Tag archives for islam

Komentáre

Sobáš maďarského nacionalizmu s európskym extrémizmom /komentár/

Maďarská nacionalistická politika posilňuje extrémizmus Vyslanec Maďarska v Belgicku E. Nagy Zoltán údajne napísal pre belgický , že nemá právo hovoriť za vládu Viktora Orbána, ktorý sa vyhlasuje za Ochrancu európskych hodnôt, Vodcu propagácie bielej kresťanskej kultúry, či Odvážneho  a verného führera Európy. Tieto tituly mu prisúdil jeden novinár v Le Soir. Je z toho možno odvodiť postoj európskych médií, ktoré sa zapojili do proimigračnej kampane zamotanej kauzy imigrantskej vlny 21. storočia. Orbán ide uviesť do chodu plán modifikácie ústavy Maďarského štátu, čo sa chápe ako otvorenie voľnej cesty ku xenofóbii a nacionalizmu. Orbán sa podľa tohto uhľa pohľadu začal prikláňať  k bývalému fašistickému štátu svojím zákazom sťahovania nemaďarov do Maďarska. Presnejšie to značí, že akýkoľvek občan neeurópskeho pôvodu nebude môcť byť prijatý ako obyvateľ Maďarska, pôjde to len na základe osobitného individuálneho súhlasu  maďarských úradov. Kvôli nacionalistickým postojom sa ide meniť maďarská ústava, ktorá má mať integrovanú požiadavku ochrany národnej identity. Táto nová ústava bude jednoznačne segregovať  každú zahraničnú entitu, aj z Európskej únie (!). Zlyhanie nedávneho referenda o otázke prijímania imigrantov podľa povinných kvót však napísalo za ním otáznik o zmysle a oprávnenosti ďalšieho procesu novelizácie ústavy. Pokiaľ mu kancelárka Merkelová vyrazila z ruky argument povinných kvót, prichádza mu však na pomoc nasledujúci argument od OSN, ktorá chce nastúpiť na miesto Bruselu. OSN sa…
Pokračovať v čítaní
Anglofónne štáty

Ako začína a končí terorista: konvertita a drogový díler proti terorizmu

Táto „storka“  je zaujímavá ani nie tak kvôli teroristickým aktom ako skôr kvôli zvláštnemu vývoju  a príbehu, ktorý sa Stredoeurópanovi môže zdať extrémny už svojou podstatou. A tým aj málo dôveryhodný. Príbeh je o verbovačovi pre al-Kajdu, ktorý sa narodil v USA a urobil tam a priori kariéru ako drogový díler. A skončil ako mysliteľ na univerzite Georga Washingtona v antiteroristickom think-tanku. Volá sa pôvodne Jesse Curtis Morton a má 37 rokov. Narodil sa v USA a mal ťažké detstvo, lebo ho údajne bila jeho matka a v škole nebol úspešný. Jesse Curtis Morton, rodák z Pennsylvánie, bol v 21 rokoch už drogovým dílerom. Jeho prvé stretnutie s islamom sa uskutočnilo v roku 1999 a odvtedy sa začal učiť arabsky. Keď ho dali do väzenia za obchod s drogami v Richmonde vo Virgínii, veľmi rýchlo sa tam ocitol v bunke jedného islamského exrémistu, ktorý bol aj jeho prvým imámom.  Jesse Morton tu konvertoval na islam a zmenil si meno na Jounus Abdullah Muhammad. Neskôr to opísal ako situáciu, keď sa človek ocitne v bruchu beštie. Jeho učiteľ mu sprostredkoval deštrukčné učenie z určitých častí Koránu a Jesse-Abdullah si umiestnil čiernu vlajku Islamského štátu v cele ešte v epoche Afganskej vojny a nie v období iracko-sýrskom. Keď vychádzal z väzenia v roku 2007 po štyroch rokoch pokračoval ako islamský extrémista v ďalšej kariére tým, že si vytvoril vlastnú islamistickú bunku „Revolution Muslim“. Každý deň sa objavoval pred mešitami v New Yorku a zúčastňoval sa na…
Pokračovať v čítaní
Politika

