Tri nesprávne koncepcie sú múrom v hlavnom prúde západného diskurzu o momentálnej katastrofálnej situácii v arabskom svete, píše Hišám Bustání.

Prvé nedorozumenie je existencia pravdy, supra-historického islamu. Tvrdý boj zúri o to, čo sa nazýva „Islam“. Je to IŠ, al-Kajda, Muslimské bratstvo alebo verzie propagované rôznymi arabskými režimami? Prezidenti Barack Obama a François Hollande tiež prispeli vlastným pohľadom na to, čo extrémisti nazývajú „pravdivým“ Islamom.

Môj argument je, že nie je čosi také ako supra-historická realita Islamu, ktorý má byť čistý a mravný ako protihodnota zlu či naopak. Je to násilná dezinterpretácia. Islam, tak ako iné náboženstvá a ideologické doktríny, je založený na textoch a texty sú vždy otvorené rôznym interpretáciám, ktoré môžu byť vysvetľujúce, historické, symbolické, prezentačné, dekonštruktivistické, kritické, atď. Všetky také interpretácie sú rovnaké, lebo boli založené na subjektívnych názoroch slúžiacich určitým záujmom.

Sú rozdielne čítania súboru rôznych textov Islamu, každý ušitý, aby slúžil politickej štruktúre alebo účelu, s výsledkom protichodných formátov toho, čo je myslené ako jediná entita. Rôzne elity mali vždy svoje verzie Islamu, väčšinou založené na inkriminácii disentu a propagácii podriadenosti laikov týmto poverených, čo vyústilo do pacifistickej, politicky sterilnej verzie Islamu.

Opozície mali tiež svoje verzie, všeobecne založené na neukazovaní „pravdivej podstaty“ Islamu, v ktorom sa zotročuje len Boh a nič iné, čo má za výsledok militantnú, politicky aktívnu verziu Islamu. Obidve verzie sú exkluzivistické, posilňujúce vlastné verzie Islamu ako jedinú pravdu. Tieto odstraňujú politiky a potlačujú disent. Tvrdenie o „pravdivom“ Islame (nech sa jedná o akúkoľvek verziu) je len úmysel koncentrovať moc, odstrániť politickú debatu a ochromiť opozíciu.

Vedie to k druhej chybnej interpretácii: Apolitická podstata extrémistických islamských skupín.

Náboženské skupiny extrémistov zamorujú arabské krajiny, sú „nábožensky fanatické“ či bezuzdne psychopatické. V ich srdci sú politické konštrukty predstavujúce veľmi násilnícke reakcie na status quo.

Scott Atran vo svojej eseji „IŠ je revolúcia“ porovnáva IŠ s francúzskou a inými známymi revolúciami a zmieňuje použitý teror ako politický nástroj (gilotína versus popravy mečom ).

Objasňuje, že terorizmus je nástroj politického protestu a zmeny. Kto sú protestujúci teroristi a čo chcú? Arabi povstali, aby toto uskutočnili, ale s iným koncom: odstránenie podriadených, skorumpovaných, rozložených, násilníckych režimov (nezabudni, že arabské režimy potláčajú aj sekulárnu aj náboženskú opozíciu).

Je tu teda veľká rozdielnosť: Masívne davy Arabov sa búria, lebo dúfajú v politickú demokraciu, ekonomickú rovnosť a verejné slobody, no nemajú politické štruktúry schopné presadiť si svoje požiadavky. Počas svojho dlhého panovania sa arabské režimy výborne vycvičili v ničení a nahrádzaní takých štruktúr (politických strán, obchodných zväzov a pod. ). Jediná inštitúcia, ktorá prežila, je cirkev a to na rôznych úrovniach:

  • formálna verzia Islamu štátom sponzorovaná, ktorá mala počas 50. až 70. rokov 20. storočia dobré nástroje a spojencov, aby sa inštitucionalizovala, vďaka tolerancii štátu
  • a moderná neformálna verzia fundamentalistov, zosieťovaná, militantná, ozbrojený sunnitský Islam sponzorovaný USA a Saudami počas studenej vojny pre boj s Rusmi v Afganistane (Mudžahedíni) a podobnou šiitskou verziou sponzorovanou regionálne Iránom po Islamskej revolúcii v 1979.

