Munib al-Masri sa vrátil tam, odkiaľ vyšiel – do Nabulusu na západnom brehu Jordánu. Pred 65 rokmi, keď sa ukrýval pred izraelským zhadzovaním dynamitu, rozhodol sa stať bojovým pilotom. Dnes vybudoval Al-Masri priemyselné impérium a palác v Nábuluse, ktorý umiestnil medzi palestínskym utečeneckým táborom a základňami izraelskej armády. Hovorí, že jeho úspech je symbolom toho, že Palestínci môžu mať tiež veľké sny a húževnatosť na ich realizáciu.

80-ročného Al-Masrího osobný holding momentálne činí celú tretinu palestínskej ekonomiky. PADICO, spoločnosť, ktorú spoluzaložil, obsahuje inštitúcie, ktoré obchodujú s cennými papiermi väčšiny telekomunikačných služieb. Je rovnaku priemyselník, ale väčšinu Al-masrího súčasného času zaberá nastolenie poriadku zničenej zemi. Hovorí, že opustil jednu ambíciu – nezávislý palestínsky štát a mier v regióne.

Nasleduje časť intervjú:

Konwledge&Wharton: Čo sa vám páči na tom, ako ste vyrastal v Nabuluse?

Munib al-Masri: Pochádzam z jednoduchej rodiny a bol som najmladšie jedenáste dieťa. Nepoznal som svojho otca. Zomrel, keď som mal jeden a pol roka. Bol to veľký muž s fúzmi, ako Zapata (vodca mexickej revolúcie). Bol „amukhtar“ (vodca rodinného klanu) a staral sa a pomáhal ľuďom s ich problémami. Dnes keď idem na trh v Nabuluse a ľudia ku mne prichádzajú, niečo mi hovorí, že konám ako môj otec. Moja mama ma nechcela poslať do školy, chcela ma mať doma. Nakoniec som skončil povinnú školskú dochádzku. Radšej som chcel vyrásť. Mali sme málo, ale bolo to akoby sme mali všetko.

K+W: Chcl ste byť bojový pilot, ale počas svojho prvého letu do USA, kde ste chcel študovať, ste sa rozhodol, že vaše miesto nie je vo vzduchu. Čo sa stalo?

Al-Masrí: Chcel som byť vojenským pilotom, pretože keď som mal 14 rokov, pozeral som sa na izraelské dvojplošníky nad našimi hlavami rozhadujúce dynamit na našu oblasť. Keď som bol v úkryte, rozhodol som sa byť pilotom v palestínskom letectve a tak by som im to vrátil. Prišiel som do Ameriky loďou. Tam som letel po prvýkrát na lietadle. Bola búrka a bál som sa. Rozhodol som sa preto že lietanie nie je pre mňa. Skúsil som byť bližšie k zemi, preto som študoval geológiu. Často som cestoval, ale nemal som rád lietanie.

Ďalej Al-Masrí rozpráva o svojom štúdiu v USA v Texase na Sul Ros University a svojich letných brigádach, kde sa začal v ňom vytvárať vzťah k obchodovaniu. Tieto brigády potreboval na zaplatenie zápisného. Svoj biznis začal budovať z ničoho. Jeho otec býval zlatníkom a spoločníkom kresťanských obchodníkov v Nabuluse v obchode s klenotmi a materiálom pre zlatníkov.

V roku 1956 sa vrátil z Ameriky a založil spoločnosť v Jordánsku nazvanú Jordan Office for Geological Services, ktorá ťažila minerály a hľadala vodu. Navštívil hlavné mestá arabského sveta od Alžíru po Dubaj. Založil aj prvú súkromnú inžiniersku spoločnosť a navŕtal okolo tisíc studní v priebehu 25-30 rokov. Pumpy na ťahanie vody uplatnila spoločnosť aj v ropnom priemysle.

Podmienky rozvoja firmy opisuje ako obtiažne až natoľko, že nebolo dosť jedla a pracovali so zastaralým zariadením z druhej svetovej vojny, taktiež bolo málo kapitálu. Preto nemal dosť času pre svoju rodinu so šiestimi deťmi.

Jeho firma Edgo sa rozvinula postupne cez obchod s plynom a energiou, stvitelstvo, telekomunikácie, technológie, nehnuteľnosti a finančníctvo. Súčasne stavia letisko v Rijáde a niečo v Saudskej Arábii. Firma Edgo obchoduje na celom Strednom Východe a v Afrike. Momentálne sa sústredil na aktivity v Palestíne.

V roku 1993 založil ako spoločník Padico (Palestínsku rozvojovú a investičnú spoločnosť), ktorej primárny cieľ je obnova infraštruktúry v Palestíne. Spoločnoť má 8650 akcionárov a prispieva 20 – 25% do palestínskej ekonomiky v turistike, telekomunikáciách, nehnuteľnostiachm energii, manufaktúrach a poľnohospodárstve. Padico má 5% až 6% ročné dividendy vyplácané akcionárom za posledných dvadsať rokov. To nie sú veľké sumy, no hlavným cieľom je vybudovať krajinu. Viaceré firmy – je ich 30 – stratili peniaze počas okupácie. Al-Musrí však zostáva s firmou Padico v Palestíne, pretože je to národný záujem. Najväčším problémom je okupácia. Pre obchod je nevyhnutný voľný pohyb tovarov, čo je brzdené a výsledkom sú straty. Hlavným praktickým problémom je doprava tovarov cez izraelské checkpointy.

Čo sa týka osobného života, Al-Musrího vnuk, tiež Munib, ktorý bol americkým občanom, prechádzajúc cez izraelsko-libanonskú hranicu bol postrelený do chrbta. Zostal odkázaný na vozík.

Munib Al-Masrí je v politike na strane mierového riešenia medzi Izraelom a všetkými arabskými štátmi.

Zdroj pre text a foto: Your Middle East

Text: redakcia Svet v preklade

https://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/01/Munib-al-Masri.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2015/01/Munib-al-Masri-300x300.jpgadminEkonomikaislam,Stredný východMunib al-Masri sa vrátil tam, odkiaľ vyšiel – do Nabulusu na západnom brehu Jordánu. Pred 65 rokmi, keď sa ukrýval pred izraelským zhadzovaním dynamitu, rozhodol sa stať bojovým pilotom. Dnes vybudoval Al-Masri priemyselné impérium a palác v Nábuluse, ktorý umiestnil medzi palestínskym utečeneckým táborom a základňami izraelskej armády. Hovorí, že jeho úspech...