SalafiPojem salafizmus (arabsky as-salafíja) označuje prúd v sunnitskom hnutí v rámci islamu, ktoré bolo založené na koráne a sunne. V súčasnosti termín označuje hnutie ultra-fundamentalistov. Všetky odnože salafizmu, ktorých je veľa, vychádzajú z pôvodného učenia proroka a jeho sunnu kladú nad ľudský rozum. Salafizmus ako taký sa zakladá na požiadavke návratu islamu ku jeho prvopočiatkom.

V 18. storočí pôsobil Muhammad ibn Abd al-Wahháb,  ktorý mal významný vplyv na upevňovanie salafizmu v tej dobe. Vyznavači Abd el-Wahaba sa dnes nazývajú wahhábisti, čo zase zaviedol brat spomenutého Sulejman Abd al-Wahháb. V tejto podobe sa výraz používa v súčasnosti, no  v ponímaní saudskoarabských salafistov je to len pejoratívne označenie. Preto v tomto texte budeme používať len pojem salafizmus. V 21. storočí sa ani samotní saudskoarabskí salafisti nezhodujú na výkladoch pojmov salafizmus a wahhábizmus. V zásade ide o rozdiel medzi náboženskou povahou salafizmu a nenáboženskou povahou wahhábizmu (učenie vytvoril človek a nie boh), preto je tento pojem pejoratívny.

As-salafíja etymologicky pochádza zo slova salaf, čo znamená „predchodca“ alebo „predok“ a to označuje priateľov proroka islamu Mohameda – štyroch prvých kalifov – a dve generácie po nich, ktoré nasledovali. Týchto nazývajú salafisti „tabi´un“ a „tabi´at-tabi´in“. Na výkyvoch a expanzii islamu v dnešnom svete má podiel do veľkej miery salafistické hnutie.

Rozdrobené na prúdy sa salafistické učenie dá rozdeliť do troch hlavných skupín:

  • apolitická salafija
  • politická salafija
  • džihádistická salafija

Doktrína

Napriek protichodným definíciám salafizmu možno hovoriť o nejakej doktríne. Doktrína salafizmu je oficiálnou náboženskou doktrínou v Saudskej Arábii, ktorá hrá aj významnú úlohu v celom saláfistickom hnutí vo svete a podporuje ho teologicky aj materiálne. Doktrína neuznáva akékoľvek politicky ladené hnutia a angažovanosť v nich. Takisto absolútne popiera ideu demokracie a všetky prúdy a hnutia, ktoré ju myšlienkovo spracúvajú. Doktrína hnutia je založená na učení už vymenovaných generácií proroka Mohameda, kde sa všetko ostatné, čo oni neučili, považuje za herézu, z čoho vyplýva, že všetky ostatné učenia v rámci islamu sú podradné a salafizmus je jediný správny a nadradený nad nimi.

No i táto myšlienková konštrukcia má svoju konkurentku v politickej salafiji, ktorá rieši napríklad sekularizmus (neuznáva ho). Inou komplikáciou v politickej salafiji je jej rigidnosť, z čoho zase vyplýva silný elitársky charakter. Napríklad obsahuje tvrdenie, že len vyznavači tohoto učenia budú v súdny deň zachránení. Politická salafija však rieši otázku politických systémov a ich prepojenia so šaríou a celým učením.

Džihádistická salafija vzniká tam, kde sa vyskytujú džihádisti vyznávajúci salafiju, ktorá od nich vyžaduje okamžite a bezodkladne zaviesť v zmysle koránu právo šaría a to akýmikoľvek prostriedkami.

Odnožou salafizmu je alexandrijská skupina salafistov, ktorí odmietajú násilie a do značnej miery sa zaslúžili o prežívanie Mubarakovho režimu. Sú toho názoru, že radšej vydržia diktatúru, akoby mali zaviesť do krajiny chaos a rozvrat.

Salafisti uskutočňujú stratégiu reislamizácie spoločnosti a majú zásadný vplyv na ideológiu určitých sunnitských politických hnutí. V rámci salafistov fungujú v dobre organizovanom hnutí salafisti-kazatelia, ktorí šíria učenie mierumilovne cez kázne, vzdelávanie a očistu. Týchto oficiálne uznáva Saudská Arábia. Salafisti všeobecne získali v posledných parlamentných voľbách v Egypte 25% parlamentných kresiel.