Hľadá sa Usáma Atar: Najhľadanejší muž Európy

Bratanec dvoch bratov el Bakraoui, ktorí sa zúčastnili ako kamikadze na atentátoch v Bruseli 22. marca tohto roku, Usáma Atar, je jeden z najhľadanejších v Belgicku a Európe. Atar  je aktuálne hľadaný belgickými vyšetrovateľmi  ako podozrivý zo spomenutých atentátov. Je to belgo-marocký 32-ročný  muž na úteku, ktorý nedával o sebe vedieť najmenej dva roky. Jeho matka, sestra a jeden z jeho priateľov boli zatknutí v noci z 11. na 12. augusta počas prehliadok pri Bruseli, potom zase o niekoľko hodín oslobodení. Podľa zdroja blízkeho vyšetrovaniu  je Atar silno podozrievaný, že bol prepojený na atentáty 22. marca v Bruseli, kde jeho  bratranci Ibrahim a Chalíd El Bakraouí  spáchali samovražedné atentáty zabijúc zároveň 32 ďalších osôb. Päť dní neskôr po atentáte jeho brat Jasin sa dostal do väzenia s doma ďalšími osobami v rámci antiteroristickej operácie. Je stále vo vyšetrovacej väzbe. Usáma Atar je tiež bratrancom bratov Mustafa a Džavád Benhattalových, ktorých zatkli 18. júna kvôli teroristickej vražde. Podľa belgickej tlače uskutočnil atentát s komplicom počas verejného vysielania zápasu Belgicko-Írsko na MS vo futbale 2016 v hlavnej obchodnej štvrti Bruselu. Usáma Atar má za sebou problémy s Američanmi, keď ho zatkli v roku 2005 v Ramádí v Iraku. Bol odsúdený na desať rokov väzenia za to, že ilegálne prešiel hranicu medzi Sýriou a Irakom, ako zverejnil jeho advokát Vincent Lurquin. Bol väznený vo viacerých irackých väzniciach, medzi ktoré patrí aj známy Abu Ghraib. Do…
Pokračovať v čítaní
Politika

Erdoganova čistka vo svetle iných súvislostí

Zúrivosť  Erdoganovej čistky horšia ako najhoršie obavy Vojenský prevrat vyzerá byť  ako naplánovaný už dlho pred. Je to názor mnohých politológov a novinárov. Už desaťročia tureckí politici nasledujú podobný vzor. Štát bol riadený civilnými politikmi pod dohľadom sekulárnej armády Tureckej republiky a príležitostne zasahoval, ak konzervatívni cirkevní hodnostári získali príliš veľa moci. História Naposledy sa to stalo v roku 1997, keď  armádne sily podporujúce premiéra Necmettima Erbakana na strane konzervatívnych islamistov rezignovali. O rok neskôr strana Strana prosperity prehrala na ústavnom súde kvôli sekulárnym silám. Erbakanovi stranícki kolegovia a vtedajší primátor Istanbulu Recep Tayip Erdogan  boli odsúdení na desať mesiacov a na zákaz politickej služby za verejné recitovanie nacionalistickej islamistickej básne. Erdogan a jeho spojenci sa z tej lekcie poučili. O desať rokov sa strany  na šachovnici otočili. Erdoganov kolega v Strane prosperity Abdullah Gul založil Stranu Spravodlivosti a rozvoja v roku 2001 a začal používať svoju prozápadnú rétoriku. V roku 2002 priniesli voľby víťazstvo pre túto stranu zatiaľčo Erdogan mal zákaz politickej činnosti. No v roku 2003 sa stalpremiérom.  Počas ďalšej dekády premenil sekulárnu republiku na Islamský konzervatívny štát, ktorý sa postupne stával čoraz viac autoritárskym. V tom istom období urobil z Turecka centrum moci v politike a ekonomike Blízkeho východu a EÚ. Z tohto vývoja Erdoganovej politiky profitovali konzervatívni voliči v Turecku. Turecká opozícia namiesto toho, aby poskytla nejakú politickú alternatívu, stala sa nadbytočnou na scéne politickej hry. Strana…
Pokračovať v čítaní
Politika

Teror v kostole skončil sťatím kňaza slúžiaceho omšu

Normandia. Malé mestečko s 29 tisíc obyvateľmi už tradične voliace komunistov bolo miestom krvavého divadla počas omše v miestnm kostole. Za obeť dvom vrahom vyzbrojeným sečnými zbraňami padol  starý osemdesiatšesťročný kňaz Jacques Hamel práve slúžiaci omšu. Traja prítomní prísediaci tiež utrpeli  vážne zranenia. Kým teroristov nezikvidovala rouenská BRI – polícia priamo v kostole, držali rukojemníkov. Parížsky pokurátor Molins upresnil, že páchateľ sa volal Adel Kermiche, mal 19 rokov a čistý register trestov, no bol známy antiteroristickej polícii. 23. júla jeden člen jeho rodiny konštatoval, že zmizol. V ten istý deň bol predvolaný nemeckými úradmi, pretože použil identifikačnú kartu svojho brata pre vstup do Sýrie. Bol daný pod kontrolu orgánov spravodlivosti a dostal zákaz opustiť departement. Tiež mu nariadili hlásiť sa raz mesačne na komisáriáte v mieste bydliska. 13. mája 2015 ho lokalizovali v Turecku s identifikačnou kartou svojho bratanca. Bol aj zatknutý a daný do dočasného väzenia. Bol povinný nosiť elektronický náramok. Po tomto všetkom sa rozhodol spáchať teroristický čin. Takýto prípad bol zrelý do trvalého väzenia a nie nechať ho behať po slobode. Kto tu v reťazi medzi políciou a súdmi urobil chybu, nevedno. No určite sa s ním zaobchádzalo prehnane zhovievavo. A zhovievavosť stála jeden život, zranenia a stresy. Nakoniec,  Islamský štát prostredníctvom média Aamaq oznámil svoju príslušnosť k útoku proti kostolu a dvoch páchateľov označil za svojich vojakov. redakcia SvP
Pokračovať v čítaní
Frankofónne štáty

