Na Slovensku začala vznikať na začiatku 90. rokov 20. storočia nová sociálna vrstva občanov, ktorí sa každé ráno zobúdzajú s vedomím strachu z exekúcie. Niektorým ide len o zopár cennejších kúskov, ktoré im vynesú z bytu, iným aj o jedinú strechu nad hlavami rodiny.

Prečo sa toto stalo má viacero príčin. Začali sa robiť sociálno-inžinierske pokusy na úrovni parlamentov a vlád, vznikli málo regulované „nebankovky“ a nakoniec, finančná gramotnosť veľkej časti občanov bola a v súčasnosti naďalej zostáva veľmi nízka. Mnohí z postihnutých sa však stávajú pod tlakom hrozby exekúcií skutočnými odborníkmi na toto odvetvie a neboja sa ísť s tým pred súd. Neskoro, ale predsa.

Najvážnejším elementom zbedačovania nízkopríjmových vrstiev občanov boli a sú rôzne nebankové finančné firmy a „ľudové“ pôžičkárne, ktoré nielenže získavajú svoje obete priamou kampaňou (direct mailing do schránok, vyvolávanie na adresy), ale rozťahujú svoje chápadlá aj druhotne cez iné firmy serióznejšieho charakteru, s ktorými robia rôzne obchodné dohody o klientoch bez klientov.

Takým prípadom je napríklad systém bonusových klubových kariet nemenovaného reťazca, ktorý sa spriahol s inou nemenovanou „pôžičkárňou“ a odporúča ju svojim klientom. Táto pôžičkáreň dosiahla po určitej legislatívnej úprave vrchol remesla a schopností ako obeti dať vyrezať kus mäsa z tela podľa vzoru Shylocka. Možno si tu požičať spôsobom online, čo je prípad, kedy si ľudia neprečítajú v pokoji zmluvu ani tie drobné písmenká, kalkuluje sa tu s tou najnižšou vzdelanostnou vrstvou, ktorej životný štýl je väčšinou založený na požičiavaní a platení úrokov celoživotne. Autorka textu toto pozná na základe vlastnej skúsenosti, keď sa registrovala do nákupného klubu a odkázali ju aj na istú pôžičkáreň. Neuspeli. No sú prípady, ktoré im sériovo sadajú na lep.

Na Slovensku existujú masy občanov, ktorí sú napriek určitej snahe o finančné dovzdelanie a smerniciam Európskej únie o finančnej vzdelanosti a eurofondom naďalej finančne nespôsobilí starať sa v prostredí sofistikovaných ekonomických a iných súvisiacich zákonov o vlastné záležitosti a stávajú sa tak obeťami priemyslu „šajlokov“ – úžery, ktorá kedysi veľmi podobne parazitovala na biednom slovenskom ľude na prelome 19. a 20. storočia.

O tom, aké rôzne metódy a finty používajú úžerníci voči svojim obetiam v 21. storočí na Slovensku sa dočítate ďalej v seriáli.

Jedným z najväčších strašiakov je CFH (Consumer Finance Holding). Osamelá matka, nazvime ju pani Ružičková, si požičala a pravidelne to splácala. Stalo sa však, čo vôbec nepredpokladala a CFH odpredal svoju pohľadávku inej firme, ktorá si pridala k nej prirážku viac ako 100 %. Pani, ktorá živí nielen seba ale aj syna študenta, žiadala o vysvetlenie tohto čudesného matematického aktu. Odpoveď proste neprišla. Keďže pani platí cez inú oddlžovaciu spoločnosť, ktorá sa jej stará o účtovanie a kontakt s veriteľom, myslela si, že má svoje veci na poriadku. No to si myslela len ona. Pani napriek ignorácii pôžičkárne platí a nemešká, no úroky od nového veriteľa sa sústavne zvyšujú a ona sa dostala do súkolia úžerníckeho perpetuum mobile. Nakoniec bude musieť vydať ďalšie peniaze na zaplatenie advokáta, pretože súdne konanie je jej jedinou spásou.

Okrem odpredaja pohľadávky a jej následného navýšenia sú aj onakvejšie finty, ktoré sú ešte menej uveriteľné. Spoločnosti veľmi “invenčne” tvoria zmluvy, z ktorých vyplývajú exotické ťahy ako je nestanovenie úrokovej sadzby, alebo jej zmätočné uvádzanie na rôznych stranách zmluvy v rôznej výške, nestanovenie ukončenia splátkového kalendára, zvyšovanie úrokov podľa zvôle veriteľa-nebankovky, či názor, že keď nebude nebankovka ako majiteľka pohľadávky reagovať na písomné sťažnosti, bezprávny akt platí a iné svojvoľné “pravidlá”.

Takéto ústavy hlavne kalkulujú s finančnou negramotnosťou osídlenia Slovenska, do ktorého patria už ich notorickí klienti z prostredia rómskych osád a podľa toho s nimi jednajú aj v mobilnej komunikácii pri online pôžičkách. Autorka tohto článku sa tiež stala takýmto objektom, s ktorým sa jednalo cynicky, natvrdo, len cez telefón, lebo si mysleli, že je “na dráte” negramotná osoba z osady.

V budúcom pokračovaní, ktoré sa bude oznamovať formou newslettera na Vami registrované e-mailové adresy cez formulár, sa budem zaoberať inými fintami, ktoré vedia používať nebankové finančné organizácie na Slovensku.

©Ľudmila Balážová-Marešová                                             Pokračovanie – č.II

Seriál o zúfalých ľuďoch na Slovensku, ktorí sa učia na vlastnej koži...https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/03/Peniaze-e1459258990393.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/03/Peniaze-e1459258990393.jpgadminEkonomikaSeriál o úžere na Slovensku,SlovenskoNa Slovensku začala vznikať na začiatku 90. rokov 20. storočia nová sociálna vrstva občanov, ktorí sa každé ráno zobúdzajú s vedomím strachu z exekúcie. Niektorým ide len o zopár cennejších kúskov, ktoré im vynesú z bytu, iným aj o jedinú strechu nad hlavami rodiny. Prečo sa toto stalo má viacero príčin. Začali sa robiť sociálno-inžinierske...