Nič neznamená, že všetky tieto verzie Islamu existujú v jemnej kontinuite. Revizionisti a reformisti Islamu sú politicky aj sociálne potlačovaní a vymedzení voči elitárskym intelektuálnym kruhom. Títo sú jediní normálni – nesúperia so zničenými sekulárnymi skupinami – títo sú veľmi dobre organizovaní, trénovaní, finančne schopní, sociálne zakorenení a politicky podporovaní islamskými skupinami teroristov a neteroristov a obsadzujú scénu vo všetkých režimoch.

Teraz pristúpime k tretej chybnej koncepcii, ktorou je ticho okolo úlohy globálnych a oblastných síl a historických efektov kolonializmu.

Intervenčné politiky, ktoré nasledovali kolonialistickú éru v arabskom svete zaistili podriadené, skorumpované, násilnícke režimy. Vo svojej knihe “Arab Development denied” obhajuje Ali Kadri presne to, že arabské režimy profitujú ekonomicky a politicky z de-developovaných postkoloniálnych arabských “štátov” poškodzujúc ich tak a tlačiac do chudoby. Tieto “chybné štáty”, ktoré zničili sociálnu výrobu počas dekád svojich korupčných vlád, vyústili do sociálnych hnutí v krajne násilníckej islamskej opozícii, ktorá sa vyznačuje vnútorným útlakom, ale čo je dôležitejšie, vonkajším sponzorstvom.

Iný pohľad je úloha intervenčných politík a uľahčovania, sponzorstva a podpory teroristickým skupinám. Ako doplnok je jasný príklad mudžaheddínov (predchodcov al-Kajdy ), invázia USA do Iraku v 2003 je iná vec. Krajiny sa ocitli v sektárskom chaose, ktorému v pozadí bol Irán a jeho satelity, čo vydláždilo cestu pre verziu al-Zarkáwiho al-Kajdy, ktorá dostala podporu regionálnych síl a sunnitských spoločenských formácií, špeciálne ich bojových skupín zamaskovaných pod sunnitsko-šiitským konfliktom a ktorá sa rozšírila do Sýrie.

Pre dosiahnutie pochopenia účinku zmeny reality sme sa pozreli na to, čo realita je, radšej ako sa pozerať na súbor povrchných chybných koncepcií.

Rôzne verzie Islamu sú rôznymi prezentáciami politických a mocenských štruktúr. Toto nemôže riešiť navrhnutie inej imaginárnej, supra-historickej “podstaty” Islamu.

Realita je základ v politike: Namiesto zblíženia sa s predstavou základu štátnej bezpečnosti vidieť súčasnú situáciu v arabskom svete, zblíženie sa na základe bezpečnosti človeka zoči-voči problémom skorumpovaných režimov, de-developovaniu, chudobe, nezamestnanosti, nerovnosti a kompletnému prepadu postkoloniálnych štátov a režimov, čo bude jedine produktívne.

Teda, musíme sa sústrediť na deštruktívnu úlohu globálnych síl a oblastných hráčov cez vojenský, politický a ekonomický intervencionizmus, ktorý iniciuje boj a na mnohoraké svoje benefity, ktoré vyťaží zo smrtí stoviek tisícov ľudí, na zničenie celých spoločenstiev a vytváranie terorizmu ako jeho ovocia zla.

zdroj: Your Middle East, Revisiting misconceptions about “chaos” in the Arab region

preklad: redakcia SvP

 

Revidovanie chybných koncepcií o „chaose“ v arabskom svetehttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/02/citaniekoranu-e1456171360862.jpghttps://svetvpreklade.sk/wp-content/uploads/2016/02/citaniekoranu-e1456171360862.jpgadminPolitikaBlízky Východ,islam,Preklad z angličtinyTri nesprávne koncepcie sú múrom v hlavnom prúde západného diskurzu o momentálnej katastrofálnej situácii v arabskom svete, píše Hišám Bustání. Prvé nedorozumenie je existencia pravdy, supra-historického islamu. Tvrdý boj zúri o to, čo sa nazýva „Islam“. Je to IŠ, al-Kajda, Muslimské bratstvo alebo verzie propagované rôznymi arabskými režimami? Prezidenti Barack Obama a François Hollande...