Pán Franck, hrdina z Nice: skútrom zabrzdil kamión

Atentát v Nice: hrdina na skútri  bol pripravený zomrieť, aby zastavil kamión Vypäté situácie prinášajú so sebou nielen zločiny,  ale aj hrdinské protiakcie. V Nice sa obetovali dvaja muži, aby zastavili bez zbrane masového vraha. Obaja to prežili, jeden z nich si určite zaslúži štátne vyznamenanie za odvahu a za dokonanú akciu. Jeho zásah zabrzdil teroristu, ktorý by inak zabil oveľa viac ľudí. Redakcia denníka Nice Matin vypátrala anonymného hrdinu, ktorý vraždil  kamiónom na promenáde des Anglais počas ohňostroja na počesť dňa Bastilly. Bol to zamestnanec letiska v Nice  pán Franck, ktorý  sa pokúsil stopnúť vodiča kamióna. Dvaja muži sa snažili zastaviť kamión, ktorý rozosieval smrť v dave čakajúcom na slávnostný ohňostroj: boli to jeden bicyklista a jeden šofér skútra (300 cm3). Svedectvá dávali presvedčenie,  že muž na skútri neprežil. Riskoval svoj život a hodil svoj dopravný prostriedok pod kamión. Pán Franck, ešte nie päťdesiatnik a otec rodiny, zostal však svojím zásahom poznačený: ľavú ruku má zranenú. Takisto zlomeninu a veľký hematóm.“ Večer 14. júla sa prišiel prizerať ohňostroju aj so svojou manželkou. Prišli príliš neskoro, rozhodli sa ísť na zmrzlinu. Potom, „bolo cítiť pohyb prichádzajúceho davu za našimi  chrbtami. Bolo počuť krik  a autá sa hádzali naprieč“, rozpráva hrdina udalosti denníku Nice Matin. Pán Franck išiel popri kamióne 60 km/h, vozidlo má asi 19 ton. Rozpráva o svojom psychickom…
Pokračovať v čítaní
Politika

Masaker na alauitov: prímerie v Sýrii sa rúca

Ako pokračujú akcie vyháňania ľudí zo Sýrie môžeme vidieť aj na tejto exkluzívnej správe z aktuálneho diania na sýrskom fronte. Prímerie nie je až tak prímerím a vyjednávaní v Ženeve sa zúčastňujú  vrahovia Sýrski vidiečania opisujú masaker vykonaný ozbrojenou skupinou z blacklistu OSN - Exkluzívne Očitá svedkyňa z alauitskej sýrskej dediny al-Zara zverejnila brutálne zabíjanie a únosy skupinou Ahrar al-Šam a Al-Nusra Frontom pre Russia Today. Tento týždeň západné sily blokovali skupinu militantov, ktorí sa nachádzajú na čiernej listine OSN. Ahrar al-Šám, ktorý vyznáva prísny saláfizmus v rámci sunnitského islamu, bojoval spolu s Al-Nusrou (medzinárodná teroristická organizácia), ktorá nepatrí pod ochranu zmluvy o prímerí v Sýrii. Skupina však odmieta zodpovednosť za útok a vyhlasuje, že netýrala tých, ktorí neodporovali. “Civilovia neboli cieľom. Naopak, jednotky vyvinuli veľké úsilie zachovať civilov a zaobchádzať so zajatcami humánne,” povedal hovorca Ahrar al-Šám vo vyhlásení, citoval Reuters. Obyvatelia dediny, ktorí hovorili s Russia Today arabsky, vykreslili odlišný obraz udalostí, opisovali útok na sídlo ako vojnový zločin. “Zabíjali starých ľudí, brali ženy a deti do zajatia. Chceme zistiť čo sa stalo ďalej týmto zajatcom. Nevieme o nich nič”, povedal pre kanál RT Abdu Chalífa, dedinčan, ktorý sám utrpel zranenia. “Do našej dediny prišli cudzinci, väčsina z nich boli zahraniční, pochopili sme, že neboli zo Sýrie. Zaútočili na našu dedinu, mnohých zabili. Môj…
Pokračovať v čítaní
Politika

