Táto téma nás zavedie na územie Belgicka a severného Francúzska počas prvej svetovej vojny, kedy sa tam vyskytovali jednotky kanadskej brannej moci v počte 650 tisíc mužov a dva milióny Američanov. Od Ypres po Nesle bol vidiek vojensky obsadený množstvom osôb, ktorí väčšinou nevedeli hovoriť inak ako anglicky. Farmári, drobní obchodníci a sedliaci zas len francúzsky. Z praktickej nevyhnutnosti tu vznikol bizarný dialekt, ktorý prijali obidve strany. Franglais. Najpoužívanejším slovom sa tu stalo „compree?“ Pre Pikarďana je slovo understood nevysloviteľné, ale compree je pohodlné. „Tommy“ ním sprevádzal každú vetu. Frankofónny sedliak, ak nerozumel, odpovedal no compree. A snažil sa vysvetiť význam vety ináč ale hlavne trpezlivo. V Belgii sa často používalo zámeno „that“ . Spolu s flámskym prízvukom to dávalo tvar “compree dat?” Vzniklo aj všeobecné pomenovanie “bonne” všetkého toho, čo je dobré. Ale nič nebolo mal (zle), bolo to len invariantné “no bonne”. “Tray bonne” označovalo entuziazmus. S týmito základnými termínmi vedeli Tommy a miestny sedliak viesť dlhé dišputy. Ak, napríklad, sedliačka od rieky Somme pristihla delostrelcov prechádzať cez jej pole, vyslovila im svoj názor na to s akcentom okolia Somme po francúzsky, nie anglicky, nakoniec anglo-pikardsky: - Y ou no bonne! Compree dat? Vojak jej odpovedal: - No, madame, hovorí Tommy nevinne, me no compree! A ku tomu dodal s ospravedlňujúcim úsmevom: Saye la guerre! (To je…
Pokračovať v čítaní