Aké náboženské problémy vyplývajú z terajšej irackej krízy? Čo spôsobuje rozbroje medzi šiitmi a sunnitmi? Tu je niekoľko kľúčov na vyjasnenie otázok.

Šiiti-sunniti: historicky rozdelení

Rozkol hlavného prúdu islamu na dva smery sa vyvíjal od smrti proroka Mohameda v roku 632. Vtedy vznikla otázka následníctva. Hľadal sa najlegitímnejší vodca, ktorý by riadil spoločnosť veriacich:

  1. Šiiti určili Aliho, zaťa a duchovného syna Mohameda aj kvôli pokrvnému vzťahu
  2. Sunniti si vybrali Abu Bakr-a, obyčajného muža, celoživotného priateľa Mohamedovho aj kvôli kmeňovým tradíciám.

Väčšina moslimov podporovala Abu Bakra, ktorý sa stal prvým kalifom. Spomedzi nich boli sunniti vždy väčšinoví. Predstavujú dnes okolo 85% moslimov na svete. Krajiny, ktoré obýva väčšina šiitov sú Irán, Irak, Azerbajdžan, Bahrajn, dôležité minority sú aj v Pakistane, Indii, Jemene, Afganistane, Saudskej Arábii a Libanone.

Klik na mapu

Okrem týchto dvoch veľkých vetiev viery sú aj menšinové: Alauiti v Sýrii, aleviti v Tunisku, drúzovia roztratení po celom Blízkom východe a kharidžiti v Ománe a Maghrebe.

Aké rozdiely sú medzi nimi?

Sunniti vyznávajú Korán ako božské dielo: Imám je volený náboženský vodca mužskými veriacimi, ktorý obstaráva spojenie medzi veriacimi a Allahom.

Šiiti uznávajú imáma pochádzajúceho z rodiny Mahomedovej ako nevyhnutného vodcu spoločenstva, ktorý má autoritu priamo od boha. Preto je aj duchovenstvo veľmi štrukturované.

Praktické dôsledky toho sa prejavujú tak, že sunniti uznávajú jednotu náboženstva a politiky v jednej osobe, šiiti velebia oddelenosť týchto funkcií. V Maroku je majorita sunnitská, kráľ je aj vodca veriacich, zatiaľčo v Iráne sú tendencie šiitské, ajatolláhovia sú nezávislí od výkonnej moci.

Prečo sú v konflikte?

Už niekoľko týždňov sú rozpory medzi šiitmi a sunnitmi menej vieroučné a viacej politické. Prejavujú sa na princípe geopolitického rozdelenia. Šiiti vedení Iránom sú od islamskej revolúcie v 1979 v otvorenom konflikte so sunnitmi, považovanými za skazených a zapredaných „veľkému americkému Satanovi“.

To naznačuje už niekoľko rokov ideu šiitskej moci, výraz, ktorý vyšiel z úst jordánskeho kráľa Abdallaha v roku 2004. Tento dáva do jednej kategórie Irán, Libanon, Pakistan, Irak, Sýriu a časť Libanonu spolu s Hizballáhom.

Ale politické aliancie prekračujú náboženské rozdiely: Irán podporuje palestínsky Hamas (sunniti), Bašára Al-Asada (alauita) alebo aj kresťanské Arménsko viac ako šiitský Azerbajdžan.

Čo sa deje v Iraku?

Pre pochopenie súčasnej situácie treba spomenúť americkú intervenciu v Iraku v 2003. Sunniti, ktorí tam predstavujú tretinu populácie a držali moc počas vlády Saddáma Hussajna, sú potlačení. V postavení marginalizovaných obetí násilia sa búria proti novému režimu šiitov, buď prostredníctvom manifestácií alebo násilia. Niekoľko ústupkov premiéra Núrí Al-Malíkího, ktorý je ako šiit pri moci od 2006 ich neuspokojujú.

Viacero sunnitských kmeňov je prepojených s džihádistami zo zoskupenia „Islamský štát“ v Iraku a krajinách Levantu, ktorých vplyv neprestáva rásť už od odchodu Američanov v roku 2011. Z hľadiska požiadavky stať sa hlavnou sunnitskou politickou stranou Iraku presadzujú sunnitský kalifát, ktorý by spojil Irak a Sýriu. V súčasnosti kontrolujú dôležitú časť severného Iraku, ktorého druhé najväčšie mesto krajiny je Mosul.

Zdroj Le Monde

©preklad Ľudmila Balážová-Marešová

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/800px-ArboIslam.svg_-706x460.pnghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/06/800px-ArboIslam.svg_-300x300.pngadminPolitikapolitikaAké náboženské problémy vyplývajú z terajšej irackej krízy? Čo spôsobuje rozbroje medzi šiitmi a sunnitmi? Tu je niekoľko kľúčov na vyjasnenie otázok. Šiiti-sunniti: historicky rozdelení Rozkol hlavného prúdu islamu na dva smery sa vyvíjal od smrti proroka Mohameda v roku 632. Vtedy vznikla otázka následníctva. Hľadal sa najlegitímnejší vodca, ktorý by riadil spoločnosť veriacich: ...