Na základe liberálneho prúdu salafistického učenia však boli založené rôzne skupiny s politickým a militantným poslaním. Sú to napríklad:

Islamská skupina, ktorá pôvodne vznikla ako študentské hnutie na univerzitách v Egypte. Postupne sa radikalizovala a militarizovala. Smutne známym vodcom tejto skupiny je šejch Umar Abdurrahmán, ktorý si aktuálne odpykáva trest za organizovanie útokov na World Trade Centre v New York City. Práve jeho prepustenie bolo jednou z požiadaviek islamistov v ISIS.

džihádisti, ktorí sú militantní až po samovražedné atentáty a útoky na civilov

Moslimskí bratia (v Egypte), ktorí sú obviňovaní, že nepraktizujú autentický islam a menia svoje náboženské praktiky. Sú kritizovaní, že zabúdajú na princíp tawhid (monoteizmus) a skúšajú dosiahnuť moc radšej ako zachraňovať duše moslimov.

V súčasnosti je na výslní džihádizmus, ktorý odmieta obmedzovať svoje náboženské akcie na kázanie a vykonáva ozbrojený džihád ako svoje hlavné poslanie. Táto vetva saláfizmu živí súčasný ozbrojený konflikt rozšírený na severných územiach Iraku a Sýrie.

Džihádisti sa však vyskytujú v malých bunkách vo všetkých arabských islamských štátoch. Pre mnohých na Západe je nepochopiteľný paradoxný jav, že Saudská Arábia sa pridala (naoko) ku koalícii USA+Európa. No z hľadiska ich náboženskej doktríny je toto možné. Saláfizmus kázania sa tu síce dostáva do konfliktu so saláfizmom džihádistickým, no takto Saudi môžu bombardovať Jemen a neocitnúť sa v čudnom rozpore medzi tvrdením a konaním. Ale oficiálne sa vymedzujú od džihádu, ktorý krvavo pretláča „Islamský štát“.

V kontexte islamskej vojny, ktorá momentálne zúri na Blízkom východe sa ešte zmieta v rozporoch Egypt, ktorý sa oficiálne stavia proti ISIS a džihádu, no nevie si poradiť priamo vo svojom centre v Káhire so skupinou  Moslimskí bratia, ktorí sa nepresadzujú mierumilovne kázňami ale atentátmi na univerzity, objekty polície a armády, pričom používajú rôzne „vychytávky“, napríklad, aktuálne, sonické bomby.

Saláfistický džihád má vo svojom programe aj útoky na kultúrne a historické objekty, čo je príklad Národného múzea v Káhire, kde boli zničené staroegyptské exponáty. Sú saláfisti v Tunise, ktorí sa negrupujú na politickej úrovni ale pôsobia ako ultratradicionalistická skupina, ktorá ničí islamské náboženské objekty majoritného obyvateľstva vyznávajúceho ľudové formy islamu. Z doktríny džihádistického salafizmu jasne vyplýva aj ďalšie ničenie pamiatok z antiky či egyptského staroveku a asýrskych  a predislamských nálezov (Palmýra, Kartágo).

Džihádizmus na podklade saláfizmu je extrémna forma, ktorú akceptuje Al-Kajdá, ISIS a ostatné militantné džihádistické zoskupenia naprieč islamským svetom. Na tomto príklade sa dá ukázať, ako treba chápať udalosti a konanie štátov islamského sveta. Teda nie v intenciách bežnej politiky ale v intenciách rôznych odnoží islamského náboženstva, ktoré často medzi sebou bojujú o moc z titulu rozporných doktrín. Toto rozdelenie je skomplikované samozrejme zahraničnou politikou Západu, ktorá tento stav v islame využíva. Navyše, saláfizmus sa realizuje dosť neprehľadne, čomu nasvedčuje aj regrutovanie militantov na území Francúzska cez saláfistické dobročinné spolky. 

Zdroje: wikipédia.fr, en. iDnes.cz, Pavel Ťupek: Salafismus na křižovatce: případ Egyptu a Tuniska, štúdia „Teologie Ibn Tajmíji a její vliv na salafitské myšlení“, práca Súčasné vývojové tendencie salafistického hnutia v Egypte: Mgr. Kristína Balážová,rok 2015.

©Text: redakcia SvP

Súvisiaci článok: Lov na dropy a podpora salafisických škôl koránu – saudská zábava

 

 

Salafizmus a džihádizmus. Čo to je?https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/11/Salafi-800x446.pnghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2014/11/Salafi-300x300.pngadminHistorický krúžokBlízky Východ,islamPojem salafizmus (arabsky as-salafíja) označuje prúd v sunnitskom hnutí v rámci islamu, ktoré bolo založené na koráne a sunne. V súčasnosti termín označuje hnutie ultra-fundamentalistov. Všetky odnože salafizmu, ktorých je veľa, vychádzajú z pôvodného učenia proroka a jeho sunnu kladú nad ľudský rozum. Salafizmus ako taký sa zakladá na požiadavke návratu islamu...