Dnes porozprávam príbeh slečny Cathrine Martincovej (alias), ktorá si jedného dňa požičala v Kešovke 800 €, lebo bola vo finančnej kríze. To nie je na Slovensku až tak mimoriadny jav. Mimoriadnejšie je, že Kešovka si vyrubila prirážku k istine ďalších 650 €, pretože jej klientka prestala byť platobne schopná a nebankovka chcela zarobiť na reštrikciách. Keď Cathrine splatila zo svojho dlhu 300 €, nevládala v tom naďalej pokračovať. Ako prvé jej prišli vyhrážky poštou, potom osobne dve drzé ženské, ktoré sa chovali voči nej agresívne a nechceli jej urobiť dohodu o novom splátkovom kalendári na znížené splátky. Neuspeli, lebo kde nič nie je ani čert nevezme.

Celá kauza sa dostala po dva a pol roku na súd. Medzi tým však dlžníčka Cathrine platila, keď mala z čoho, chodili k nej tieto platby vyberať osobne a zapisovali ich do “knihy splátok” ručne. To bolo dobrou zámienkou poprieť na súde  a tvrdiť okrem iných výhovoriek, že knihu stratili, keď boli požiadaní o predloženie dôkazového materiálu.

Ani súd sa nevyvíjal v súlade so zákonmi, dlžníčka nevedela dokázať svoje úhrady a sudkyňa ju odsúdila na zaplatenie aj toho, čo už slečna Martincová dávnejšie uhradila. Sudkyňa nezohľadnila ani protizákonné znenie pôvodnej zmluvy vo forme neprijateľných zmluvných podmienok, ktorú Kešovka v stave núdze svojej klientky dokázala nátlakovo presadiť, čo bolo samozrejme tiež protizákonné. Sudkyňa sa pri súdnom pojednávaní javila auditóriu na pojednávaní ako zaujatá pomáhačka pôžičkárne Kešovka.

Ochrana spotrebiteľa sa tu žiadna neuskutočnila, zrejme to dorazil aj advokát odporkyne, ktorý ju nevedel efektívne chrániť, súdiac z vyjadrení Janette, svedkyne tejto udalosti a z epizódy s neexistujúcou pokladničnou knihou…

Pointa tohto príbehu tkvie hlavne v nedostatočnej finančnej gramotnosti, keď si dlžníčka Cathrine nevedela vyžiadať ani pokladničný doklad ako potvrdenie o svojej platbe. Tiež znenie zmluvy ju príliš dlho nezaujímalo, nemala prečítané dôležité zákony vzťahujúce sa k jej prípadu a zrejme nemala ani na schopného advokáta.

Cathrinina kauza môže slúžiť ako typický príklad toho, ako sa dostať do nešťastia už len prvotným kontaktom s nebankovkou, ktorá rozhodne nejedná ako humanitne zameraná spoločnosť a ako sa stať dlhoročnou otrokyňou úžerníkov. Nešťastie dovršuje zaujatosť súdu, na ktorý Cathrine Martincová nemala ísť ako odporkyňa, ale ako navrhovateľka. To značí, že mala zažalovať Kešovku ona a nie naopak.

Aktuálne sú už viaceré svojpomocné aj externé pomocné inštitúcie, ktoré radia a pomáhajú obetiam úžery na Slovensku. Pre základné informácie o ochrane dlžníkov sa možno obrátiť napríklad na spotrebiteľské združenie OSA.

Tiež si treba pozorne vyberať obhajcu z radov tých, ktorí sa problematike venujú a vyznajú sa v nej a majú aj nevyhnutné morálne zásady v rámci svojej advokátskej praxe, ktoré im bránia zdvihnúť telefón a dohodnúť sa za chrbtom klienta proti jeho záujmu, čoho svedkom-obeťou autorka článku tiež bola.

Predošlý diel seriálu

Nasledujúci diel seriálu č.IV

Seriál o ľuďoch na Slovensku, ktorí sa učia brániť sa exekúciám IIIhttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/04/Peniaze-copy-e1459997317441.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/04/Peniaze-copy-e1459997317441.jpgadminEkonomikaSeriál o úžere na Slovensku,SlovenskoDnes porozprávam príbeh slečny Cathrine Martincovej (alias), ktorá si jedného dňa požičala v Kešovke 800 €, lebo bola vo finančnej kríze. To nie je na Slovensku až tak mimoriadny jav. Mimoriadnejšie je, že Kešovka si vyrubila prirážku k istine ďalších 650 €, pretože jej klientka prestala byť platobne schopná...