Dnes sa pozriem na to, prečo sa vlastne požičiavanie rozmohlo v posledných rokoch do takej miery, že začali byť z tohto odvetvia v nižších príjmových skupinách sociálne následky. Dôvod spočíva v tom, že, okrem iných príčin, sa pôžičkový a úverový finančný priemysel stáva nástrojom ovládnutia ekonomiky jedného štátu iným štátom. A tie iné príčiny spočívajú v obrovskej ziskovosti takejto činnosti.

V roku 2013 sa podľa grafu na Finančný trh.com domáce centrálne banky rozvinutých západných štátov podieľali na úverovaní svojich obyvateľov maximálne do výšky 20%. Zahraničné nebankové spoločnosti dominovali najviac na Novom Zélande, v Rakúsku a Fínsku od 25% do 3% podielu na trhu. Ak si odmyslíme Grécko, ktoré v grafe vykazuje abnormálne hodnoty len ťažko porovnateľné so zvyškom vzorky, vo všetkých týchto ekonomikách pôsobia tak ako domáce nebankovky aj zahraničné nebankovky, no posledné menované majú objem úverov a pôžičiek druhý najmenší.

Najrozvinutejšie úverovanie cez domáce nebankovky malo Švajčiarsko. Z grafu vyplýva jedna vec, a to priama úmera medzi rozvinutosťou ekonomiky a úverovaním cez domáce nebankovky. Švajčiarsko a Kanada – veľmi rozvinuté ekonomiky – mali najvyšší podiel týchto finančných služieb.

Platí, že čím slabšie ekonomiky sú (Portugalsko, Írsko a Grécko), tým väčšie vlastníctvo záväzkov je v rukách iných vlád. O čo menej sa aktivizujú zahraničné banky a vlády, o to viac stúpa aktivita nebankoviek domácich aj zahraničných.

Slovenská štatistika nebankoviek sa zatiaľ za rok 2015 voľne na internete nevyskytuje, no tempo rastu týchto finančných služieb sa dá usudzovať aj podľa záujmu Slovákov o ne. Či to znamená aj nárast sily ekonomiky je otázne. Peniaze z pôžičiek by mohli oživovať vnútorný trh, a tým aj makroekonomické ukazovatele, no mnoho týchto pôžičiek je určených na vykrytie starých dlžôb, ktoré bývajú po lehote splatnosti, preto nejakú veľkú konjunktúru vnútorného obchodu nemožno z tohto titulu očakávať. Naviac, zahraničné nebankové subjekty vyvážajú svoj zisk do vlastnej krajiny alebo do tretích krajín, čo robí z tejto činnosti na Slovensku v podstate bezvýznamný faktor z hľadiska makroekonomiky. Zahraničné nebankovky sa takto stávajú na Slovensku neužitočným javom a nepomáhajú ani svojim dlžníkom, lebo veľmi často z nich vytiahnu úžernícke prirážky a úroky, čo zase spôsobuje reťazenie otrockého splácania do nekonečna.

Teraz sa pozriem, ako to chodí v našej mikroekonomickej slovenskej realite.

Na našom nebankovom trhu sa zjavil fenomén menom Miroslav Košarišťan. Zamestnanec kórejskej firmy žijúci z brutto mzdy 350-400 €, ženatý so záväzkami, sa v minulosti ocitol v krízovej situácii bez práce a hľadal dočasné preklenutie finančných problémov. Tak si teda požičal peniaze formou mikroúveru. Potom si však musel požičať ďalšie, aby zaplatil staršie dlžoby. A už sa v tom viezol. No tento človek sa dokázal natoľko zorientovať v problematike, že sa začal efektívne brániť obvyklým praktikám nebankoviek, ktoré rady robia z komára somára a z pôžičky pár desiatok eur rádovo stovky až tisíce.

Jedným z jeho šťastných príbehov je kontakt s nemenovanou českou pôžičkárňou, od ktorej si požičal 300 €. Nevládal to splatiť, bola to krátkodobá pôžička. Dali mu ešte aj prirážku 85 € k istine. Vybavil si splátkový kalendár po 20 € mesačne. Oneskorene zistil, že mu účtujú úroky z omeškania 15%, v zmluve našiel ustanovenie o rozhodcovskej doložke, ktoré je protizákonné pri spotrebných úveroch a tiež každodenný úrok z omeškania odporuje zákonu.

Začal sa s nimi hádať, lebo na dovŕšenie si prepočítal rpmn (ročnú percentuálnu mieru nákladov), ktorá mu vyšla 1800%.

Pýtali listom od neho 522 € ako definitívnu sumu na zaplatenie a odpísanie dlhu. Tak napísal žalobu a podal na súd. Pán dlžník mal celkovo uhradených 315 €. Nebankovka mu navrhla mimosúdne vyrovnanie a na silné počudovanie mu chceli vrátiť ešte aj 15 € na účet, čo sa aj stalo. Stiahol svoje podanie na súd a chvíľu sa radoval. Zistil, že “Brániť sa oplatí”. No netrvalo dlho a musel si opäť požičať, lebo mal zamestnávateľa, ktorý nezvyšoval mzdy ani za nič. To už však vedel, aké sú jeho práva a od tej chvíle sa stal známou postavou v kruhoch nebankoviek po celom Slovensku.

Pán Košarišťan začal dávať rady zadlženým ľuďom na facebookovom profile Exekúciám stop – Ľudia pre ľudí. Spolupracuje s pani Kristínou Ulmanovou, s ktorou robí prednášky o legálnych spôsoboch obrany proti nezákonným praktikám nebankoviek.

Predošlý diel č.III

©Ľudmila Balážová-Marešová

Seriál o ľuďoch na Slovensku, ktorí sa učia brániť sa exekúciám IV.https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/04/Peniaze-copy-e1459997317441.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/04/Peniaze-copy-e1459997317441.jpgadminEkonomikaSeriál o úžere na Slovensku,SlovenskoDnes sa pozriem na to, prečo sa vlastne požičiavanie rozmohlo v posledných rokoch do takej miery, že začali byť z tohto odvetvia v nižších príjmových skupinách sociálne následky. Dôvod spočíva v tom, že, okrem iných príčin, sa pôžičkový a úverový finančný priemysel stáva nástrojom ovládnutia ekonomiky jedného štátu iným štátom. A tie iné príčiny spočívajú...