadení v Indonézii dezertoval, aby cestoval ako zamestnanec cirkusu. Po blúdení Európou odišiel do Afriky, kde, ako sa vyjadril, cítil slobodného ducha. No nešlo mu len o pocit voľnosti, ale i o finančné zabezpečenie svoje a rodiny vo Francúzsku. Svoju základňu si zriadil v Harrare. Vybudoval si imidž obchodníka so všetkými náležitosťami, okrem iných aj heterosexuálny profil a prešiel na cigary. Začal žiť iný život, so ženami, lebo ako je známe, eroticky debutoval ako priateľ svojho priateľa Paula Verlaina. Jeho nestabilná sexuálna orientácia bola zrejme zavinená výchovou v detstve, v ktorej dominovala despoticky jeho matka nazvaná v Arthurovej korešpondencii„La Daromphe“. Je to neologizmus odvodený Rimbaudom od Daronne. Je argotického pôvodu a je označovaný ako homofóbny. „Rimba“vytvoril niekoľko…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Idoly a omyly : Johanku z Arku neupálili

12.časť seriálu Idoly a omyly II Jeanne d´Arc V dvanástej časti môjho seriálu o idoloch a ich skutočných tieňoch, ktoré vrhali na našu históriu, sa idem zaoberať prípadom Johanky z Arku, inak zvanej aj La Pucelle d´Orléans, alebo Jeanne d´Arc alebo La Pucelle de Domrémy alebo Sainte Jeanne d´Arc. Ľudové vrstvy stredovekého Francúzska jej hovorili jednoducho La Pucelle. Prípad začal vyšetrovať investigatívny novinár Marcel Gay a jeho compagnon Roger Senzig, paleograf a podľa iných prameňov na webe aj činiteľ tajnej služby Francúzska. Marcel Gay dal obsiahle interwiew v tlači, z ktorého čerpám údaje aj ja. Novinárom často hovorí:  "J'en suis arrivé à la conclusion que les historiens ne savaient pas lire" - Prišiel som k záveru, že historici nevedia čítať.  Marcel Gay, investigatívny žurnalista podľa vlastného vyjadrenia, nachádzal dôkazy pre svoju teóriu dvojitej identity Johanky z Arku v dôkladnom štúdiu dobových listín a kroník. Aký zarážajúci detail ho priviedol ku heréze, že Saint Jeanne d´Arc nebola upálená v Rouene roku 1431, 30. mája, ale utiekla  a namiesto nej bola upálená neznáma úbožiačka, som nezistila. Je pravdou, že človek natrafiac na niektoré podrobnosti  jej prípadu sa môže zaraziť, pretože sú v rozpore. Aj mne napadlo kedysi,  ako mohla obyčajná pastierka kôz z dedinky Domrémy vedieť písať a čítať, perfektne jazdiť na koni a používať suverénne meč? Marcel Gay to vysvetľuje…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Idoly a omyly: Lenin falšoval údaje o vzdelaní

časť a jeho univerzitné vzdelanie…                                           Uľjanov alias Lenin si prisvojil neoprávnene vysokoškolské vzdelanie.  V archívoch sa nachádzajú dokumenty ako Diplom právnickej peterburgskej fakulty,  na ktorom ktosi prepísal meno po otcovi . Z výskumu Leninovej biografie vyplynulo, že nielen že neukončil tento cholerický typ povahy gymnázium so zlatou medailou - podľa tvrdení komunistov- ale aj z univerzity odišiel na vlastnú žiadosť už v prvom semestri. Oficiálne biografie uvádzali až doteraz, že ho vyhodili z politických dôvodov v piatom semestri. Rôzne proleninsky ladené weby zdôrazňujú, že to bolo kvôli demonštrácii študentského odbojného spolku, ktorého bol členom. Jednohlasne referujú o jeho súkromnom ďalšom štúdiu  a udelení diplomu. Dokonca, Uľjanov vraj získal povolenie na výkon advokátskej činnosti. Výskum archívnych materiálov zatiaľ nedokázal, že by Lenin vlastnil akýkoľvek vysokoškolský titul. Diplom nesie známky škrtania. Otcovské meno Ivanov je škrtnuté a prepísané navrchu menom Iľjin. Takýto diplom sa nachádzal v Leninovej pozostalosti. Tieto skutočnosti mu  nezabránili uvádzať v osobnom dotazníku  pre delegátov všeruskej straníckej konferencie Ruskej Komunistickej Strany boľševikov,  že jeho vzdelanie je “vyššie”. Tohto tvrdenia sa dopustil celkom osemkrát pri vypĺňaní dotazníkov na zjazdoch a zasadaniach boľševickej strany… ako je patrné z textu na webe "Nezavisimaja gazeta." Jav v Leninovom živote nie celkom bez významu. Muž, s ťažkou a bezperspektívnou…
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Idoly a omyly: Karl May