Únik tajných zväzkov IŠ: mával stály kontakt so sýrskou vládou

Dve hlavné bojujúce strany v sýrskej občianskej vojne, vláda Sýrie a Islamský štát, sa pravidelne kontaktujú kvôli obchodným a vojenským dohodám, ako vyplýva z interných dokumentov Islamského štátu. Sky News (agentúra so základňou v Británii) uviedla v pondelok  2. mája, že získala “tajné zväzky IŠ”, do ktorých patria aj ručne písané príkazy operatívcom posielané priamo od úradníkov do Raqqy v Sýrii. Skupina hovorí, že to posielala z oblastnej pobočky Slobodnej sýrskej armády (FSA), čo je sekulárna ozbrojená opozícia sformovaná v roku 2011 utečencami z pravidelnej sýrskej armády. Jednotka FSA v Raqqe raz opustila toto mesto, keď ho dobyl Islamský štát a v súčasnosti má základňu v Turecku. Jedna z hlavných jej činností je asistovanie zbehom od Islamského štátu, aby sa dostali do Turecka. Bolo to cez týchto dezertérov, podľa Sky News, cez ktorých sa dokumenty IŠ získali a dostali za hranice. Medzi odhaleniami sa nachádza aj zistenie, že militanti IŠ aktívne trénovali zahraničných regrútov pre útoky zacielené na Západ “na dlhšie než bezpečnostné služby predpokladali”. Plán Islamského štátu sa zdá byť v rozmiestňovaní “spiacich buniek” vo vybraných “špecializovaných zónach” po celej Európe, s príkazom konať ozbrojené útoky. Iné odhalenie z dokumentov je, že IŠ operoval “v priamej koordinácii so Sýrskymi ozbrojenými silami a dokonca s ruským letectvom, ktoré operovalo v Sýrii od septembra 2015". Jeden…
Pokračovať v čítaní
Komentáre

Bude znamenať bezvízový styk pre Turkov mier v Sýrii? /komentár/

Medzi tým, ako Rusi akože odišli zo Sýrie, no vlastne tam zostali, a sýrskym prímerím, vyšlo najavo, čo dokáže pribrzdiť tamže mnohostranný konflikt. Je to bezvízový styk s EÚ, po ktorom Turci tak nedočkavo bažia. Nevieme však, či súčasťou zmluvy bude ustúpenie od bombardovania Kurdov, stopka pre nákup lacnej nafty od IŠ a zastavenie pozemných operácií v Sýrii. Pretože znenie návrhu zmluvy nepoznáme celé. Môžeme dúfať, že ak sa Turci ocitnú v rámci EÚ, kde im budú stačiť len ich pasy na bezstarostné cestovanie po balkánskej trase, tak sa turecká vláda ukľudní a prestane priživovať vojnu v Sýrii? Brusel sa vďaka nešťastnému nepochopeniu vlastnej pozície dostal do spornej šachovej partie s tureckým hráčom, ktorý naopak, veľmi dobre pozná pravidlá tejto hry. Zatiaľ sa prúd utečencov stenčil, no môže sa stať, že nespokojné Turecko znovu začne posilňovať emigračné nálady svojou činnosťou na území Sýrie. Výmenný obchod s utečencami neznamená, že ich prúd zablokujú. Môže sa len odkloniť a okľukou bude prúdiť cez Taliansko. Neistota, ktorá z toho vyplýva komplikuje vnútorné vzťahy v únii a špeciálne grécku kauzu, ktorá sa vidí byť prepojená s tureckým problémom. Ide tu o ochranu hranice, ktorá je zatiaľ priepustná. ©Ľudmila Balážová-Marešová
Pokračovať v čítaní
Politika

Bitka v tureckom parlamente brzdí bezvízový styk s EÚ

Pästný súboj v tureckom parlamente dočasne odložil odhlasovanie zákona o zrušení víz medzi Tureckom a Európskou úniou. Bitka sa odohrala túto stredu večer, keď sa poslanci za opozičnú stranu AKP a prokurdskú stranu HDP nevedeli dohodnúť o nasadení tureckého vojska proti kurdským povstalcom a tým zrušili prácu parlamentu na zákone o bezvízovom styku s EÚ. Minister Volkan Bozkir vyslovil v televíznom vysielaní názor, že Európska komisia sa ešte len hodlá v budúcom týždni vysloviť o tomto opatrení medzi dvoma štátmi. Bezvízový styk je v Turecku veľmi napäto očakávaný. Mal by nasledovať odporúčací akt komisie na pozdržanie vízovej povinnosti do 4. mája 2016. EK objasňuje, že doteraz Turecko splnilo len polovicu zo 72 podmienok pre vstup do EÚ. ©redakcia SvP zdroj: Kronen Zeitung foto: Pixabay
Pokračovať v čítaní