10.časť Možno sa Vám bude zdať, že Karl May nie je dôstojný člen klubu  „Idoly a omyly II.“  Nevykonal žiadnu systémovú čertovinu v rámci historických vrásnení a cunami, ktoré sa prevalili dvadsiatym storočím. No jeho príbeh života sa stal predmetom usilovného klamania, zahmlievania alebo dôkladného cenzurovania za účelom „výchovy“ mládeže chtivej dobrodružstiev, ktoré on vedel tak krásne skompilovať a imitovať vo svojej dobrodružnej cestopisnej tvorbe. Bola som tiež jeho fanaticky oddanou detskou čitateľskou obeťou a k informáciám o jeho reálnom osude som sa dostala až ako dospelá. Začalo to informáciou ešte v starom týždenníku Express, ktorý už neexistuje. Perlička z jeho života hlásila, že Karl May začal svoju dobrodružnú púť ako zlodej šiestich sviečok v učiteľskom seminári. Udali ho jeho spolubývajúci. Nevedno, či sviečky potreboval ku spisovaniu svojich ranných spisovateľských pokusov, no dá sa to pochopiť. To, čo nasledovalo po tomto mladíckom zakopnutí sa ale jasne dá definovať ako kriminálna činnosť. V ďalšom seminári ukradol zase vreckové hodinky a už sa v tom viezol. Karl May dvakrát sedel niekoľko rokov vo väzení, slušne sa tam správal a po opustení väzenia ešte viackrát musel robiť podvody, dlžoby a robiť špekulatívne obchodné podfuky. Všetko to zrejme z nedostatku riadneho zamestnania a základných životných istôt. Napriek týmto svojim kotrmelcom sa vymanil z opatery nápravného ústavu a z nútených prác a v roku 1874 napísal svoj prvý „kunstwerk“ „Ruža z Ernstthalu.“ V obdobní industrializácie Nemecka sa rozšírila vzdelanosť…
Pokračovať v čítaní

Idoly a omyly:Buriči na pražskom hrade

8.časť V poslednom čase sa zaoberám témou "Idoly a omyly II."  kriticky a s podozrením, či to nie sú moje vlastné kaleráby do hlavy. Ale: všetko je relatí môj postoj kritičky dejepisných a politických ikôn nie každému šmakuje, niekomu zas áno. Tak ku mne priviedla táto kalerábová zbierka niektoré nové nicky, ktorých prítomnosť si vážim a zároveň ma pripravila o pozornosť iných. No ale, všímam si, že veľmi podobne pristupuje k problémom nielen moja maličkosť ale i sám prezident český, národa predstaviteľ, taktiež jeho poradca Petr Hájek. Mám pochybnosť, či si prezident vyberá poradcov alebo poradcovia prezidenta, resp. teplo kancelárie na Hrade. Zaujalo ma toto buričské  menenie pozícií, ktoré som nepochopila, avšak podozrievavo naďalej skúmala, veď nie je možné, aby poradca prezidenta a on sám nemali dosť fištrónu. Prečo vlastne s nadhľadom posudzovaný je Tatíček Masaryk, otec národa českého v hradných kuloároch?  Prečo sa zrazu popisuje tak trochu kacírsky jeho politický a ideologický image? Zrejme informácie o Tatíčkovi preniknuvšie do širšieho povedomia už neumožňujú udržiavať ikonu tvorcu štátu v Benešovskej nalakovanej úprave. Okrem toho, revízia Masarykovej ikonografie neškodí neskorším jeho vyznavačom z prostredia českého disentu a polodisentu, veď oni ho dosadili na prestol buržoázne-demokratický, parlamentárny a ústavný. Český disent a chartisti naozaj nemajú dôvod štorcovať sa Klausovmu rúhaniu, ktoré ich samých predsa nepoškodzuje, naopak, zvýrazňuje ich zameranie na buržoázne-demokratickú západnú  tvár TGM, ktorú si počas politického undergroundu …
Pokračovať v čítaní
Historický krúžok

Idoly a omyly: Primadonna Emmy Destinn a vlastenecký odboj

VII. časť Ema Destinová /1878-1930/ Pre osvetlenie udalostí zmietajúcich národmi a národnosťami Rakúsko-Uhorska a vzniku nového štátu československého treba dať slovo i ženám, nielen mužom.  Veľmi výraznou ženskou osobnosťou, ktorú zapísali do análov histórie, je operná diva Emma Destinová, česká vlastenka. V rámci aktivít „Maffie“ pracovala ako spojka a či agentka Voskovej výzvednej služby usilovne pracujúcej na osamostatnení sa Česka a Slovenska.  Vlastným menom Ema Kittlová, pochádzajúca z rodiny pražského priemyselníka, finančníka a kultúrneho mecenáša, sa už v útlom veku začala hudobne vzdelávať. Jej operná kariéra začala v berlínskej opere v úlohe Santuzzi v opere Sedliak gavalier a mala prenikavý úspech. Od r. 1898 do 1914 spievala na najznámejších operných javiskách sveta. Organizovala koncerty so svojím operným partnerom Enricom Carusom. Dokonca pre ňu osobne boli napísané nové opery, napr. Dievča zo zlatého západu, Salomé od Richarda Straussa a iné.  Po vypuknutí I. svetovej vojny sa vrátila do vlasti a zapojila sa do činnosti Maffie. Bola súčasťou konšpiračnej siete odbojovej organizácie. Pri prevoze zprávy do zahraničia ju zatkla cisárska polícia a internovala na jej vlastnom panstve v Stráži nad Nežárkou.  Od opernej sezóny roku 1917 spievala opäť, a to prvý krát po nútenej prestávke v roli Libuše, čo sa stalo národnou udalosťou číslo jedna.  Usporadúvala koncerty s vlasteneckou tematikou po celých Čechách a Slovensku a prispievala tak k pohybom smerujúcim k národnému osamostatneniu.  Už počas svojej kariéry opernej primadony začala písať básne, drámy…
Pokračovať v čítaní

Idoly a omyly: Boľševický puč a masarykovská legenda

6.časť Výňatok z "Encyklopedie tajných služeb 20. století." Autori: Helmut Roewer, Stefan Schäffer, Matthias Uhl, rok vydania 2003   heslo: Pozadie a súvislosti pádu ruskej monarchie.   Zo spravodajského hľadiska je na tomto boľševickom puči významná tá okolnosť, že ho sprevádzala a intenzívne podporovala náročná, z mnohých čiastkových opatrení pozostávajúca operácia nemeckých tajných služieb. Menej významnú úlohu popritom zohral Vladimír Iljič Uljanov ako hnacia sila a ťažko regulovateľná hlava udalostí. Dôležitejšie bolo, že tento muž by bez nemeckých peňazí a bez nemeckej logistiky z najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nedostal príležitosť.   Udalosti, ktoré všetkému predchádzali, možno sledovať najskôr od roku 1915. Od tohto roku možno preukázať intenzívne nemecké úsilie vytrhnúť nepriateľské Rusko zo zväzku mocností Dohody za pomoci vnútorných nepokojov.   Bola to sústredená akcia berlínskeho ministerstva zahraničia, nemeckého generálneho štábu armád, hlavne jeho oddelenia IIIb a mnohých jednotlivcov, ktorí sledovali najrozličnejšie záujmy.   Použitá stratégia pozostávala z dvoch prvkov: jednak zvrhnúť cársky režim, jednak obsahovala tendenciu oslabiť impérium odtrhnutím neruských národov.   Exponenti na nemeckej strane boli diplomati Ulrich Graf Brockdorff-Ranzau, Rudolf Nadolny a bývalý soc-dem- revolucionár a vojnový zbohatlík Alexander Helphand.   Na ruskej strane bol spojovacím článkom Karl Radek.   Nemecká akcia bola obsahovo mnohovrstevnatá natoľko, že sa nedá dopátrať jednotného mena celej operácie. Dokumenty berlínskeho min. zahraničia boli uložené pod hlavičkou „revolucionizovania Ruska“.   Obsahuje rôzne aktivity,  snahy…
Pokračovať v čítaní
12